Často sa stretávame s imperatívom okamžitého a bezpodmienečného vydania ľudí unesených z Izraela do pásma Gazy. Únos a zadržiavanie civilistov a civilistiek je podľa medzinárodného práva nezákonný.
Málokde sa uvádza motív a účel týchto nezákonných únosov. Ako po uplynulé roky, aj ostatných päť mesiacov, ktoré trvá systematická likvidačná etnická čistka v pásme Gazy, zo západných médií ľahko nadobudnúť dojem, akoby palestínske hnutie odporu proti izraelskej okupácii a kolonizácii ani nekomunikovalo (nemalo?) svoje stanoviská a požiadavky. Hamas od prvého dňa svojej operácie Záplava Al-Aksá žiada výmenu zajatcov/kýň a rukojemníčok/kov.
V čase únosov stoviek civilistov/tiek a vojenského personálu z Izraela do pásma Gazy izraelské orgány zadržiavali 4 900 Palestínčanov/iek. Veľkú časť z nich odvliekli z rodín počas násilných nočných razií a uväznili bez akéhokoľvek obvinenia, bez súdu, teda bez možnosti sa proti únosu a väzneniu odvolať – zvyšok tvorili obvinení okupačnými vojenskými súdmi a odsúdení v procesoch, ktoré nespĺňajú základné zákonné zásady nezávislosti a spravodlivosti. Podmienky a zaobchádzanie počas vypočúvania a v izraelských okupačných väzniciach dlhodobo dosahujú definíciu mučenia a iného zlého zaobchádzania.
Izraelské únosy palestínskych civilistov a civilistiek sú rovnako nezákonné ako tie, ktoré vykonal 7. októbra Hamas. Aj títo ľudia musia byť podľa medzinárodného práva okamžite a bezpodmienečne prepustení.
Izraelská organizácia B’tselem uvádza, že od roku 1967, keď Izrael začal okupovať územia, ktoré odvtedy nesú oficiálne označenie Okupované palestínske územia, izraelské orgány zadržali až 800 000 Palestínčanov a Palestínčaniek.
Podľa organizácie Defense for Children International-Palestine izraelské vojenské súdy každoročne súdia 500 – 700 palestínskych detí, niektoré už od veku 12 rokov. V procesoch porušujú ich práva na prítomnosť dospelej príbuznej osoby pri vypočúvaní, právne zastupovanie aj zdravotnú starostlivosť. Väčšina týchto detí čelí fyzickému a psychickému násiliu: bitke, telesným prehliadkam pri vyzlečení donaha, vyhrážkam a 42 % zatknutých detí utrpí už pri zatýkaní zranenia vrátane postrelenia a zlomenín.
Po 7. októbri izraelská armáda uniesla ďalšie tisíce Palestínčanov a Palestínčaniek v pásme Gazy a na okupovanom Západnom brehu Jordánu vrátane Jeruzalema. Telá prepustených palestínskych civilistov posiate tržnými, reznými ranami, podliatinami a popáleninami sú živými svedectvami nesmierne krutého mučenia.
Únos je vždy neoprávneným, násilným a nezákonným zásahom do práv jednotlivca. Medzinárodné právo pri tom – na rozdiel od zákonov izraelského apartheidu – nerobí rozdiely medzi stovkami židovských unesených zo 7. októbra a tisícmi palestínskych unesených, ktorí dlhé desaťročia najsilnejším členom medzinárodného spoločenstva nestáli a naďalej nestoja za nekompromisný apel „Bring them home!“ a účinnú ochranu. Dobre totiž vedia, že podmienkou ich ochrany – rovnako ako podmienkou na pokoj v západoázijskom regióne – je ukončenie izraelskej vojenskej okupácie, etnických čistiek a kolonizácie, a najmä zrušenie režimu apartheidu. Toho režimu, z ktorého profitujú, no kvôli ktorému sa do svojich domovov nemôžu vrátiť nie stovky, ale milióny ľudí napriek tomu, že medzinárodné dohovory im to garantujú ako neodňateľné právo.
Elena Teplanová
Autorka je aktívna v Iniciatíve za spravodlivý mier na Blízkom východe
