Prakticky celá naša spoločnosť je postavená na prenášaní zodpovednosti na druhých. Volíme politické strany, prispievame neziskovým organizáciám, platíme dane štátu, pracujeme pre firmy. Doslova minútu po minúte sledujeme, ako niekto iný rozhoduje o našich životoch, a len veľmi málo z nás je spokojných s tým, ako sa to deje.

Napriek tomu každý a každá sme súčasťou bojov v našej spoločnosti, či sa nám to páči, alebo nie. Je však veľký rozdiel, či si jednotlivé boje vôbec uvedomujeme, ako ich chápeme a aké taktiky a stratégie v týchto bojoch volíme. Anarchizmus v snahe dosiahnuť čo najväčšiu slobodu spoločnosti ako celku a súčasne jednotlivcov a jednotlivkýň, ktoré ju tvoria, tieto boje reflektuje jedinečným spôsobom, ktorý by sme vám v novembrovom čísle Kapitálu chceli priblížiť.

Myšlienky anarchizmu sa formovali počas stáročí bojov pracujúcich a významne ovplyvnili podobu progresívnych politík po celom svete. Anarchisti a anarchistky viedli významné revolúcie, štrajky či ďalšie priame akcie a posúvali naše chápanie slobody v takom rozsahu, aký nemožno pokryť na niekoľkých stranách časopisu.

Anarchistickým myslením sme sa inšpirovali už pri predošlých číslach, ako Neposlušnosť (3/2020), Autonómia (11/2020), Útok na prírodu (4/2021), v mnohých textoch, podcastoch a diskusiách, a napriek svojmu názvu, aj toto číslo ponúka len jeho útržky, a nie ucelenú podobu.

Do historických a filozofických východísk anarchizmu nás uvedie Cindy Milstein, ktorej kniha s rovnakou témou vyšla nedávno v českom preklade. O tom, čo znamená byť anarchafeministkou a prečo sú anarchafeministické princípy užitočné pri premýšľaní o oslobodení sa od konceptu rodu či štruktúr útlaku, sa dočítate v preklade textu filozofky Chiary Bottici.

V recenzii zbierky esejí Jamesa Scotta sa Martin Makara pozerá na princípy, ktoré anarchistické myslenie prináša do každodenného života prostredníctvom „mnohých drobných partizánskych akcií“. Ich pevnou súčasťou je aj prax vzájomnej pomoci, ktorá zohrala ústrednú rolu po hurikáne Katrina v americkom meste New Orleans a o ktorej nás môže práve tento príklad veľa naučiť.

Dôležitým textom, približujúcim alterglobalizačnú skúsenosť, je text Pavla Šušku o street parties v Bratislave. V slovenskom prostredí ostáva i Samuel Achberger, ktorý sa optikou spoločnosti spektákla pozerá na stav mainstreamového environmentalizmu.

Alternatívne priestory, kde sa v súčasných štruktúrach rodí snaha o pretváranie týchto štruktúr, obvykle (neprekvapivo) čelia represii zo strany štátu. Squat Društveni centar v srbskom Novom Sade je jedným z mnohých príbehov „špinavého“ priestoru, za ktorý sa vždy oplatí bojovať. V texte o anarchistickom divadle sa Matej Benčík zamýšľa nad divadlom ako politickým priestorom.

Kam až môže zájsť neutíchajúca represia štátneho režimu voči anarchistkám, píše v osobnom texte bieloruská aktivistka, ktorá nedávno požiadala o štatút utečenky. Celým číslom sa vinú odkazy japonských anarchofeministiek zo začiatku dvadsiateho storočia, ktoré dodnes nestratili na aktuálnosti.

Toto číslo venujeme všetkým, ktoré a ktorí sa neboja premýšľať o udalostiach v spoločnosti, malých i veľkých, aj cez prizmu anarchistického myslenia. Obzvlášť dnes, v časoch postupujúcich kríz, ktoré zasahujú čoraz viac ľudí aj oblastí života: od bývania cez klimatickú krízu až po prehlbujúcu sa chudobu. Je čoraz evidentnejšie, že niečo zásadné v spoločnosti nie je v poriadku, a práve anarchistické idey inšpirujú k predstavám, ako by svet mohol vyzerať, ak by sme objavili kolektívnu slobodu.

Pavol Fábry, Laura Kovácsová

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *