Berlinale – kino a antikino

Matej Sotník11. apríla 20191220

Berlínsky filmový festival dovŕši vo februári 2020 sedemdesiat rokov a s novým umeleckým riaditeľom zároveň odštartuje svoju ďalšiu éru. Niekdajší umelecký šéf festivalu v Locarne, Carlo Chatrian, už vo funkcii nahradil Dietera Kosslicka, ktorý Berlinale zadefinoval ako festival s výrazným politickým presahom. Uplynulý 69. ročník sa niesol v znamení rozlúčky s Kosslickom a jeho angažovanou víziou, ktorou sa Berlinale v rámci kardinálneho triumvirátu európskej špičky odlišovalo od festivalov v Cannes a Benátkach. Silné politické významy sú prítomné naprieč programovou skladbou, tie najzaujímavejšie sú však spravidla združené v sekciách Forum a Forum Expanded. A sú to práve tieto dve sekcie, ktoré Berlinale odlišujú – nielen od spomínaných veľkých festivalových hráčov – odvahou neraz zachádzať do periférnych sfér kinematografie. A dokonca až za ne.

K najfrenetickejším zážitkom na filmovom festivale nemusia patriť len tie zažité v kine. Berlinale každoročne uvádza v rámci experimentálnej sekcie Forum Expanded okrem vyhranených tvarov na pomedzí filmových rodov či konceptuálnych filmov premietaných v kine aj rozsiahlu expozíciu videoartu a rozmanitých pohyblivých obrazov nainštalovaných v galérii.

Skupinovej výstave s názvom Antikino (The Siren’s Echo Chamber) umiestnenej v novom betónovom suteréne silent green Kulturquartier tento rok dominovali témy postkolonializmu, antropocénu, postfordizmu či exploatácie krajiny. Názov expozície odkazuje k ozvenám podmanivo spievajúcich sirén, postáv z antickej mytológie, a je pretavený do súčasnosti definovanej migráciou, skúsenosťou s koloniálnou históriou, vysídľovaním a bezdomovectvom ako osudom sveta (Heideggerova vízia budúceho dneška). Antikino skúma strácanie schopnosti načúvať ozvenám opakujúcej sa historickej paradigmy.

Únik do galérie

Samotná sekcia Forum Expanded je axiologickým skúmaním – zaznamenáva premeny a revízie hodnôt, ale aj kriticky vstupuje do onoho záznamu, ktorý implikuje procesy na globálnom poli humanitného skúmania i umeleckého bádania. Názov sekcie je odvodený od umeleckej vetvy Expanded Cinema, pod ktorú môžeme schovať množstvo multimediálnych performancií či rozporuplných audiovizuálnych obsahov vymykajúcich sa tradičným schémam. Forum Expanded je vo vzťahu k filmovému médiu vo všetkých jeho významoch dialogické. Subverzívne polemizuje s narcistickým imperatívom filmu ako ideologickým nástrojom či kapitalistickým produktom. Pohyblivé obrazy cieľavedome unikajú konvencii, čo sa par excellence deje v podobe, keď preniknú do galérie, čím ich recepcia nadobúda celkom nový rozmer a je obohatená o kolektívny kontext kurátorského celku.

V diele Billyho Woodberryho A Story from Africa zabudnutý príbeh portugalskej okupácie kmeňa Cuamato v Angole zo začiatku dvadsiateho storočia ožíva v sugestívne komentovanom naratíve zloženom zo zrekonštruovaných dobových fotografií. Inštalácia francúzskeho zvukového umelca Félixa Blumeho Curupira, Creature of the Woods zas konfrontuje amazonskú mytológiu s modernou situáciou. Komunita domorodcov Tauary uprostred džungle identifikuje autentické zvuky prírody, ktorým však načúva pomocou slúchadiel.

Imerzívny zostupný vchod na výstavu rámcuje jednokanálová videoinštalácia snímky Diver od senegalskej umelkyne Moniry Al Qadiri, ktorá hľadá historické väzby medzi pred- a postropnými svetmi v Arabskom zálive. Nenávratná krása transformovanej krajiny ožíva v nádhernej tanečnej formácii v ligotavej temnej vode. V stredometrážnom filme Le Silence des sirènes založenom na Kafkovej interpretácii Odysey, v ktorej sirény stíchli, skúma svoj vzťah k rodnému Martiniku mladá protagonistka z Paríža.

K najimpozantnejším dielam výstavy patrí 4 Waters: Deep Implicancy, v ktorom sa spojila filozofická prax kanadskej akademičky Denisy Ferreira da Silva s kreatívnou autorskou invenciou berlínskej vizuálnej umelkyne Arjuny Neumanovej. V silnom filmovom zážitku sú variované už spomínané ústredné témy výstavy, pričom v dobe akútnej ekologickej devastácie kladie pohlcujúca videoinštalácia najmä centrálnu otázku – nestratilo etické myslenie ako také svoju hodnotu? Hlavným vizuálnym a formálnym prvkom diela je voda v podobe morí a oceánov. Vizuálne vnemy prúdia a vnárajú sa do seba, svojím stvárnením nabádajú myslieť nie o planéte, ale s ňou.

Okrem množstva ďalších videí a objektov predstavilo Antikino aj klasickejšiu inštaláciu z roku 2006 od Haruna Farockiho s názvom Zur Bauweise des Films bei Griffith, v ktorej legendárny filmár na dvoch typických televíznych obrazovkách aktualizuje Griffithove princípy organickej montáže.

Nechýbal bizár

V sekcii Forum bola predstavená formálne aj obsahovo rôznorodá skupina filmov. Medzi najpozoruhodnejšie tituly patrí snímka Erde od Nikolausa Geyrhaltera, ktorá svojím spôsobom tematicky nadväzuje na ideovú výstuž Forum Expanded. Pomocou vizuálne úchvatných obrazov zo siedmich miest v rôznych častiach sveta, ktoré extrémnym spôsobom premenila ľudská činnosť, predkladá esejistický portrét Zeme v dobe antropocénu.

Nezávislý americký film – súčasný aj historický – sa v programe Forumu mihol prostredníctvom súčasnej coming of age snímky Fourteen a zaujímavej komornej atmosférickej drámy z prostredia pornokina Variety, ktorú nakrútila v roku 1983 Bette Gordon. Z filmov z deväťdesiatych rokov sa v sekcii ocitli aj The Garden od Dereka Jarmana či opus magnum radikálneho maďarského formalistu Bélu Tarra – Satanské tango.

Bizarná komediálna snímka Weitermachen Sanssouci od Maxa Linza uvedená na tohtoročnom Berlinale v svetovej premiére ukazuje fiktívny svet nemeckej akademickej elity. Výskumníci z akéhosi kyberneticko-simulačného vzdelávacieho inštitútu očakávajú dôležitú návštevu, ktorej chcú predviesť svoju novonadizajnovanú virtuálnu realitu, čomu predchádza séria obskúrnych konverzačných a situačných udalostí na hranici trápnosti a totálneho absurdna. Nezainteresovaný divák, ktorý sa ocitol na projekcii, nerozumel takmer ničomu, no do smiechu ho privádzala sála plná nezastaviteľne sa zabávajúcich insiderov. Podobne čudnými titulmi je Berlinale už známe. Mohlo by byť zaujímavé pravidelne kupovať takéto lokálne zvláštnosti aj do tunajšej distribúcie.

Mimochodom, rovnako nepodarená a rovnako lokálna bola aj novodobá variácia na Wendersovu Izbu 666 z roku 1982, s názvom 6Minuten66, ktorá neobstojí (no ani nechce obstáť) ako paródia na komornú polemiku o budúcnosti kinematografie. Je ale príznačné, že nebola súčasťou Forum ani Forum Expanded, ktoré si dlhodobo držia vysokú kvalitu a do programovej štruktúry nevpustia nič neinovatívne či priemerné. Ako už bolo zmienené, vyplýva to práve zo záujmu o samotné médium filmu, jeho interdisciplinárne pôsobenie, rôzne podoby, výzvy a premeny.

Autor je filmový kritik

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: