Pedagogika utláčaných od Paula Freireho je dielo, ktoré zásadne ovplyvňuje oblasť vzdelávania k sociálnej spravodlivosti. Kniha z roku 1968 je práve vďaka svojej kritike tradičných modelov vzdelávania, teórii útlaku, a najmä vďaka presvedčivým argumentom za dialóg, kritické myslenie a aktívnu účasť vzdelávaných na vlastnom oslobodení, stále relevantná, a to aj v kontexte slovenského školstva. Bližšie k nemu než kedykoľvek predtým ju prináša nový český preklad.
Sociálne konzervatívne hnutie za tzv. rodičovské práva v USA sa od svojho vzniku koncom dvadsiateho storočia snaží o zakotvenie takzvaného „práva rodičov na riadenie výchovy, vzdelávania a starostlivosti o deti“. História hnutia ukazuje, že jeho snahy bývajú úspešné vo forme odopierania práva detí na vzdelanie a prístup k informáciám. Teória evolúcie, vzťahová a sexuálna výchova či výučba o téme rasy a rasizmu boli a sú posledné storočie predmetom obmedzovania zo strany (najmä náboženskej) pravice v mene rodičovských práv. Avšak myšlienka rodičmi riadeného odovzdávania kultúry deťom nie je kontrakultúrna, a teda ani hnutie, ktoré ju presadzuje. Pri snahe o kritickejšie zhodnotenie tejto myšlienky sa dá začať jednoduchým pozorovaním: vo freirovskom zmysle sú rodičia v našej spoločnosti tí vzdelávajúci, zatiaľ čo deti sú tie vzdelávané.
Ľudská prirodzenosť v podmienkach útlaku
V Pedagogike utláčaných, ktorá minulý rok vyšla [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
