DomovArchív2018 02 Odpad

„Kto pozbiera v pondelok ráno po revolúcii odpadky?“ pýtala sa v roku 1969 Mierle Laderman Ukeles v slávnom manifeste Maintenance Art Manifesto. Upriamila pozornosť na to, čo považujeme za produktívne a čo je pre nás hodné iba údržby, uchovania, resp. čo sme sa rozhodli z verejného záujmu vytesniť. Jednou z vytesnených vecí je odpad a práci s ním sa venuje aj jej performancia Sanitácia dotykom. Pri jej realizácii chodila jedenásť mesiacov po New Yorku a podala ruku každému jednému smetiarovi v meste. Text, ktorý dielo sprevádza, vám v tomto čísle predstavujeme v slovenskom preklade. Pokračujeme tým v ambícii Kapitálu prinášať vám v slovenčine preklady zásadných umeleckých či teoretických textov.
https://i1.wp.com/kapital-noviny.sk/wp-content/uploads/2018/09/1806_INSTA_KAPITAL-0612.jpg?fit=1772%2C1772&ssl=1

#dobrehori

#03 sprevádzajú diela Mateja Gavulu

Rozhodnutie, ktorou cestou ísť ráno do práce, je podmienené tým, čo nám infraštruktúry dopravy a pohybu umožňujú či znemožňujú. Spôsob, ako sa presúvame z jedného miesta na druhé, výber ulíc, ktoré máme radi alebo ktorým sa vyhýbame, to všetko je v skutočnosti ovplyvňované naším spoločensko-ekonomickým postavením, našou rasou, rodom či zdravotným stavom, fyzickou (ne)schopnosťou pohybu 

a architektonickým rozvrhnutím choreografie ľudí v priestore. Viac ako otázka kadiaľ chceme ísť, je dôležité pýtať sa, kadiaľ nám je umožnené ísť a prečo. Čo nám bolo na tejto ceste umožnené vidieť, a čo naopak ostalo skryté? 

Bratislava, Most Lafranconi, petržalská strana. 

Tu sa stretáva subkultúra graffiti a ľudia bez domova. Aký je život človeka, ktorý sa identifikuje (identifikoval) ako anonym? Čo spôsobilo, že dočasne alebo trvalo žije v spoločnosti ako bez mena? Kto si takéto gesto všimne a kto ho zaznamená? 

Matej Gavula vníma aj tie najjemnejšie zmeny materiálnej reality a jeho práce (vystavené aj v tomto čísle Kapitálu) poukazujú na jej premeny spôsobené zmenami našej spoločenskej skutočnosti a na ľudské a mimoľudské subjekty, ktoré sú z nej vytesnené. 

Matej Gavula je umelec, ktorý sa nepozerá na niečo, ale ktorého videnie je vždy videnie s niečím. Uvedomuje si, že svet nie je len priamo pred nami, ale všade okolo nás. Vidieť s Gavulom znamená pozerať sa na miesta a ich materiálne transformácie a klásť si otázky, čo tieto zmeny spôsobilo, a čo vypovedajú o našej spoločnosti.

zostavila Kristína Országhová  

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *