Kritika každodenného života nemusí byť len akademickým cvičením, ale aj preverením tézy, že z ideologického hľadiska nie je rozhodujúce to, čo si myslíme alebo hlásame, ale to, čo skutočne, prakticky robíme. Pre túto disciplínu môže byť nápomocný koncept imperiálneho spôsobu života, ktorý v rovnomennej knihe predstavujú Ulrich Brand a Markus Wissen. Dôsledne ho pritom odlišujú od sociologického pojmu každodenného vedenia života aj od individualistickej kategórie životného štýlu. Pod imperiálnym spôsobom života si možno predstaviť spôsob, ako uchopiť mnohorozmerne problematickú každodennú spotrebiteľskú prax globálneho Severu, v rámci ktorej síce existuje pluralita možností výberu a správania sa, súčasne je však táto prax ako taká systémovo podmienená a obmedzená.
Pojem imperiálneho spôsobu života v sebe spája politickú ekonómiu a teóriu ideológie – v prvom aspekte je zreteľný vplyv Rosy Luxemburg, zatiaľ čo v druhom sa autori explicitne odvolávajú na Antonia Gramsciho. Cieľom ich úsilia je totiž nielen vysvetlenie pôvodu a dôsledkov imperiálneho spôsobu života, ale tiež toho, ako sa tento spôsob života mohol stať na globálnom Severe dominantným, u väčšiny populácie zvnútorneným štandardom, na ktorý navyše ašpiruje aj stále viac ľudí z globálneho Juhu a regiónov semiperiférie. Ústredný argument knihy spočíva v tom, že konzumné nároky Severnej Ameriky a Európy je možné uspokojovať jedine vďaka vykorisťovaniu a vyčerpávaniu prírodných zdrojov z iných častí sveta, do ktorých je zároveň možné – a z hľadiska udržania systémového status quo aj nutné – prenášať negatívne dôsledky imperiálneho spôsobu života. Ten však samotnou svojou podstatou, princípmi svojho fungovania podkopáva vlastné základy, a tak nutne smeruje ku kolapsu. Na rozdiel od predstáv klasického marxizmu sa nateraz zdá, že toto zrútenie nebude mať podobu emancipačnej revolúcie, ale skôr spoločenského konfliktu o základné prostriedky prežitia a ekologickej katastrofy.
Ako protipól predmetu svojej kritiky autori načrtávajú solidárny spôsob života, ktorého východiskom sú každodenné alternatívne praxe a pokroková politizácia všetkých častí spoločnosti, ktoré už zakúšajú alebo ešte len očakávajú dôsledky neudržateľných, vzájomne sa podmieňujúcich kapitalistických modusov výroby a spotreby. Je paradoxom, že kapitola venovaná imperiálnemu motorizmu, ktorá je konkrétnosťou svojej témy v rámci knihy najmenej systematická, zároveň najpríkladnejšie demonštruje základnú myšlienku knihy, že vnútorná racionalita kapitalizmu vedie k jeho celkovej iracionalite: dôraz na individuálnu bezpečnosť, na ktorý poukazuje vzostup záujmu o autá kategórie SUV, vedie k poklesu verejnej bezpečnosti na cestách, keďže sa na nich objavujú čoraz väčšie a silnejšie vozidlá, nehovoriac už o ich nárokoch na parkovací priestor, spotrebe a emisiách. Imperiálny spôsob života tak nesmeruje len k návrhom, ako aj v rozvinutom kapitalizme možno žiť inak, ale predovšetkým k vysvetleniu, ako v ňom inak žiť nemožno – a prečo.
Ulrich Brand – Markus Wissen: Imperiální způsob života. Každodenní život a ekologická krize kapitalismu. Preložil Michal Jurza. Neklid, 2022.
Martin Makara
