Z akého dôvodu si sa rozhodla vybrať si práve túto tému, ktorá na prvý pohľad môže pôsobiť trochu bizarne? Je pre nás ezoterika práve dnes v niečom relevantná?
Už dlhšiu dobu vo svojom okolí pozorujem u mnohých ľudí potrebu dávať svojmu životu hlbší zmysel prostredníctvom rôznej ezoterickej symboliky a rituálov – či už ide o „vyčistenie” izby šalviovým dymom, vkladanie krištáľov do pohára s vodou alebo o výklad tarotových kariet. Zarazilo ma, aké veľké množstvo ľudí, ktorých poznám ako racionálne založených – pracujú vo výskume, aktivizme a pod. – tiež na „tradícii” západnej ezoteriky participuje.
Najskôr ma to zarazilo a potom zaujalo. Začala som to vnímať, ako akýsi subtílny, no predsa spoločný a pre mnohých a mnohé aj hlboko osobný, menovateľ. Nie je to tak dávno, čo som s niektorými z nich hovorila napríklad o ideáli lásky, ako o pomyselnej osudovosti, ako o určitom meta-naratíve, ktorý má našim životom dať zmysel. Je láska ezo? Netuším.
K tvojej druhej otázke: myslím, že sa zhodneme, že žijeme v dobe absolútnej neistoty a zúfalstva – pandémia, globálne otepľovanie a environmentálna devastácia, vzostup fašizmu, bytová kríza. Samozrejme, tradícia „západnej ezoteriky” presahuje súčasnosť. Aj napriek tomu si myslím, že v takomto kontexte je dôležité vedieť svoj život ukotviť v niečom, čo je väčšie ako my, v malých momentoch zmyslu a nepochopiteľnosti. Ezoterika môže byť, samozrejme, aj deštruktívne iracionálna a nebezpečná. Od poverčivosti alebo strachu z toho, čomu nerozumieme, nie je ďaleko ku konšpiračným teóriám a dezinformáciam, pre ktoré sa ezoterika, slovami Kathariny Nocun a Pie Lamberty, stala „hnacím motorom”.
Ako túto tému spracovali autori a autorky tohto čísla?
Tematický obsah tvoria umelecké aj analytické texty, ktoré sa ezoterike venujú v jej rozmanitých inkarnáciách. Prítomnosti ezoterických predstáv žien sa vo svojom texte venuje Barbora Nemčeková. O historický exkurz sa postaral Ladislav Zarecký v texte o holandskom marxistovi a astronómovi Antonovi Pannekoekovi. Atraktivita a popularita súčasnej spirituality a ezoteriky vychádza aj zo spoločenského nastavenia neskorého kapitalizmu a komodifikácie „spirituality” alebo „duchovna”; z tejto premisy vychádza aj text Vojtecha Ondráčka o poverách v dnes vysoko štruktúrovanom biznise športu alebo recenzia knihy McMindfulness: How Mindfulness Became the New Capitalist Spirituality (Ronald E. Purser, 2019) od Joea Humphreysa. O prítomnosti mystiky a rituálu v performatívnom umení napísal Viktor Čech. Osobnú reflexiu subjektívneho prežívania smrti priniesla umelkyňa Katarína Poliačiková; Michal Puchovský nám zase sprostredkoval skúsenosť brigádnika v ezo obchode. Nad ezoterickým hororom sa zamýšľa filmový režisér Johannes Grenzfurthner, o vzťahu transcendentna k prírode a vede v slovenskej poézii píše Dominika Moravčíková. Uchopiť ezoterické myslenie nikdy nebude jednoduché, ale myslím si, že našim autorom a autorkám sa prinajmenšom podarilo otvoriť priestor, v ktorom o ňom vieme zaujímavo premýšľať.
