Súčasná vážna hudba: Zvukové konštrukcie Clary Iannotta

Michal Lipták11. marca 20211028

Situácia, do ktorej sa súčasná vážna hudba dostala, je zhruba takáto: všetky hierarchické vzťahy v rámci zvukového materiálu, ktorý je k dispozícii, boli postupne zrušené, vrátane najzákladnejšej diferencie medzi tónom a hlukom. Skladatelia sú maximálne slobodní v tom, čo z tohto materiálu vyberú a ako ho nakombinujú. Keďže však ich rozhodnutia nie sú sprostredkované žiadnym netematizovaným idiómom, hrozí im, že budú absolútne transparentné. Poslucháči vnímajú takéto transparentné skladby ako „manifesty“ – a predpokladané umelecké či politické stanovisko potom prehlušuje samotnú hudbu. Mnohí skladatelia sa tak snažia svoje rozhodnutia „ukryť“ – nesmie byť jasné, prečo došlo práve k takejto voľbe. Dobré diela sú často práve tie, ktoré uspejú v boji proti transparentnosti.

Úspešná v tomto boji je talianska skladateľka Clara Iannotta. JACK Quartet nedávno nahral štyri jej sláčikové kvartetá na album Earthing (Wergo, 2020). Nečakajte, samozrejme, žiadneho Haydna – amplifikované a preparované nástroje sú podrobené výlučne „rozšíreným technikám“, takže počas hodiny nezaznie doslova nič, čo by sa dalo nazvať tónom.

Vecný opis by zachytil pomaly, lenivo sa vyvíjajúce zvukové textúry pozostávajúce z vŕzgania, šuchotania, škrípania a štebotania. Metaforický výklad privoláva obrazy spiacich, ťažko dýchajúcich podmorských príšer. Diachrónna interpretácia napokon vidí v Iannotte pokračovateľku Helmuta Lachenmanna, potmehúdsky dodávajúc, že tu je navyše akoby reflektovaný aj fenomén ASMR.

Žiadny výklad však nezachytí to rozhodujúce: tú, sprvu nebadanú, hravosť týchto skladieb. Pri opakovaných počúvaniach možno vysledovať určité vzorce; tie sú však príliš abstraktné na to, aby odhalili stopy kompozičného rozhodnutia – zjavne tu ide o konštrukciu, nie dekonštrukciu, no princípy konštrukcie sú nejasné. Kým sa však poslucháč bezúspešne pýta, prečo sa deje práve to, čo sa deje, nevšimne si, čo sa deje s ním; nevšimne si, ako sa zmätené prúdenie nesformovaných myšlienok medzitým začalo riadiť pulzovaním samotnej hudby. A tá ho zatiaľ unáša a nezaujíma ju, že vlastne nikam nesmeruje.

Clara Iannotta: Earthing (JACK Quartet). Wergo, 2020.

Michal Lipták

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: