Z čitateľských radostí uplynulého roka vyberám najmä dva vydavateľské počiny, ktorých výsledkom sú publikácie potvrdzujúce status umenia ako nástroja, ktorý zásadným spôsobom formuje interpretáciu našej žitej reality.

Prvým je nová knižná edícia DISCOURSE vydavateľstva MACK, ktorá sa zameriava na vydávanie krátkych štúdií, esejí či rozhovorov kultúrnych teoretikov a teoretičiek, umelcov či kurátorov, primárne vzťahujúcich sa k fotografii. V roku 2020 vydali štyri tituly, v krátkosti spomeniem dva. V štúdii Migrant Mother, Migrant Gender americká kultúrna teoretička Sally Stein narúša zaužívané čítanie ikonickej fotografie ako archetypu materstva či obrazu Madony. Autorku Dorotheu Lange predstavuje ako fotografku, ktorá naopak narúšala rodové stereotypy a z jej archívu vyťahuje množstvo tzv. Padon – portrétnych fotografií mužov láskavo držiacich v náručí svoje deti. Stein upozorňuje na zjednodušujúce interpretácie, často vznikajúce len na základe vizuálnych podobností, aj na to, ako môžu meniť pohľad na celkovú tvorbu autorov či subjekty ich diel. Jörg Colberg v eseji Photography’s Neoliberal Realism analyzuje, čím dielo prominentných súčasných fotografov Andreasa Gurského, Gregoryho Crewdsona a fotografky Annie Leibovitz prispieva k podpore neoliberálneho kapitalizmu. Ich estetiku, ktorá niekde spočíva primárne v zobrazovaní bielych cisrodových ľudí či nezaslúženej heroizácii, vidí ako paralelnú k socialistickému realizmu, ktorý neznázorňoval aktuálnu realitu, ale vytváral ideologické kódy. Referujúc k Barthesovi, Krackauerovi, Bergerovi či Groysovi potvrdzuje Colberg nevyhnutnosť ich dešifrovania.

Druhým počinom je pre mňa nový český časopis CEDIT – Kontexty a přesahy tvorby Centra experimentálního divadla v skvelom grafickom dizajne Jana Broža, ktorý vydáva Centrum experimentálneho divadla a je zadarmo dostupný aj vo forme PDF. Hlási sa k tradícii avantgardných divadelných časopisov, a hoci je primárne textovou platformou pre súvislosti tvorby Divadla Husa na provázku, HaDivadla a dramaturgickej a produkčnej platformy Terén, ich diela či projekty sú pre CEDIT východiskom k širším interdisciplinárnym esejam, rozhovorom a analýzam. Každé číslo má nosnú tému (Změna klimatu, Prostory dialogu, Rekonstrukce budoucnosti a Artivismus) a je pre čitateľstvo výrazným intelektuálnym aj výtvarným stimulom. Hlavný redakčný tandem Barbora Liška a Jakub Liška prinášajú v druhom čísle napríklad rozhovor s filozofom Konradom Paulom Liessmannom o vzdelávaní, v čísle o artivizme filozofka Alice Koubová hovorí o novej solidarite v pandemickej ére, poľská kritička Katarzyna Pabijanek zas píše o potrebe dekolonizovať javiská a uznať aj kultúrnym inštitúciám spoluvinu na vytváraní niektorých stereotypných reprezentácií.

Na záver mi ešte nedá nespomenúť edíciu, ktorá je už na scéne dlhšie – Myšlení současnosti vydavateľstva Karolinum. V roku 2020 vydala dva pozoruhodné tituly – Epistemologie estetična autora Dietera Merscha o vzťahu estetického a vedeckého poznávania a kľúčový titul Původ negativní dialektiky americkej filozofky Susan Buck-Morssovej o Theodorovi Adornovi. V hutnej knihe rekonštruuje nielen jeho filozofickú metódu, ale aj vzťah s Walterom Benjaminom či ostatnými súčasníkmi frankfurtského Inštitútu pre sociálny význam. Naozaj ojedinelý, hĺbkový a pútavý pohľad na Adornovo dielo a vývoj jeho myslenia.

Michaela Pašteková

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Kapitál, 2018 — projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia