Voľno, sloboda, prázdno, nič

Boris Ondreička20. septembra 2022149
zdroj ilustrácie: grafika Williama Hogartha (1697 – 1764) zo zbierok Galérie mesta Bratislavy

„Zahálet“: podľa českého Wikislovníka „nedělat nic rozumného, smysluplného, odpočívat, lenošit; • zůstávat nevyužit, (ležet) ladem“. Divné slovo: za-há-ľať. Čo je to háľať? Haliť? Schovávať? Pejoratívny opak apokalypsy? Hanba? Vina? Strach z trestu? Tá domestikovaná pseudo-synonymizácia žánra apokalypsy s katastrofou ma štve.

Voľno sa dá prežívať rôznorodo. Záhaľka je záporná forma využívania voľna. No voľno treba predovšetkým objaviť, či vytvoriť. Záhaľka v sebe obsahuje akčný element,  impulz k pasivite. Je to zväčša (okolím či vnútrom) povolené rozhodnutie. Je polokreatívne. Pasivita, počúvanie, čítanie, pozeranie, trávenie znamenajú vstrebávanie i vylučovanie. Predpokladá sa brzdenie. Jeho dĺžka je závislá od rýchlosti, ambientu, stavu prostriedku i ľudského výkonu. Alebo ide o výbušnosť, o motor, ktorý práve odchádza. Naštartovať potichučky býva náročné. A až potom môže človek, hoci len zdanlivo, levitovať. Zaháľať je spôsob, ako odstúpiť od reaktivity na vonkajšie impulzy a vnútornú prácu, očistiť sa (katarzia = detox). Preto je vysvetlenie „nedělat nic rozumného, smysluplného“ úplne mimo.

Záhaľka je relaxácia (spätné uvoľňovanie). Tá umožňuje regeneráciu. Ako keď necháme pole ďalší rok ležať úhorom, k čomu navádza aj Európska únia v nariadení greeningu. Regenerácia je nanajvýš rozumná. Záhaľka je tranzit, Augého nemiesto, interval, pauza. Pre masmédiá (a cestovné agentúry) je práve prestávka dôležitá pre distribúciu komodít, a tak je i zdrojom príjmov (Julie [Read More]

Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri:

Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.