Kyjev nepotrebuje krásne ilúzie alebo očakávania vzájomnej vďaky, ale peniaze, zbrane a muníciu. Bez nich nebude možné odraziť Rusko, ktoré zostáva hrozbou pre celú Európu. Napriek rozdielom to majú na pamäti politici a političky vo Varšave aj v Kyjeve a donedávna aj v Bratislave.
V deň poľských parlamentných volieb – 15. októbra minulého roka – si liberálni demokrati vydýchli od úľavy. Donald Tusk spolu so svojimi koaličnými partnermi porazil PiS po ôsmich rokoch vlády krajne pravicových strán. V Bruseli, Paríži a Berlíne, ale aj v Kyjeve, si takisto vydýchli od úľavy.
Všetky tieto hlavné mestá dúfajú v obnovenie dobrých vzťahov s Varšavou. Predovšetkým v prípade Ukrajiny to však môže byť oveľa ťažšia úloha, než predpokladajú niektoré ukrajinské elity, ktoré sa okrem iného sťažujú na blokádu ukrajinského vývozu, najmä obilia.
Vojna všetko mení
Začiatok ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára 2022 spustil bezprecedentnú vlnu pomoci Ukrajincom zo strany poľskej verejnosti. Tisíce ľudí cestovali k východnej hranici, aby pomohli ľuďom utekajúcim pred vojnou, pričom ich často ukrývali vo vlastných domovoch. Ešte viac sa ich zúčastnilo na humanitárnych akciách na železničných staniciach a hraničných priechodoch. Nikdy som nevidel poľskú spoločnosť tak jednohlasne spätú v snahe pomôcť susednej krajine.
Od začiatku ruskej agresie prekročilo poľsko-ukrajinskú hranicu viac ako 18,8 milióna ľudí z Ukrajiny, väčšinou žien a detí. Odhaduje sa, že celkovo sa v Poľsku dlhodobo usadil približne jeden milión z nich. Ostatní odišli ďalej alebo sa vrátili domov.
Túto bezprecedentnú úroveň vzájomnej dôvery však podryli politici v oboch krajinách. Čiastočne je to spôsobené chybami na poľskej aj ukrajinskej strane, ale aj protichodnými záujmami. Zatiaľ čo záujmy Varšavy a Kyjeva sú veľmi blízke v oblasti obrany a ukončenia vojny, v niektorých ekonomických otázkach je situácia odlišná.
Neúspech poľnohospodárov
Ukázali to protesty poľnohospodárov v Poľsku, ale aj v ďalších krajinách nášho regiónu, ktorí sa postavili proti dovozu lacného ukrajinského obilia a ďalších potravinárskych výrobkov na trh EÚ. Z pohľadu Ukrajiny, ktorá bojuje o prežitie, je vývoz na Západ v súčasnosti kľúčovou príležitosťou pre rozvoj ukrajinského hospodárstva, ktoré by bez európskej a americkej pomoci nedokázalo fungovať.
Na konci tohtoročnej volebnej kampane vtedajšia vláda Práva a spravodlivosti tento narastajúci problém dlhodobo ignorovala. Keď sa situácia začala vyhrocovať, Varšava posielala Ukrajine čoraz chladnejšie signály – týmto spôsobom chcela strana Právo a spravodlivosť neutralizovať posolstvo Konfederácie, krajne pravicovej strany, ktorá otvorene spochybňovala poľskú podporu Ukrajine.
Prezident Volodymyr Zelenskyj sa rozhodol hasiť oheň benzínom a na pôde OSN nehorázne vyhlásil, že Poľsko hrá v prospech Ruska a varšavskí politici reagovali podobne agresívnym a neproduktívnym tónom.
Partnerstvo bez dezilúzií
Preto je pochopiteľná domnienka, že vzťahy medzi Varšavou a Kyjevom potrebujú osviežiť. Od niektorých ukrajinských elít však bolo naivné predpokladať, že poľsko-ukrajinský spor v hospodárskych otázkach je len dôsledkom fóbie Jaroslawa Kaczynského, ktorá sa po príchode novej vlády vyparí.
Navyše, Donald Tusk bude pre Kyjev pravdepodobne náročnejším partnerom ako Jaroslaw Kaczynski so svojou stranou. PiS nemá v Bruseli veľký vplyv, čo sa nedá povedať o Tuskovi, ktorý má za sebou dve funkčné obdobia na čele Európskej rady. Pre Ukrajinu bude ťažšie obalamutiť novú poľskú vládu tým, že staví na Nemecko, ako sa o to pokúšala predtým.
Základné sporné body v poľsko-ukrajinských vzťahoch sa nezmenia. Z hľadiska záujmov v oblasti dopravy, poľnohospodárstva alebo potravinárskeho priemyslu obe krajiny súperia o rovnaký trh. Je potrebné vyriešiť aj historické otázky. Nová vláda vo Varšave by to mala dať jasne najavo a netváriť sa, že problém neexistuje, čím by ho odovzdala do rúk extrémnej pravice.
Kritický rok pre Ukrajinu
Čo sa môže zmeniť, je spôsob, akým sa tieto problémy riešia. Nový šéf ministerstva zahraničných vecí Radoslaw Sikorski na svojej prvej zahraničnej návšteve navštívil Kyjev, rovnako ako Donald Tusk. Poľský premiér vyhlásil, že chce, aby „Poľsko bolo najspoľahlivejším spojencom Ukrajiny“, a zároveň zdôraznil potreby domácich poľnohospodárov a podnikateľov.
Po počiatočnom období medových týždňov a následnom náhlom ochladení sa vzťahy medzi oboma krajinami dostali do realistickejšej a pragmatickejšej roviny. Politici navyše nezničia vzťah, ktorý sa medzi spoločnosťami vytvoril. To je zásadné, pretože Ukrajinu čaká na fronte v roku 2024 extrémne náročná situácia. Krajine sa nedarí získať ďalšie tranže západnej finančnej a vojenskej pomoci, pričom na ňu vrhajú tieň viaceré korupčné škandály.
Nemali by sme preto zatvárať oči pred tým, že Kyjev nepotrebuje krásne ilúzie alebo očakávanie vzájomnej vďaky, ale peniaze, zbrane a muníciu. Bez nich nebude možné odraziť Rusko, ktoré zostáva hrozbou pre celú Európu. Napriek mnohým názorovým rozdielom to majú na pamäti politici vo Varšave aj v Kyjeve a donedávna aj v Bratislave.
Jakub Bodziony
Autor je politický redaktor týždenníka Kultura Liberalna
Preložil Michal Chudý
Text je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.
V rámci projektu Perspectives si k téme vojny na Ukrajine môžete prečítať aj tieto texty či vypočuť podcasty z partnerských médií:
Kristína Harmaňošová: „Ľudia chcú zo seba dostať svoje príbehy a emócie“ (JÁDU)
Peggy Lohse: Leto bolesti. Vojnová každodennosť na Ukrajine (JÁDU)
Serhiy Demchuk: Ukrajina je dnes amputačné centrum (JÁDU)
Oksana Shchur: Nad oponami. Ukrajinští umělci/umělkyně v exilu (JÁDU)
Tetyana Hrubenyuk: Prosiłam matkę, żeby zapomniała o dziecku, które miała, bo jej syn wróci z wojny jako kto inny (Kultura Liberalna)
WOJCZAL: Czy Ukraina jest niewdzięczna ? (Kultura Liberalna)
Witold Jurasz: Konflikt Ukraina – Polska. Zboże i embargo – kto ma racje? (Kultura Liberalna)
Aurelija Babinskienė: Lietuvoje besikuriantys ukrainiečiai: baiminamės, kad netrukus galime netekti darbo [Ukrainians setting up in Lithuania: we fear we may soon lose our jobs] (Bendra.lt)
Karolis Vyšniauskas: „Šitaip moteris paima ginklą.“ Eglė Murauskaitė apie moteris – karo nusikaltėles [„This is how a woman takes a weapon.“ Eglė Murauskaitė about women – war criminals] (NARA)
