San Francisco, 12. máj. Medzi Američanmi a Američankami je všeobecne rozšírené presvedčenie, že Ekotópčania a Ekotópčanky zleniveli. Táto mienka, prirodzene, vyviera z toho, že po vyhlásení nezávislosti Ekotópie tu bol zavedený dvadsaťhodinový pracovný týždeň. Pokiaľ však viem, v Amerike si ešte nikto neuvedomil, o aký obrovský zlom v porovnaní s naším spôsobom života ide – a ešte aj dnes udivuje, že ekotópske zákonodarstvo dokázalo veľmi skoro po získaní moci prijať tak revolučné opatrenie.
Dobre informovaní Ekotópčania a Ekotópčanky nepochybujú o tom, že pri tejto legislatíve nešlo o nič menej než o revíziu protestantskej etiky práce, na ktorej bola vybudovaná Amerika. Dôsledky tejto zmeny boli tvrdé. Z ekonomického hľadiska musela Ekotópia svoj hospodársky systém odizolovať od trhu, na ktorom pôsobia ľudia pracujúci omnoho viac. Toto vážne opatrenie privodilo celým ekonomickým odvetviam roky trvajúce ťažkosti. Hrubý domáci produkt sa prepadol o viac než tretinu. Najzásadnejšie sa však vplyv skráteného pracovného týždňa prejavil filozoficky a ekologicky: podľa ekotópskej mienky nie je zmyslom ľudstva produkcia, ako sa zdalo v 19. a 20. storočí. Naopak, ľuďom patrí skromné miesto v súvislej a rovnovážnej sieti živých organizmov, ktorú by mal človek narúšať čo najmenej. Znamená to síce nutnosť vzdať sa aktuálnej úrovne spotreby, no tiež istotu budúceho prežitia. Tento takmer náboženský cieľ nie je nepodobný starším učeniam o „spáse“. [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
