Zvuková rebélia generácie Z: Esenciálny playlist zo strednej a východnej Európy

Audio verzia článku

Hlas zapožičala Michaela Malíková.Je pre nás dôležité, aby mal prístup k našim textom každý, preto je odteraz náš obsah dostupný aj v audio forme – napríklad pre ľudí so zrakovým znevýhodnením.
 Hlas pre audioverziu zapožičala Michaela Malíkova. Text bol konvertovaný pomocou AI nástroja. Túto možnosť vám prinášame vďaka podpore programu Perspectives. Viac o audioverzii

Krajinám v projekte Perspectives – Litve, Estónsku, Poľsku, Českej republike, Slovensku, Maďarsku, Ukrajine a Nemecku – sme položili rovnakú otázku: Ako znie život dnešnej mladej generácie v Európe?

Je to zvláštna doba, byť mladým človekom v Európe.

Po celé desaťročia pomáhala hudba mladým ľuďom dávať zmysel svetu okolo nich. Spracovať emócie a vzdorovať normám. Vyjadriť pocity, ktoré sú v politických debatách často prehliadané.

Dnes hudba existuje v prostredí, ktoré je globalizovanejšie a konkurenčnejšie než kedykoľvek predtým. Pod povrchom neustáleho šumu prichádzajúcich správ, algoritmických systémov a hlboko zakorenenej, no tichej tendencie všetko príliš analyzovať, sa začína vynárať zvuk hudby generácie Z. Objavuje sa v napätí medzi digitálnym prepojením a emocionálnou izoláciou, medzi slobodou a neistotou, a medzi politickým uvedomením a pocitom bezmocnosti.

Od Vilniusu po Budapešť bola hudba formovaná aj postsocialistickou históriou po páde Sovietskeho zväzu a počas studenej vojny. Kontexty nie sú rovnaké, no majú paralelné dejiny, ktoré ústia do spoločného stredoeurópskeho a východoeurópskeho zvuku, ktorý týchto hudobníkov a hudobníčky odlišuje od ich súčasníkov inde vo svete.

V krajinách ako Maďarsko a Poľsko umelci často reagujú na úpadok demokracie a kultúrnu polarizáciu. V pobaltských štátoch sa objavujú témy posttransformačného kapitalizmu a nedôvery v systémy. Na Ukrajine je pre mnohých poslucháčov hudba symbolom odporu voči ruskej vojne. V Nemecku, hoci ide o krajinu západnej Európy, ale je tiež súčasťou projektu Perspectives, zostávajú v centre pozornosti otázky identity a migrácie.

Naprieč týmito rozdielnymi realitami sa však objavuje spoločný základ. Pod politickými témami je niečo osobné: úzkosť, vyhorenie, identita a neustále hľadanie pocitu spolupatričnosti.

Pozývame vás vypočuť si jedinečný playlist s 38 skladbami novej vlny politicky uvedomelých stredoeurópskych a východoeurópskych umelcov a umelkýň. Skladby vybrali autori generácie Z z redakcií Perspectives zo svojich vlastných krajín. Niektorí z interpretov majú milióny zhliadnutí, iní len stovky. No každý z nich ponúka pohľad na to, aké to je, byť dnes mladým človekom v tejto časti Európy, v dnešnej dobe.

Poďme si vypočuť, ako to znie.

UKRAJINA

Výber pripravila Polina Tolpygina (NARA)

hatespeech (хейтспіч)

Ukrajinská rocková kapela z Odesy, ktorá vznikla po začiatku plnohodnotnej invázie v roku 2022 a ktorej spevák Dmytro je vojakom ukrajinskej armády. Ich najnovší singel Договорнячок nesie ironický názov, ktorý nemá priamy ekvivalent v angličtine: ide o slovo „dohoda“ podané posmešným a odmietavým tónom, vyjadrujúce pohŕdanie, ktoré Ukrajinci a Ukrajinky cítia voči rokovaniam prebiehajúcim medzi Ukrajinou a Ruskom. Text skladby odkazuje na nedávne spoločenské a politické udalosti, ktoré naďalej znepokojujú ukrajinský ľud, medzi nimi aj zrušenie ukrajinských protikorupčných inštitúcií NABU a SAPO, všeobecné sklamanie zo „svetového humanizmu“ a narastajúci počet ruských FPV dronov na ukrajinskom území. A to všetko sa snaží vyriešiť akási politická „dohoda“.

Tember Blanche

Po začiatku plnohodnotnej invázie na Ukrajinu sa dnes už manželské hudobné duo Tember Blanche pridalo k trendu hudobných reakcií na vojnu a vytvorilo niekoľko piesní, napríklad You are alive (Ти живий) alebo Unborn (Ненародженим). Hudobne a textovo sú najsilnejšie tie, ktoré využívajú ukrajinskú ľudovú zvukovú krajinu a vianočné koledy, ako napríklad v skladbe As Day Pushes the Night Away (Як день посуне ніч), alebo keď spievajú o ukrajinských spoločenských javoch, napríklad v piesni Vechornytsi (Вечорниці). Tá duo preslávila a je o tradičných domácich večierkoch, ktoré kedysi organizovala mládež na východe a juhu Ukrajiny.

MYR (МУР)

MYR je kreatívny kolektív, ktorý spája hudbu, poéziu a históriu s cieľom znovu priblížiť ukrajinskú kultúrnu pamäť mladšej generácii. Ich tvorba často čerpá z historickej traumy, najmä z odkazu tzv. popravenej renesancie, pričom prepája minulé represie so súčasnou identitou. Pôvodne vzdelávací projekt sa premenil na kreatívnu skupinu a hudobnú kapelu, „MYR“ – alebo „МУР“, čo je ukrajinské slovo pre „múr“, tu chápané ako symbol večného rozdelenia medzi ukrajinskou a ruskou kultúrou a poéziou. Tvoria ju štyria mladí muži odhodlaní popularizovať ukrajinskú históriu a poéziu, ale v modernom štýle.

Ich prvý album, ktorý im priniesol celonárodnú slávu, sa volal You [Romance] (Ти [Романтика]) a ide o muzikál o popravenej renesancii – generácii ukrajinských umelcov, z ktorých mnohí boli zabití počas Stalinovho veľkého teroru. Muzikál obsahuje prvky popu, jazzu a rapu, hovorené pasáže a vyznačuje sa viacerými spoluprácami s ukrajinskými umelcami, interpretmi a osobnosťami ukrajinského Zeitgeistu.

Pieseň, s ktorou možno začať: Третя Рота.

The Unsleeping

Kapela, ktorá samú seba označuje prívlastkom „bedroom-punk“ vznikla v meste Uman v Kyjevskej oblasti a prvýkrát sa dala dokopy v roku 2013 pri príležitosti jedného školského podujatia. Dnes hrá na festivaloch v Ukrajine aj v zahraničí a píše piesne v angličtine aj ukrajinčine – okrem iného o nostalgii za mladosťou, sebareflexii a túžbe po lepšom živote. Väčšina ich skladieb, hoci je spoločensky uvedomelá, je skôr osobná a vojnové témy len jemne naznačuje. Napriek tomu, ako je to u mnohých ukrajinských autoriek a autorov, tvorba hudby na pozadí vojny zanecháva stopu v textoch aj celkovej nálade kapely. Ich skladba Of glass (Зі скла) je napríklad o túžbe po minulosti, ktorá je dnes rozbitá na kúsky, a o predstavách o tom, že človek sa nachádza na lepšom mieste. Vízie však rýchlo narušia „kukučky bzučiace ako zvuk sirény“, čo môže odkazovať na letecké poplachy na Ukrajine.

MAĎARSKO

Výber pripravila Emma Szilasi

Azahriah

Azahriah (vlastným menom Attila Baukó) vyrastal uprostred mora panelákov zo sovietskej éry a všetko sa naučil sám – spev, hru na gitaru, produkciu aj mixovanie. Jeho hudba sa vzpiera akémukoľvek zaradeniu: cigánsky swing prechádza do metalu, hip-hop do elektroniky, reggae a latinskoamerické prvky do jazzu či klasiky. Je najstreamovanejším umelcom v Maďarsku a nikto iný sa mu nepodobá.

Jeho raketový vzostup z neho urobil osobnosť, ktorú nemožno ignorovať – dokonca aj Orbán si jeho popularitu požičal do videí na TikToku. Potom sa však Azahriah objavil na protivládnych protestoch a médiá napojené na štát o ňom začali šíriť očierňujúce kampane. On však ani okom nemrkol. Jeho skladba Four Moods 2 sa začína citátom bývalého Orbánovho politického riaditeľa Balázsa Orbána, pričom videoklip využíva vizuálne referencie na socialistické Maďarsko, diktátora Rákosiho či Chaplinovho Hitlera.

Dva dni pred tohtoročnými maďarskými voľbami bol Azahriah hlavnou hviezdou koncertu Rendszerbontó Nagykoncert (Veľký koncert na podporu zmeny systému) na Námestí hrdinov v Budapešti. Večer uzavrel novou skladbou napísanou pre túto príležitosť: Utema. Za ním stál zbor, pred ním desaťtisíce ľudí. „Skutočne stojíme na prahu nového sveta – sveta, v ktorom národ drží spolu, aj keď sa názory v ňom líšia.“

Duckshell

Keď začne hrať skladba Törpekirály, dav si sadne na zem do kruhu. Potom sa všetci začnú pomaly posúvať dopredu v podrepe, zrýchľujú, postupne sa dvíhajú, až kým všetci nestoja vzpriamene a nezačnú bežať. Následne príde drop a akcia sa zmení na moshpit. Zakaždým.

Kapela vyrástla z Gólye, ľavicového undergroundového baru v ôsmej budapeštianskej štvrti, kde skupina detí z waldorfskej školy začala skúšať pod názvom DjümDjüm. Ich zvuk spája maďarský folklór a rómsku hudbu s brazílskymi rytmami, ktoré sú súčasťou ich rodinného dedičstva.

Album Sötét Anyag (Temná hmota) je o Maďarsku, v ktorom žije väčšina ľudí – o zápachu pálenky a vlhkej omietky, o dôchodcoch, ktorí pijú sami v dedinských krčmách z penzií, ktoré sotva na niečo stačia, o opozičných politikoch, ktorí všetkých neustále sklamávajú, o nociach, ktoré končia tým, že niekto skočí pod vlak. To všetko je podané cez hardcore jazz, folklór a cigánsku hudbu. „Nikde nejdem, nepridám sa ani na jednu stranu / jedna je falošná, druhá ešte falošnejšia, než sa čakalo / ako dvaja zlí rodičia, no jedna rodina – parlament / a národ sa len prizerá a hľadá slušný príklad.“

Pogány Induló

Počuješ ten chrapľavý tón v jeho hlase? Svoj debutový album totiž nahral ako osemnásťročný v roku 2023. A aj dnes je najvýraznejšou postavou maďarského rapu.

V úvodných riadkoch v jednej zo skladieb hovorí o tom, ako zhora počul, že on nebude ten, kto prinesie niečo nové – bude ten, kto vráti to staré. A presne to aj robí, keď svoje skladby stavia na samploch maďarských klasík z minulého storočia.

Pogány Induló (vlastným menom Szirmai Marcell) rapuje o marihuane, čo nezostalo bez povšimnutia – vláda Fideszu sa naňho zamerala s tvrdením, že podporuje užívanie drog medzi mladými ľuďmi. Jeho odpoveďou bolo naďalej poukazovať na svet, v ktorom mladí ľudia skutočne žijú. „Policajt ma tam nechal sedieť celých nádherných dvanásť hodín / a potom sa čuduje, prečo sa nenechám držať nakrátko.“

No to je len časť jeho obrazu. Rapuje aj o dospievaní v Szegede (treťom najväčšom meste Maďarska), o tom, že je najlepší v hre, o zlomenom srdci, a najmä o tom, ako mu chýba mama. Skladba, s ktorou možno začať: Pogi Hip-Hop.

Csinszka

Žiadny maďarský album tento rok nezarezonoval tak ako Transformania, druhá nahrávka od Csernik Csinszky, ktorá prináša spojenie transylvánskeho folklóru a székelyskej kultúry s autotuneom a experimentálnym popom.

Napriek tomu, že stojí ďaleko mimo mainstreamu, Csinszka si vybudovala obrovskú fanúšikovskú základňu na TikToku, kde pastieri, jazdci na koňoch a farmári z celého Maďarska aj Transylvánie pravidelne zverejňujú videá sprevádzané zvukom jej piesní. Skladba Felsütött a Napsugara sa stala hymnou spojenou so zmenou vlády – skandovala sa na protestoch a šírila sa po sociálnych sieťach v období pred voľbami.

„A keď kráčam domov, obloha sa otvára na tri strany / otvára sa na tri strany, pretože idem domov / a hviezdy na mňa svietia, lebo vedia, že som doma.“

Deva

Deva kričí maďarské ľudové piesne na pozadí elektronických beatov. Jej hudba je zakorenená v prírode, ženskosti a veciach, na ktoré sa zámerne zabudlo. Keď kričí, často myslí na tie staré, múdre ženy, ktoré žili v spojení so zemou a slúžili svojim dedinám ako liečiteľky. Vždy tam boli. Len ich umlčali.

„Zapaľujú oheň / a aj tak zhasne / niet lásky / ktorá by neprešla.“

Skladba, s ktorou sa oplatí začať: Witchcraft.

ČESKO

Výber pripravila Rebeka Provazníková (Revue Prostor)

Amelie Siba

Surová, intenzívna psychologická spoveď najnovšieho albumu Amelie Siba ma zasiahla tak hlboko, že som si ho púšťala dookola, hoci zvyčajne inklinujem skôr k rapovej hudbe. Siba vyjadruje hudbou pocity úzkosti a hnevu vyplývajúce z neustáleho spoločenského tlaku na to, akí by sme mali byť – a konkrétnejšie, z očakávaní, aké by mali byť ženy. Vyjadruje frustráciu, zlosť, ale aj pocit absolútnej prázdnoty a ničoty, keď človek dosiahne stav určitej disociácie. Jej hudba funguje nielen ako osobné svedectvo, ale aj ako subtílny spoločenský komentár k tlaku na výkon a ženskej identite. Pieseň na úvod: Matches.

Branko’s Bridge

Branko’s Bridge je chlapčenská kapela, ktorá vo svojej hudbe vytvára jedinečnú fúziu rôznych žánrov – od psychedelického rocku, garážového rocku a post-punku až po surf rock, ako aj prvky country. Ich tvorba je energická, surová a plná vitality, a práve táto silná energia dokáže rozhýbať naozaj každého. Ich koncerty sú intenzívnym zážitkom, ktorý skutočne stojí za to vidieť naživo.

Kapelu fotím už od jej úplných začiatkov, takže si jasne pamätám časy, keď hrali na festivale Povaleč na úplne najmenšom pódiu a poznalo ich len pár priateľov. Napriek tomu sa im vďaka svojej energii, divokosti a takmer šialenstvu na pódiu podarilo pritiahnuť dav ľudí, ktorí takmer zvalili celý veľký stan, v ktorom hrali.

Tento rok opäť vystúpili na tom istom festivale – tentoraz však už na hlavnom pódiu. Pred vydaním svojho najnovšieho albumu Hobby Horse Cowboy predstavili singel I Feel Fine, ktorý sa venuje skúsenostiam mnohých mladých ľudí – syndrómu vyhorenia, pocitu neistoty a neistej budúcnosti.

Výber pripravil Michael Džindžichašvili (Revue Prostor)

Pyraboyz

Bývalý premiér Petr Fiala by mal s Andrejom Babišom (tiež bývalým a súčasným premiérom a agrobarónom) diskutovať o pestovaní trávy, nie o ďalšom poli plnom žltej repky. Pyraboyz práve podpísali dekréty a vyhlasujú sa za ministrov českého Ministerstva rapu, ako aj Ministerstva hospodárstva a pestovania trávy. Mixtape The Green Deal osobne útočí na celé spektrum politickej scény, pričom odkazuje na memy, politické a kriminálne aféry, fake news, konšpiračné teórie, ekologické otázky, a zároveň aj na bežné témy rapového ega. Tvrdia, že im patrí inštitucionálna moc nad českou rapovou legislatívou.

Tému politickej satiry v rape ďalej rozvíjajú na EP z roku 2024 s názvom Cancel Culture Musick, kde nájdeme skladby ako Stanjura (pomenovaná po bývalom ministrovi financií), Orban Broz alebo Free Pekova, ktorá je o českej mikrobiologičke, ktorá sa počas pandémie COVID-19 postavila proti očkovaniu. Sú to (okrem iného) práve tieto drobné detaily, ktoré ma vedú k pochybnostiam o hudbe Pyraboyz a ich skutočných názoroch. Niekedy mám totiž pocit, že povedia čokoľvek, len aby to znelo dobre.

Kellner

Hardcore punková kapela Kellner, ktorá si dala meno po českom miliardárovi Petrovi Kellnerovi (zahynul v roku 2024 pri havárii vrtuľníka), je riadne naštvaná – na kapitalizmus, konzumerizmus, genocídu, sociálnu zodpovednosť a svetových lídrov. Dáva to najavo revom sprevádzaným hlučnými gitarami na svojom krátkom a údernom albume Criminal Activity z roku 2025. Zameriava sa na svetových lídrov, ako sú Donald Trump a Elon Musk, ale aj na slovenského premiéra Roberta Fica. Pieseň na úvod: Kapitál diss.

POĽSKO

Výber pripravila Zuzia Piontke (Kultura Liberalna)

KiNi

KiNi tvorí introspektívnu hudbu, ktorá sa sústreďuje na to, ako naše osobné prežívanie ovplyvňuje spôsob, akým vnímame svet. Je umelcom, ktorý rozpráva emotívne a osobné príbehy. Skladby na albume PUDŁO sa zameriavajú na obmedzenia, s ktorými sa stretávame a ktoré formujú našu predstavu o realite. V tvorbe často skúma, ako naše videnie sveta ovplyvňujú vnútorné aj vonkajšie sociálne bubliny. Titulná skladba PUDŁO sa zamýšľa nad skresleným vnímaním a emocionálnou izoláciou.

Mata

Mata patrí medzi najvplyvnejších mladých poľských raperov, známych tým, že spájajú kultúru mladých so sociálnou kritikou. V jeho hudbe sa často odrážajú témy ako vzdelávací systém, privilegované postavenie a politické napätie. Pieseň GiEwOnT sa zaoberá ideologickými rozkolmi v Poľsku a meniacimi sa politickými identitami. Do širokého povedomia sa dostal už svojím debutovým albumom, ktorý rozprával príbeh zo života žiakov elitného gymnázia.

Bedoes 2115

Bedoes je známy svojimi emocionálne priamymi textami o dospievaní, triednom boji a identite mládeže. Jeho tvorba silne rezonuje s poslucháčmi vďaka svojej zraniteľnosti a autenticite. Patrí medzi najaktívnejších poľských raperov, pokiaľ ide o komunikáciu s fanúšikmi. Často sa tiež zapája do spoločenských projektov. Pieseň 1998 (mam to we krwi) odráža osobné a spoločenské zápasy spojené s pôvodom a ambíciami.

susk

susk je feministická raperka, ktorá kritizuje kapitalizmus, nerovnosť a nedostatok systémovej podpory. Vo svojej tvorbe často spája aktivizmus s osobnou výpoveďou. Zložila hudbu k filmu o Abortion Dream Team, najznámejšej poľskej organizácii bojujúcej za právo na voľbu. Pieseň Kapitał vyzýva k systémovým zmenám a k zodpovednosti za ekonomickú nespravodlivosť.

asthma

Astma je raper a umelec, ktorého tvorba má silný politický podtón. Často sa zamýšľa nad spoločenským rozdelením, nedôverou a súčasnou poľskou politikou. Pieseň centrala sa zaoberá polarizáciou spoločnosti a kolapsom dôvery voči inštitúciám. Vďaka politickým podtónom v jeho textoch si rýchlo získal popularitu. Pieseň centrala sa venuje nedostatku dôvery verejnosti, ktorý vyplýva zo súčasného politického vedenia.

SLOVENSKO

Výber pripravila redakcia Kapitálu

Berlin Manson

Punková kapela založená v roku 2020 Patrikom Nagyom a Adamom Dragunom. V roku 2022 vydali debutové EP Život končí keď máš trinást a v roku 2024 debutový album Poor But Sexy. Odvtedy sa Berlin Manson stali fenoménom vďaka kritike kapitalizmu a policajnej brutality, zároveň odsudzujú genocídu v Palestíne a upozorňujú na hrozbu fašizmu. Sú autentickí, odvážni a nastavujú spoločnosti zrkadlo. Netancujem, kývem hlavou je ich prvý veľký hit. Hovorí o odtrhnutí sa od spoločenských očakávaní aj politickom sklamaní.

Fvck_kvlt

Denis Bango začínal v punkovej kapele The Wilderness, no dnes experimentuje s rôznymi žánrami. Vo svojom sólovom projekte Fvck_kvlt spája surovosť punku s poéziou rapu a filozofickou hĺbkou. Jeho piesne sú predovšetkým obžalobou kapitalizmu a ľudí, ktorí ho slepo obhajujú a udržiavajú. Vo svojich textoch sa Bango venuje aj témam ako duševné zdravie a spoločenská frustrácia. V jeho skladbe Mŕtva revolúcia I. znie: „Mŕtva revolúcia žijе navždy amen / Kým sa narodí nanovo.“ Kritizuje systém a apeluje na potrebu zmeny myslenia.

Erika Rein

Jej tvorba sa pohybuje na hraniciach avant-popu, R&B a hyperpopu, pričom kľúčom k ich prepojeniu je hravý prístup k miešaniu týchto žánrov. Spoločenský rozmer či politické angažovanie v tvorbe Eriky Rein nie sú priamočiare, no sú ukryté najmä v jej adaptácii tradičnej rómskej hudby, ktorou vzdáva hold svojim koreňom. Erika Rein momentálne spolupracuje s hudobným producentom Jonatanom Pastirčákom (Isama Zing). Jej skladba Bruised Knees upozorňuje na sexualizované násilie, najmä to páchané cirkevnými autoritami, ktoré je často zámerne prehliadané okolím. Obete sa musia nielen vyrovnať s desivou hrôzou, ktorú prežili, ale zároveň čeliť odsúdeniu zo strany blízkych a známych.

Mishino

Mladý gitarový hudobník z Trnavy. Spája žánre ako indie rock, post-punk a midwest emo. Vyniká výraznými textami a chytľavými melódiami. Venuje sa problémom, ktoré definujú jeho generáciu: klimatická kríza, duševné zdravie, hrozba vojny. Kritici jeho album opísali ako surové vyjadrenie generácie, plné emócií, úprimnosti a pocitov, ktoré sa neboja vyjsť na povrch. Pieseň Nedokážem dýchať sa venuje kríze duševného zdravia medzi mladými ľuďmi, ktorí pod neustálym tlakom na výkon zažívajú vyhorenie už v mladom veku. Kto im pomôže oslobodiť sa?

Nina Kohout

Na dnešnej slovenskej alternatívnej hudobnej scéne patrí Nina Kohout medzi najsilnejšie hlasy: zvuková rozprávačka príbehov, ktorá posúva hranice hudobnej poslušnosti a vytvára neustály dialóg medzi prenikavým hororom a krehkou čistotou. Jej hudba prepletá desivú atmosféru starobylého slovenského folklóru, klasické prvky a temnú elektroniku. V skladbe Pebble Dance kontrastuje majestátny zvuk s textom, ktorý je hlboko osobný, až intímny. Text skúma, ako sa vzťah mení, dospieva, rozpadá alebo pretrváva.

ESTÓNSKO

Výber pripravila Alina Baranova (Narvamus)

nublu

Nublu patrí medzi najslávnejších mladých estónskych raperov, známych svojimi ironickými, minimalistickými skladbami o každodennom živote. Odkedy na konci roku 2010 prerazil, stal sa charakteristickým hlasom miestnej scény generácie Z. V jeho tvorbe sa prelínajú príbehy zo života s jemným humorom. V hudbe sa odráža mestská mladá kultúra a emocionálna rozpoltenosť. Öölaps! zachytáva nočný život, slobodu a emocionálnu nestabilitu v skúsenostiach generácie Z. Zároveň naznačuje témy emocionálnej intenzity spolu s hravými odkazmi na meniacu sa dynamiku vzťahov. Nublu vytvára momentku súčasnej mladej kultúry v Estónsku, ktorá pôsobí osobne, a zároveň sa s ňou dá ľahko stotožniť.

NOËP

Pre hudbu Andresa Kõppera je charakteristická kombinácia elektronickej, indie a popovej hudby. Vo svojej tvorbe sa venuje témam identity a emocionálneho tlaku, pričom často odráža tempo a neistotu moderného života. Skladbu Days Like This predviedol v rámci estónskeho národného výberu do Eurovízie a hoci nevyhral, pieseň si našla miesto v srdciach mnohých Estóncov. Hovorí o prekonávaní ťažkých období a povzbudzuje poslucháčky a poslucháčov, aby vydržali a verili, že lepšie dni sa vrátia. Verše ako „noci nebudú vždy také dlhé“ a „v búrke je ťažké vidieť hviezdy“ odrážajú pocity úzkosti a neistoty, ktoré silne rezonujú s publikom generácie Z. Zároveň pieseň ponúka pocit nádeje a zotavenia.

säm

Säm predstavuje novú vlnu estónskych umelcov generácie Z, ktorí sa zameriavajú na zraniteľnosť a emocionálne rozprávanie príbehov. Jeho hudba spája hip-hop, melodický rap a alternatívne vplyvy a zaoberá sa vzťahmi a neistotou. V pesničke Kanuu používa vtipné a ľahké obrazy, ako je plavba na kanoe alebo opis romantického zmätku. Zamýšľa sa tiež nad pocitmi neistoty, odcudzenia a emocionálnej nestability. Témy nedorozumení a kultúrnych či jazykových bariér zdôrazňujú, ako môžu byť dnešné vzťahy zároveň intímne aj mätúce. Vo svojej podstate pieseň vyvažuje zraniteľnosť s momentmi slobody.

LITVA

Výber pripravil Aleksandras Znamerovskis (NARA – Nauja Scena)

Palėpė

Návrat grungeu v Litve by si pravdepodobne zaslúžil samostatný zoznam, ale tu je jedna zábavná kapela, ktorá si robí srandu zo súčasného kultúrneho ducha doby. Palėpė už tento rok vydali EP s názvom Labai blogai (Veľmi zlé), ktoré prezentuje ich sarkastický humor a vtip. Prvá pieseň Šiku ir skrolinu (Kakanie a scrollovanie) si robí srandu z bezduchej kultúry scrollovania, ktorú nedokážeme opustiť ani v kúpeľni. Ich predchádzajúce EP sa venovalo takým pochmúrnym témam, ako sú šialenstvo a bezvýznamnosť vojny, ale aj menej vážnym témam, ako je frustrácia zo stavu verejnej dopravy (4 troleibusas, 4. trolejbus). Palėpė sú pomerne plodní a často hrajú naživo, takže je to určite kapela, ktorej stojí za to venovať pozornosť. Pieseň, ktorou môžete začať: Šiku ir skrolinu.

Valkos

Black metal sa väčšinou spája s nacionalizmom a pravicovou politikou, ale vilniuská kapela Valkos ponúka vytúženú alternatívu. Kapela, ktorá vzišla z malej, ale živej vilniuskej hardcore punkovej scény, sa sama označuje za antifašistickú a venuje sa témam ako vegánstvo a oslobodenie zvierat, environmentalizmus a feminizmus. Zatiaľ čo ostatné kapely, ktoré som vybral, majú skôr sarkastický postoj k nespravodlivosti, ich prvé EP, ktoré vyšlo minulý rok, pôsobí ako hudba vytvorená aktivistami pre aktivistov, a je vo svojom posolstve úplne úprimné. Vypočujte si rozhovor so speváčkou kapely Gelminė tu. Pieseň na úvod: Juodas akmuo.

Sipas

Hardcore punková kapela z malého mestečka Šilutė, hoci možno nie je až tak výslovne politická, mi veľmi pripomína skupinu Hole (a nie, nie je to len preto, že majú tiež speváčku). Možno to však má svoj dôvod, keďže pri živých vystúpeniach občas hrali ich covery. Sipas začínali ako grungeová kapela a grunge bol vždy politický žáner, hoci nie v klasickom zmysle skandovania sloganov proti nespravodlivosti, ale v zmysle boja proti konformizmu, konzumerizmu a túžby po autenticite vo svete, ktorý pôsobí falošne. Sipas túto energiu dokonale zachytávajú. Údajne sa pripravuje nový materiál, ktorý bude mať viac politických tém. Pieseň na úvod: Ssugedęs telefonas.

Speechy

Na litovskej rapovej scéne stále dominujú mená staršej generácie, ale začínajú sa objavovať aj umelci z generácie Z. Speechy (vlastným menom Justas Šiburkis) vydal svoje prvé skladby v roku 2020, počas pandémie COVID-19, a jeho pieseň Taip ir gyvenam (Takto žijeme) dokonale vystihuje pocit izolácie a strachu z neznáma, ktoré väčšina z nás zažila počas pandémie. Medzi ďalšie témy, ktorým sa vo svojej hudbe venuje, patria duševné zdravie a tlak, ktorému čelia mladí ľudia, aby uspeli v spoločnosti. Veľká časť Speechyho skoršej tvorby je inštrumentálna, avšak väčšina jeho najnovších singlov obsahuje rap, v ktorom dáva priestor svojim myšlienkam.

Pilaitė

Tajomný a mimoriadne plodný (v roku 2025 vydal album a viacero singlov) hiphopový projekt z alternatívnej scény. Ťažko nájsť iného hudobníka, ktorý by tak dobre vystihol bujarosť prítomného okamihu ako Pilaitė – tajomný rap a chaotické samplovanie sú rovnako vzrušujúce ako dezorientujúce. Medzi skladbami o „flirtovaní s diablom“ môžete počuť sample o genocíde palestínskeho národa. Možno je to neúmyselné, ale takáto koláž rôznych myšlienok mi pripomína 24-hodinový spravodajský cyklus mainstreamových médií – na vážne témy, ako sú vojnové zverstvá, nadväzujú povrchné články o životnom štýle. Skladba na začiatok: Free idea generator.

NEMECKO

Výber pripravili Sarah Bakšytė & Levo Keller (NARA & JÁDU)

01099

01099 je rapová skupina z Drážďan, ktorej názov je odvodený od poštového smerovacieho čísla mesta. Ich hudba často odráža východonemeckú identitu, nostalgiu a skúsenosti s dospievaním v rýchlo sa meniacej spoločnosti. Pieseň 2000er je nostalgickým zobrazením spoločného detstva generácie Z, ktoré odkazuje na ranú internetovú kultúru, bezstarostnú mladosť strávenú v prírode a pocit generačnej spolupatričnosti.

Paula Hartmann

Berlínska umelkyňa Paula Hartmann je známa zobrazením mladých ľudí z miest. Jej hudba zachytáva úzkosť, izoláciu a emocionálnu dezorientáciu v modernom mestskom živote. Vo svojej piesni Truman Show Boot evokuje odosobnený, takmer surrealistický zážitok reality odrážajúci odcudzenie, ktoré mnohí mladí ľudia vo veľkomestách pociťujú. Spieva o tom, ako jej láska prechádza pomedzi prsty, a pýta sa, kde by mala stáť, aby sa k nej dostala.

Apsilon

Arda Yolci je berlínsky raper a jeden z najvýraznejších politických hlasov nemeckej scény generácie Z. Vo svojej hudbe sa venuje migrácii, triednym nerovnostiam a rasizmu, pričom často vychádza z vlastnej rodinnej skúsenosti. Rozpráva príbeh detstva, ktoré výrazne formovali jeho starí rodičia – do Nemecka prišli ako tureckí gastarbeiteri, teda hosťujúci pracovníci v rámci povojnového pracovného programu, ktorý v rokoch 1955 až 1973 priviedol do Západného Nemecka tisíce migrantov za prácou. Týmto spôsobom dáva hlas ľuďom, ktorých životy poznačilo systémové znevýhodňovanie a prehliadanie.

Jeho skladba Köfte reflektuje otázky identity, príslušnosti a skúsenosť robotníckej triedy, pričom ju stavia do kontrastu s dominantnými predstavami o úspechu.

Nils Keppel

Hudba Nilsa Keppela je post-punk ovplyvnený popom a shoegazeom a často sa spája so scénou Neue Neue Deutsche Welle. Jeho skladby reflektujú dezilúziu a pocit stratenej mladosti, pričom texty nepriamo kritizujú sociálne prostredie a „falošné pravdy“, ktoré sa v nich nachádzajú. Na svojom debutovom albume Super Sonic Youth (2026) spieva o mladých ľuďoch, ktorí sa v zúfalstve uchyľujú k návykovým látkam, aby aspoň na chvíľu unikli realite a vyčerpaniu zo sveta. Skladba Keine Zukunft tematizuje neistotu budúcnosti, ktorú generácia prežíva v stave emocionálneho otupenia, no zároveň si bolestivo uvedomuje, že takto nedokáže žiť donekonečna.

Blond

Blond je nemecká indie kapela, ktorá vznikla v roku 2011 v Chemnitzi a je známa kombináciou indie popu, rocku, new wave a elektronickej hudby. V textoch často spochybňujú patriarchát a spoločenské normy a venujú sa témam ako feminizmus, rovnosť a každodenné vzťahy. Okrem politického podtextu sa skladby ako Girl Boss zaoberajú priateľstvom, láskou a sesterskou solidaritou.

Traumatin

Traumatin z Brém spieva o láske, zlomenom srdci a pochybnostiach o sebe samom v chaotickom svete. Emocionálne nabitý spev, zvyčajne s bohatým dozvukom, dopĺňajú syntetizátory a gitara, ktoré najmä v jeho raných skladbách pripomínajú zvuk 80. rokov. Pieseň König der Welt je o irónii, egu a emocionálnej nestabilite v digitálnom svete. Svojím debutovým singlom Genug (Dosť) sa v roku 2021 stal súčasťou hnutia Neue Neue Deutsche Welle (NNDW). Jeho melancholické texty sa venujú rôznym témam, ktoré sú dôležité pre generáciu Z. Patria medzi ne vyrovnávanie sa s emóciami, hľadanie vlastnej identity, láska a vytváranie fasády skrývaním sa za maskami.

Ikkimel

Ikkimel patrí medzi najprovokatívnejšie osobnosti nemeckej rapovej scény generácie Z. Objavila sa v roku 2023 a jej tvorba spája rýchle techno beaty s explicitnými, konfrontačnými textami, zameriava sa na feminizmus, sexualitu a užívanie drog, pričom jazykovo podkopáva misogýnny jazyk samotného rapu. Prostredníctvom preháňania a satiry spochybňuje hlboko zakorenené rodové normy. Skladba Bikini Grell stelesňuje generáciu, ktorá odmieta byť tichá, príjemná alebo ľahko zaraditeľná.

Ako teda znie život dnešnej generácie v Európe?

V uvedených skladbách nenájdeme jednoznačnú odpoveď. Ak niečo, tak ukazujú, že generácia, ktorá sa vyrovnáva s nestabilitou a spochybňuje zdedené štruktúry, nezostáva ticho, ale počúva a reaguje – aby vyjadrila nový hlas Európy.

Všetky skladby nájdete aj v tomto Spotify playliste:

Kurátor textu: Karolis Vyšniauskas

Autorka predslovu: Sarah Baksyte

Text publikujeme s láskavým súhlasom online magazínu NARA.