„Nemôžem uveriť tomu, že ma tu všetci poznáte!“ Chvíľkové pódiové zamyslenie kalifornského rappera Slug Christa s Gummo účesom (spomeňme si na pána Jágra) je trefným poznatkom o expresnej donáške aktuálnych undergroundových umelcov do Kutnej Hory. Show trapovej hviezdy z Atlanty s len ľahko zmutovaným hlasom a textami o depresii a sebanenávisti zrkadlila súčasnú juvenilnú preferenciu a zároveň kvalitu za trendy obalom. Jedenásty ročník priniesol pestrú skladačku medzinárodných umelcov a labelov pracujúcich so žánrovými presahmi a opäť ponúkol bezpečný a domácky priestor všetkým, ktorí a ktoré sa neboja byť z pohľadu mainstreamu „too much“.

 

Hudobné objatie na privítanie ponúkol spevák Advance Base a so svojimi baladami bol zároveň peknou pripomienkou stále fungujúceho spojenia elektroniky a pesničkárstva. Novinkou tohto ročníka sa stal vnútorný stage v priestoroch bývalého secondhandu, kde sa okrem iného odohrávali aj tie najtvrdšie metelice od Uniform, Urin či Deli Girls, ktorých suverénne spojenie raveu a punkového revu nenechávalo priestor na pochybnosti. Tropické prostredie sekáča hostilo aj profesionálny set ambientného mága Jamesa Ferrara. Elektronické projekty mali svoje kráľovstvo tiež v podzemí diskotékového klubu Garage Music Club, ktorý každú festivalovú noc uzatváral v ranných hodinách a zároveň sa tanečné kreácie v ňom ohýbali nepredvídateľnými smermi – či to boli introvertné bangre od Bala Clubu alebo euforické gabberové lento violento od Nahshiho.

 

Na nádvorí cirkevného gymnázia sa ozývali opulentné modulárne kreácie Cateriny Barbieri a skromný Vincent Marschall v kruhu publika ponúkol druhé vankúšové objatie zamatovým hlasom, minimalistickým R’n’B a intímnym prehovorom o krehkosti a sile emócií.

 

Medzi vrchol a čistú esenciu „Krýpka“ radím set od The Melancholy of Marissa Cooper, za ktorým stojí jedna z organizátoriek festivalu Nik Timková. Nebáť sa popu, nebáť sa tanca a vysokých opätkov, nebáť sa seba a dať sa strhnúť prítomným momentom bez ohľadu na čokoľvek. Politická angažovanosť je o niečom inom ako o vykričaných sloganoch. Je o odvahe stáť za tým, čím sme, mať pevne určené morálne hranice a zároveň tie umelecké prekračovať slobodne a tvorivo. Jasné, aj na tomto ročníku sa ukázalo, že nie všetko z internetu znie dobre aj naživo. Dôležité je mať vôľu to vyskúšať.

 

Veronika Kubánková

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *