Súčasná vážna hudba: Možnosti opery

Michal Lipták13. augusta 2022266
foto: obal albumu Liza Lim: Singing in Tongues (ELISION). Huddersfield Contemporary Records, 2021

Opera bola vždy pochybným žánrom. Ideou pôvodne bolo, že spev a hudobné rámcovanie dodajú presvedčivú silu deju. Priamočiarym dôsledkom hudby však bolo, že celé predstavenie okamžite dostalo nádych nereálnosti. Požiadavky hudby a požiadavky literatúry sú odlišné a často protichodné a celé dejiny opery sú dejinami snahy o zladenie nezosúladiteľného.

Provizórne riešenie bolo vytvoriť z opery svojský spektákl, ktorý vás pohltí a omámi, a tým svoju absurdnosť skryje. Opere tento ťah úspešne vychádzal celé stáročia. Avantgardná hudba, ktorá toľko pracovala na odhalení tonality ako nepravdivej, paradoxne s touto lžou v opere spočiatku nemala problém. Atonálne experimenty sa v opere menili na nové efekty, ktoré vytvárali ešte podivuhodnejšie spektákle. Až v povojnovom období sa začínajú problematizovať samotné možnosti opery.

Takéto problematizovanie môžu počuť poslucháči a poslucháčky na novej nahrávke skladieb Lizy Lim, ktorá obsahuje celé dve jej opery, jednu scénu z tretej a piesňový cyklus. Oresteia je redukciou Aischylovej hry na surové a voľné, plávajúce emócie a The Navigator je akousi generalizáciou mýtu ako takého; opera vychádza, okrem iného, z Tristana a Izoldy a z Mahábháraty, ale pracuje len s bezmennými archetypmi (tento prístup k mýtu pripomína Birtwistlove opery). Jedna scéna pochádza z Yuè Lìng Jié, „pouličnej“ opery, ktorá sa, podľa Lim, mala hrať vonku na trhovisku. Opery dopĺňajú piesne z Mother Tongue, kde mutlilingválne libreto predstavuje niečo ako zrod jazyka.

Opery Lim sú psychodrámy. Atonalita – od výkrikov a hrdelných spevov vo vokálnej sekcii po škriekajúce dychy a zavýjajúcu spätnú väzbu elektrickej gitary v nástrojovej sekcii – tu nemá povahu efektu, ale paralelne prilieha k rozpadajúcim sa naratívom a vybičovaným, no v podstate už neukotveným, emóciám. Nejde však o úplný obrat opery dovnútra. V Yuè Lìng Jié si Lim napokon predstavuje takúto operu ako kolektívny rituál, ktorý akoby mohol fungovať na prvotnej, číro telesnej úrovni.

Miesto rušenia opernej absurdity sa tak Lim snaží zrušiť odstup a plne vtiahnuť diváčky a divákovplne do takejto absurdity ako emocionálne katarznej. Po hudobnej stránke to funguje vynikajúco, ale či to dokáže pretvoriť žáner opery, to si istý nie som. Je to však svojím spôsobom demokratizácia onoho elitárskeho Wagnerovho Gesamtkunstwerk, takže prečo to neskúsiť.

Liza Lim: Singing in Tongues (ELISION). Huddersfield Contemporary Records, 2021.

Michal Lipták

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: