Ani budúcnosť už nie je tým, čím bola
Utópia neznámeho priestoru je v Star Treku zároveň utópiou neznámeho času; utópia budúcnosti je tým realistickejšia, čím viac sa opiera o minulosť. Skvelé nové svety socialistickej fantastiky trpeli nehodnovernosťou, keď budúcnosť vyhlasovali za prítomnosť, táto budúcnosť pritom bez kontaktu s prítomnosťou visela vo vzduchoprázdne.
Bezstarostný optimizmus
Klasická prvá séria Star Trek: The Original Series, pôsobí bezstarostne optimisticky v porovnaní s televíznymi seriálmi 90. rokov, ako sú Space Ranger, Space 2063 alebo temný Babylon 5. Keď bol veliteľom Enterprise kapitán Kirk, budúcnosť bola ešte mladá a v poriadku. Svetlá budúcnosť ľudstva, porovnateľná s víziami komunizmu v dielach socialistických autorov, potemnieva v sériách The Next Generation, Deep Space Nine a Voyager.
Kolektív zdanlivo dokonalých jednotlivcov poľudštili mimozemšťania Deanna Troi alebo Worf. Svojimi ľudskými nedostatkami oživujú utopicky dokonalú posádku a spolu s androidom Datom vytvárajú ďalšie zdroje dramatického potenciálu podľa doteraz neprekonaného vzoru pána Spocka. So schematicky jednostranným zobrazením posádky Enterprise v prvej sérii osviežujúco kontrastuje vypočítavá ziskuchtivosť Ferengiho Quarka, barmana v Deep Space Nine: „Chamtivosť je večná,“ znie desiaty zákon Ferengov („Prophet Motive”; „False Profits”).
Pre pokračovanie článku a pre prístup do archívu, si prosím zakúpte ročné predplatné. Ďakujeme a prajeme dobré čítanie.
Autor je zakladateľ slovenskej teórie fantastiky