Čo znamená vnímať Slovensko slovensky? 

Martin Makara20. septembra 2022425

Pre knihu Pavla Kosatíka Slovenské století, ktorá sa u nás stretla s mimoriadnym čitateľským záujmom, by bol priliehavejší iný názov: Století Slováků. (A nielen preto, že je venovaná výhradne mužským historickým osobnostiam.) Hoci sa na prebale píše, že autor „sleduje vývojový oblouk, který slovenská společnosti opsala v letech 1918 – 1998,“ v skutočnosti sa Kosatík venuje väčšmi slovenským elitám než celému národu, ľudu či spoločnosti, ktoré sa v priebehu sledovaného obdobia na Slovensku vystriedali ako základné kolektívne politické subjekty (či objekty?) jednotlivých režimov.

Každá kapitola je venovaná vybranému politickému lídrovi, pričom pôsobenie niektorých (napr. Hlinka, Hodža, Tiso) prestupuje hneď niekoľko častí knihy. Od Šrobára cez Sidora až po Mečiara: taký je vývojový oblúk slovenskej vrcholnej politickej reprezentácie, ktorú kniha v skutočnosti sleduje. Samo osebe to nie je nijaký problém – ide o pútavé čítanie – je však potrebné vymedziť sa voči (prípadnej) redukcii slovenských dejín len na tento aspekt. Iste, mnohí aj v súvislosti so súčasným spoločenským marazmom tvrdia, že politické elity sú verným obrazom širokej verejnosti, nijak s tým však nemožno súhlasiť: podobne ako medzi spoločnosťou a umením, aj medzi spoločnosťou a jej vládnucou triedou existuje množstvo komplexných prevodových mechanizmov, ktoré oboje držia v úzkom, zďaleka však nie priamočiarom súvise. Zjednodušene: Slovenské století nemožno vnímať ako všeobecnú výpoveď o slovenských dejinách na materiáli dejín slovenskej politickej reprezentácie, ale skôr ako jeden z dielikov komplexnejšej mozaiky; akokoľvek dôležitú úlohu totiž jednotlivci v dejinách môžu zohrávať, nie sú ich tvorcami.

Kniha bola pôvodne napísaná pre české publikum a sám autor bol prekvapený, že sa na Slovensku rýchlo vypredala. Možno si to vysvetliť tak, že hoci slovenskí historici a slovenské historičky napísali už o predmetných udalostiach a postavách aj podstatne komplexnejšie a detailnejšie práce, je to nielen menej vedecké a viac „rozprávacie“ podanie, čo láka mnohých tunajších čitateľov a čitateľky, ale aj pohľad takpovediac z druhej strany Moravy. Kosatík priznáva, že pri dlhoročnom zbere materiálu, štúdiu a písaní knihy sa „učil vnímat Slovensko slovensky“ a možno je najdôležitejšou otázkou Slovenského století práve to, čo „vnímať Slovensko slovensky“ vôbec znamená – ako totiž vyplýva priamo z knihy, „slovenská otázka“ síce dosiaľ teoreticky príliš rozpracovaná nie je, dôkazom jej praktickej plurality sú práve naše moderné dejiny. Ak podľa Kosatíka v roku 1989 „odvolávat se v Bratislavě na kohokoliv v naději, že se pod politickým jménem spojí všichni Slováci, nedávalo velkou naději“, Slovenské století sčasti pomáha porozumieť, prečo tomu inak nie je ani dnes.

Pavel Kosatík: Slovenské století. Praha: Torst, 2021.

Martin Makara

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: