V permanentnej dočasnosti

Nasledujúci text kombinuje rozhovory, etnografickú reflexiu a sekundárne výskumy. Tematicky nadväzuje na autorkinu predchádzajúcu reportáž Kedy sa vrátiš domov?, ktorá sa týka pracovnej migrácie mladých Sloveniek a Slovákov do Nemecka a Rakúska. Druhý diel sa zameriava najmä na krátkodobé formy odchodu.

Posting of workers alebo vysielanie pracovníctva je forma vnútroeurópskej migrácie, ktorá funguje na princípe vysielania pracovníctva cez slovenských zamestnávateľov do inej členskej krajiny Európskej únie (EÚ). Tento typ cirkulárnej migrácie sa realizuje napríklad prostredníctvom agentúr a kontraktov na dočasnej báze, pričom pracovníctvo vykonáva služby v zahraničí, ale formálne zostáva zamestnané na Slovensku. Jednou z hlavných motivácií zahraničných firiem pre zamestnávanie pracovníctva napríklad z krajín Vyšehradskej skupiny (V4) sú nižšie mzdy v porovnaní s domácim trhom zamestnávateľov. Kľúčovými destináciami sú Nemecko a Rakúsko. „Čísla nám ukazujú, že zo Slovenska odchádza vyše 100-tisíc ľudí ročne formou vysielania pracovníkov,“ upozorňuje Lucia Mýtna Kureková z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorá sa venovala výskumu nezamestnanosti mladých Slovákov, pracovnej migrácii v rámci EÚ a téme návratovej migrácie.

Vysielanie pracovníctva má väčšinou cirkulárny charakter – ľudia prichádzajú na niekoľko týždňov alebo mesiacov v závislosti od toho, na ako dlho im je to umožnené, potom sa vracajú domov a následne opäť prichádzajú pracovať do Rakúska. Christoph Reinprecht, profesor sociológie na Universität Wien a prezident Rakúskej spoločnosti pre výskum exilu, v tejto súvislosti potvrdzuje výhodu mobility – schopnosti a ochoty ľudí vycestovať za prácou do cudziny. „Mladí ľudia z nižších socioekonomických vrstiev, ktorí sú mobilní, si môžu zlepšiť situáciu v domovskej krajine v porovnaní s tými, ktorí mobilní nie sú.“  Schopnosť pohybu v tomto kontexte funguje ako mechanizmus, ktorý prehlbuje rozdiely medzi tými, ktorí odišli, a tými, ktorí zostali v pôvodných komunitách – najmä čo sa týka rozdielu vo finančnom zabezpečení. Minimálna hodinová mzda v Rakúsku, ktorej sadzba závisí od konkrétneho pracovného sektora, môže byť viac ako dvojnásobne vyššia v porovnaní so Slovenskom.

Práca v cudzine, investície doma

Na Slovensku pretrvávajú regionálne rozdiely napriek postupnému socioekonomickému rozvoju konkrétnych oblastí. „Reintegrácia mladých ľudí po návrate zo zahraničia bola náročnejšia, ak sa vracali do regiónu, kde tie možnosti ešte stále neboli,“ konštatuje Mýtna Kureková. V izolovanejších okresoch s menším množstvom pracovných ponúk je nevyhnutnosť odchodu kolektívnym fenoménom. Kvôli rozdielom v mzdách sa jednotlivcom mnohokrát oplatí pracovať sezónne v zahraničí a potom počas prechodných období vyžiť z našetrených peňazí. „V rámci nášho výskumu sme pozorovali, že si ľudia často založili rodiny v zahraničí, niekoľko rokov tam fungovali, našetrili si kapitál a rozhodli sa vrátiť napríklad na východné Slovensko, kde začali podnikať,“ dodáva Mýtna Kureková.

Zlepšenie spoločenského statusu jednotlivcov sa prejavilo nielen prostredníctvom skúseností získaných počas práce v zahraničí, ale aj zdrojov, ktoré ušetrili a napríklad investovali do stavby domu na Slovensku. Benefitom cirkulárnej mobility alebo pendlovania je tiež fakt, že umožňuje pracujúcim zachovať si rodinné a sociálne väzby na Slovensku. Rozhodnutie pendlovať je často ovplyvnené rodinnými a sociálnymi väzbami, ale aj tým, že skúsenosť migrácie sa líši v závislosti od kontextu, z ktorého jednotlivec pochádza, napríklad miesta pôvodu. Iné motivácie majú mladí ľudia z okolia Bratislavy a iné tí a tie, ktorí opúšťajú okresy ako Vranov nad Topľou. Práve ten patrí spolu s Kežmarkom a Rimavskou Sobotou podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny medzi okresy so stabilne vyššou mierou nezamestnanosti, ktorá dosahuje momentálne približne desať percent. V posledných rokoch zároveň došlo k hromadným odchodom a prepusteniu desiatok pracujúcich z firmy Bukóza, ktorá bola dlhodobo jedným z najvýznamnejších zamestnávateľov v okolí Vranova nad Topľou.

Trinásť dní práce, jeden deň prázdnin

Martin sa k upratovaniu múzeí dostal vďaka pani, ktorá ponúka študentkám a študentom zo Slovenska sezónne brigády v Mníchove. Tí na niekoľko týždňov nahrádzajú nemecké študentstvo, ktoré je v službe zamestnané po zvyšok roka. Prvýkrát vycestoval za prácou s bývalou priateľkou. Po návrate na Slovensko nastúpil na Technickú univerzitu v Košiciach,  štúdium však ukončil predčasne po niekoľkých mesiacoch. Keďže mal stále platný štatút študenta, v lete sa vrátil na rovnaké brigádnické miesto do Mníchova.

Hoci pracovný režim bol náročný, Martin ho bol ochotný absolvovať aj druhýkrát – dôvodom bola výška zárobku. „Pracovali sme trinásť dní, jeden deň sme mali pauzu, potom zase trinásť dní nonstop,“ priblížil svoju skúsenosť. Bežný pracovný čas trval osem hodín, avšak spolu s príležitostnými nadčasmi, ktoré trvali dve a viac hodín, sa to vyšplhalo aj na trinásť. Martin si postupne zvykol na systém práce i minimálnu mzdu, keďže mu práca cez víkendy a nadčasy prinášali príplatky. „Na Slovensku by som si viac nezarobil,“ dodal.

V Mníchove však narazil na problémy s ubytovaním. Za zdieľanú izbu platil rovnako ako ostatní spolubývajúci – 550 eur mesačne, pričom vďaka nečakanej úradníckej kontrole vysvitlo, že byt oficiálne nepatril osobe, ktorej platili nájomné. Prvé dni bola pre neho náročná aj adaptácia na cudzí jazyk: spočiatku pri komunikácii so šéfom používal google prekladač, postupne si však osvojil základy nemčiny.

Necelý mesiac po návrate na Slovensko dostal od kamaráta ponuku pracovať vo firme, ktorá zháňala elektrikárov schopných pracovať na turnusy v Nemecku. „Hoci som nemal s elektrikou nič spoločné, kamarát o mne povedal, že niečo viem, tak ma prijali,“ poznamenal. Pracovnú skúsenosť na rozsiahlej stavbe v hodnote niekoľkých miliárd eur hodnotí pozitívne. On ani jeho kolegovia nemuseli v dôsledku meškajúcej dodávky materiálu v prvé dni pracovať, avšak dostávali zaplatené aj za prestoje. S ľuďmi, s ktorými pracoval alebo býval na ubytovni, si porozumel rýchlo, keďže to boli zväčša mladí muži z podobného prostredia ako on. Medzi stovkami pracovníkov sa počas celého turnusu stretol iba s niekoľkými ženami.

Martin by sa rád vrátil na stavbu prostredníctvom rovnakej firmy, ale kontrakty závisia od dopytu. Práve chýbajúca garancia práce počas ďalšieho turnusu je jednou zo slabín takejto práce. Ďalším úskalím bola klauzula v pracovnej zmluve so stavebnou firmou – jej podpisom sa Martin zaviazal, že ak preruší kontrakt alebo začne pracovať pre inú firmu, zaplatí pokutu 2 500 eur.

Väčšina Martinových priateľov z rodného Humenného v súčasnosti študuje na vysokých školách. Aj on zvažuje, že by opäť skúsil vysokoškolské štúdium. Po skúsenostiach z Nemecka však preferuje školu v zahraničí, ideálne vo veľkomeste podobnom Mníchovu. V najbližšom čase sa však chystá vrátiť k turnusovej práci.

Komunitný rozmer

Podľa profesora sociológie Reinprechta existujú v rámci prisťahovaleckých komunít z krajín Vyšehradskej skupiny tri typy migrantov: ľudia, ktorí zostávajú v neformálnych prostrediach s minimálnym kontaktom s vonkajšou spoločnosťou; priemyselní pracovníci, ktorí sa postupne integrujú a asimilujú cez stabilný trh práce a ľudia, ktorí sú aktívni v oblasti kultúry a umenia. Posledná skupina má tendenciu budovať si kozmopolitnejší druh identity, pričom asimiláciu kombinujú so symbolickým zachovávaním väzieb na komunitu svojho pôvodu, napríklad prostredníctvom kultúrnych spolkov.

Podstata neformálnych a formálnych sietí v procese migrácie spočíva v ich schopnosti premieňať sociálne väzby na sociálny kapitál, ktorý migrantom uľahčuje prístup k práci, bývaniu a integrácii. „Formálny proces je výhodný pre plány dlhodobého odchodu, neformálny naopak pre krátkodobé projekty,“ spresňuje Reinprecht. Sociálny kapitál považuje za kľúčový najmä v súvislosti s procesmi, ako je hľadanie bývania, ktoré sa – najmä vo veľkomestách – často realizuje prostredníctvom inzerátov na sociálnych sieťach.

Úskalia dočasného odchodu

Štrukturálna diskriminácia mladých migrantiek a migrantov z krajín V4 súvisí podľa profesora Reinprechta s charakterom sektorov, v ktorých si najčastejšie nachádzajú zamestnanie. Tými sú najmä gastronómia, stavebníctvo či poľnohospodárstvo, kde existujú signifikantné prekážky pri etablovaní sa na pracovnom trhu a vzostupe v rámci spoločenských hierarchií. „Situácia v gastronómii je komplikovaná pre problematické zmluvy a pololegálne formy zamestnania,“ konkretizuje. Podstatnými sú aj prekážky v charaktere spoločenskej mobility – pracovníctvo v gastronómii je spravidla odsúdené na horizontálny pohyb, pretože v danom sektore má možnosti zamestnania len v iných baroch alebo reštauráciách.

K mobilite dochádza jednoduchšie vo väčších a rozvrstvenejších firmách, ktoré bývajú napríklad súčasťou stavebného sektora. Jednotlivci prichádzajúci do zahraničia ako stavbári majú šancu postúpiť na vyššie kvalifikované pozície. V stavebníctve a poľnohospodárstve však bývajú problémom fragmentárnosť úväzkov a krátkodobé zmluvy. Krehký charakter sezónnej migrácie môžeme pozorovať napríklad prostredníctvom personálu v horských chatách a pohostinstvách, kde sa po konci lyžiarskej sezóny spolu so snehom strácajú aj pracovné príležitosti, či letnú sezónu ohraničujúcu možnosti zberu ovocia.

Vo vysielaní pracovníctva v EÚ sa často poukazuje na nerovnosti v pracovných podmienkach, keďže vyslaní zamestnanci môžu mať v praxi nižšie reálne mzdy a slabšiu sociálnu ochranu než miestne pracovníctvo na rovnakých pozíciách. Štatistiky európskych inštitúcií pritom ukazujú, že značná časť z nich pracuje s malými zárobkami, pričom priemerné mzdy v krajinách ako Slovensko zaostávajú výrazne za priemerom EÚ (napríklad priemerná hrubá mzda na Slovensku je 1 403 eur v porovnaní s priemernou mzdou v EÚ na úrovni 3 417 eur). Nespravodlivosť súvisiaca s podmienkami vysielaného pracovníctva sa stretávala s nesúhlasom najmä zo strany nemeckých či rakúskych odborových organizácií, ktoré to vnímali ako tlak na znižovanie miezd a pracovných podmienok ich kmeňových domácich pracovníkov a pracovníčok. Na tieto rozdiely reaguje revidovaná smernica Európskej únie, ktorá zavádza princíp rovnakého odmeňovania za rovnakú prácu.

Podľa štúdie o hierarchiách pracovného trhu z perspektívy vnútroeurópskej migrácie sa migranti v krátkodobých formách kontraktov nachádzajú na trhu práce v obzvlášť zraniteľnej pozícii – častejšie sa po návrate ocitnú v stave nezamestnanosti. „Naša analýza potvrdila, že jednotlivci po návrate výrazne častejšie čelia nezamestnanosti napríklad v porovnaní s migrantmi, ktorí sa nevrátili, alebo inými ľuďmi, ktorí nikdy nemigrovali,“ vysvetľuje Mýtna Kureková. Krehkosť cirkulárnej migrácie súvisí s náročnosťou reintegrácie. A tiež naznačuje, že migrácia je často voľbou „z núdze“ a týka sa jednotlivcov, ktorí sa nachádzajú v nevyhovujúcej pracovnej situácii už pred ich odchodom.

Premiestnenie rutiny

„Robím elektrikára, takže v podstate zapájam senzory, ťahám káble a zapájam rozvádzače,“ opisuje dvadsaťročný Pavol, ktorý vyrastal vo východoslovenskej obci Sečovská Polianka. Pokračovanie v štúdiu ho nelákalo, prišlo mu zmysluplnejšie ísť si rovno zarobiť. Po maturite na strednej odbornej škole pracoval rok na Slovensku, ale kvôli rozdielom v platoch sa presunul do zahraničia. K práci v nemeckom meste blízko Berlína sa dostal cez firmu z blízkeho Vranova nad Topľou, ktorá zamestnáva väčšinou ľudí z okolitých obcí. „Pri nástupe nemusíš nič vedieť, základy ťa naučia. A za mesiac máš také peniaze, ako na Slovensku za tri. Takže sa to stále oplatí,“ argumentuje Pavol.

Podľa Pavla zabezpečujú vedúci firmy svojim zamestnancom dôstojné platobné aj ubytovacie podmienky. V okolí Vranova nad Topľou sa nachádza niekoľko firiem, ktoré posielajú Slovákov a Slovenky pracovať na turnusy, čiže v prípade neadekvátnych podmienok nie je pre pracovníctvo náročné nájsť vyhovujúcejšiu agentúru. Pavol dodáva, že je dôležité si overiť, či daná firma nezneužíva zamestnancov: „Treba sa na to pýtať ľudí, ktorí tam robili a vedia, ako firmy fungujú, a podľa toho si vyberať.“

Väčšinu jeho spolupracovníkov tvorili rovesníci, ktorí pracovali opakovane na stavbe. Na stavbe nenarazil na problémy s jazykovou bariérou – hoci veľa pracujúcich nehovorí po nemecky, s miestnymi sa dorozumievajú v angličtine. Počas nášho rozhovoru Pavol priznal, že namiesto štúdia na vysokej škole chce ďalej pracovať – plánoval sa vrátiť na nový turnus do Nemecka. Zároveň poznamenal, že elektrikára nechce robiť celý život a v budúcnosti by si rád založil vlastné podnikanie na Slovensku.

Vzdelanie ako zdroj

Pre mladých ľudí s kariérnymi ambíciami je obzvlášť dôležité si nájsť pracovné miesto zodpovedajúce ich schopnostiam. „Uznanie formálnej kvalifikácie a jazykové schopnosti sú kľúčom pre spoločenskú mobilitu v Rakúsku,“ vysvetľuje profesor sociológie Reinprecht. Podstatná časť mladých migrantiek a migrantov zo Slovenska však trpí nadkvalifikáciou (problému sme sa podrobne venovali v predchádzajúcej reportáži, pozn. autorky). Jazykové znalosti sú veľmi dôležité pre hľadanie práce a integráciu, ale často nemajú priamy vplyv na výšku zárobku. „Je zaujímavé, že ekonomický a kultúrny rozmer nie sú prepojené jedna k jednej,” dodáva Reinprecht. Zásadnými pri prekonávaní prekážok v novej krajine je vzdelanie a prístup k intelektuálnemu kapitálu. Tieto zdroje využívajú najmä mladí ľudia, ktorí prichádzajú do západnej Európy s ambíciou podnikať či pracovať v oblasti, ktorej sa predtým venovali akademicky.

Socioekonomické nerovnosti v spoločnosti bývajú často reflektované okrem iného aj v prístupe zraniteľných spoločenských skupín k vzdelaniu. „Rómovia, najmä z marginalizovaných komunít, sa krátko po dokončení školskej dochádzky mnohokrát rozhodli, že si budú hľadať prácu – často neformálnu, lebo z rôznych dôvodov neverili, že získanie vzdelania im zlepší pozíciu na trhu práce,“ upozorňuje Mýtna Kureková. V štúdii o hierarchiách pracovného trhu pripomína, že jednotlivci nachádzajúci sa práve v najnižších a najviac zraniteľných segmentoch pracovného trhu sú častejšie nútení nachádzať si zamestnanie v zahraničí.

Rodové rozdiely

Vysielanie pracovníctva má podľa Mýtnej Kurekovej silný rodový aspekt. Kým v profesiách súvisiacich so stavebníctvom dominujú mužskí pracovníci, v sektore starostlivosti a upratovania pracujú najmä ženy. Špecifickým príkladom sú slovenské opatrovateľky v Rakúsku, ktoré pracujú v dvojtýždňových turnusoch. Gastronómia a hotelierstvo sú vnímané ako rodovo vyváženejšie odvetvia, kde pôsobia muži aj ženy. Existencia partnerstva alebo rodiny štatisticky podporuje mobilitu u mužov, ale u žien ju skôr obmedzuje – napríklad v prípade výchovy malých detí. Podľa analýz výberových zisťovaní pracovných síl majú ženy vo všeobecnosti nižšiu pravdepodobnosť emigrácie než muži.

Skupinové odlety

Jozef dostal brigádu v nemeckej firme Kühne na odporúčanie známeho, jeho úlohou bolo kontrolovať balíky so zaváraninami. Do bavorského mesta Schweinfurt odišiel so štyrmi kamarátmi zo strednej školy. Po príchode zistil, že vo firme pracuje celkovo približne 60 Sloveniek a Slovákov. Už túto jar čaká Jozefa maturita v odbore programátor obrábacích a zváracích strojov a zariadení na strednej škole vo Vranove nad Topľou. Jozef, podobne ako Pavol a mnohí jeho rovesníci s technickým vzdelaním, plánuje po maturite namiesto štúdia na vysokej škole pracovať – pravdepodobne ako zvárač.

Na brigádu určenú najmä pre študentky a študentov sa plánuje vrátiť už toto leto, ale neskôr by si rád našiel dlhodobejšie pracovné miesto. Mal šťastie, pretože mu firma sprostredkovala presun aj byt. Na otázku, kde by si vedel predstaviť pracovať, reagoval: „Možno tak vo firme vo Vranove, ale v okolí asi nikde. Skôr by som išiel robiť niekde na západ Slovenska.“

Miestni z okolia Vranova nad Topľou, ktorí chodia pracovať do zahraničia na turnusy, väčšinou nemajú záujem dlhodobo sa usadiť v cudzine. Ľudia z východného Slovenska, podobne ako iní migranti, sa často rozhodujú pre krátkodobé formy mobility namiesto dlhodobého presťahovania sa. Dôvodom je kombinácia ekonomických a sociálnych dôvodov. Fenomén zmiešaných foriem pracovnej mobility je všeobecne typický pre postsocialistické krajiny strednej Európy. Možnosť zarobiť si viac peňazí počas kratšieho času je pre mladých Slovákov a Slovenky motiváciou a garanciou dočasnej finančnej istoty.

Možnosti právnej ochrany

Odborové hnutia v krajinách ako Rakúsko či Nemecko sa čoraz aktívnejšie snažia pracovať s migrantmi. Ich motiváciou je najmä snaha zabrániť tomu, aby príchod pracovníctva z východnej Európy znižoval celkové pracovné štandardy a mzdovú úroveň v danom štáte, čo by negatívne ovplyvnilo aj miestnych zamestnancov.

Slovenskí pracujúci vysielaní do zahraničia však väčšinou nemajú mnoho príležitostí obrátiť sa na domáce odborové hnutia, ktorým chýbajú kapacity na to, aby mohli zastrešovať pomoc pre migrujúce pracovníctvo. „Otázne tiež je, či má samotný zamestnanec záujem riešiť prípadnú situáciu. V našom výskume sa často ukázalo, že samotní pracovníci nechcú nahlásiť nejakú prekérnu situáciu na inšpektorát práce – napríklad z dôvodu jazykovej bariéry alebo neznalosti vlastných pracovných práv,“ vysvetľuje Mýtna Kureková.

Otázky voľby a nevyhnutnosti

Krátkodobé formy pracovnej mobility mladých ľudí zo Slovenska sa často pohybujú na hranici medzi stratégiou a nevyhnutnosťou. Pre niektorých predstavujú dočasný nástroj na zlepšenie životných podmienok, pre iných sa stávajú dlhodobým spôsobom fungovania v systéme, ktorý doma ponúka len obmedzené alternatívy.

Cirkulárna migrácia umožňuje zachovať si rodinné väzby, no zároveň udržiava pracujúcich v stave permanentnej dočasnosti – bez možnosti komplexnej integrácie v zahraničí a nedostatkom stability v ich domácich okresoch, v ktorých nachádzajú bezpečný priestor iba prechodne. Otázka „Kedy sa vrátiť domov?“, tak často neznamená návrat v geografickom zmysle, ale hľadanie miesta, kde by mobilita prestala byť nutnosťou a stala sa skutočnou voľbou.

Autorka je študentkou sociálnej antropológie a komparatívnej literatúry vo Viedni

Text je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.