Prejsť na hlavný obsah

Hľadať

Vaše vyhľadávanie momentálne nezahŕňa produkty.

Pre vyhľadávanie v e-shope prejdite sem.

Štátny prevrat gde?

Počet zhliadnutí:
Peter Pellegrini po rokovaní Bezpečnostnej rady SR. Zdroj: FB Petra Pellegriniho

V oxfordskom slovníku svetovej politiky som sa pod heslom štátny prevrat (coup d’état) dočítal: „Protiústavná výmena vládnych predstaviteľov, ktorá je uskutočnená za pomoci násilia alebo ktorá sa násilím vyhrážala, je známa ako štátny prevrat. Výsledkom štátneho prevratu je vytvorenie vládnej junty, v ktorej priamo vládnu jej členovia za podpory armády, ktorá prevzala politickú moc, alebo junta vládne nepriamo v zastúpení blízkych spojencov z radov civilistov.“ 

Ako synonymum štátneho prevratu uskutočneného malou skupinou ľudí, ktorá doposiaľ nemala významný podiel na moci, sa zvykne používať aj označenie puč.  Pôvod má v starom švajčiarskom slove bütsch, čiže úder alebo tresk. V odbornej literatúre je zhoda na tom, že puč alebo štátny prevrat znamená náhlu, násilnú a prudkú zmenu vlády organizovanú obvykle malou skupinkou spomedzi armádnych a politických elít. Ide teda o vystriedanie jednej vládnucej skupiny ľudí inou skupinou alebo zmenu politického či dokonca ústavného systému v rozpore s platnými zákonmi. Dôležité je pritom práve použitie násilia a neústavné prevzatie politickej moci v štáte.  

Puč bez junty

Pozrime sa v kontexte týchto definičných východísk na masívnu propagandistickú kampaň vedenia štátu o údajných prípravách násilného štátneho prevratu, čo prezident Peter Pellegrini označil za „najväčšiu hrozbu, akej Slovensko v histórii čelilo“. Odzneli vyjadrenia premiéra Roberta Fica, že štátny prevrat nepripravuje len opozícia, mimovládne organizácie a médiá, ale aj tajná skupina expertov zo zahraničia a bližšie neurčené zahraničné sily. Podľa prezidenta v pozadí je štruktúra osôb a organizácie, medzi ktorými dochádza k finančným tokom a ktoré sa medzi sebou koordinujú.

Napokon sa ukázalo, že Slovenská informačná služba (SIS) označila za „závažné informácie o dlhodobom organizovanom vplyvovom pôsobení, ktorého účelom je destabilizácia SR“, mail mimovládnej organizácie Nie v našom meste zaslaný na približne 120 adries. Jeho obsahom bol scenár organizovania pokojných protestov, ktorý vygenerovala umelá inteligencia. Ďalším hlavným podozrivým sa stalo občianske združenie Mier Ukrajine, ktoré už zorganizovalo viacero demonštrácií.

Vzniká tak zásadná otázka: Mali opozícia a mimovládne organizácie, osobitne Mier Ukrajine a občianska platforma Nie v našom meste, ktorá nechala ChatGPT vypracovať návrh protestov s cieľom „zvyšovať tlak verejnosti na zodpovedných predstaviteľov, pri zachovaní ich nenásilného charakteru“, „skupina expertov, ktorá sa podieľala na protestoch v Gruzínsku a priamo na Majdane v Ukrajine“ (Robert Fico) a bližšie neurčené zahraničné sily nejakých spojencov v ozbrojených zložkách štátu a v tajných službách, aby takýto štátny prevrat, ba dokonca „istým spôsobom snahu zaútočiť na ústavné zriadenie“ (Peter Pellegrini) mohli uskutočniť? Našli sa niekde zbrane, ktoré mali byť použité na násilné prevzatie moci?

Inak povedané, bola s iniciátormi údajného štátneho prevratu či puču spojená a k akcii pripravená nejaká skupina vysokých dôstojníkov, ktorá by mohla zohrať úlohu akejsi junty? Nemali ministri vnútra i obrany a ďalší činitelia silové zložky pod kontrolou, keď sa predsa vlády bál násilného prevzatia moci? Objavila SIS nejaký návrh na zmenu Ústavy SR po násilnom prevzatí moci? Mali sprisahanci pripravujúci štátny prevrat nejakých spojencov medzi poslancami vládnej koalície, keď mali za cieľ zmeniť ústavné zriadenie? Prečo ľudí, ktorí mali toto násilné prevzatie moci alebo vyhrážanie sa násilím organizovať, príslušné štátne orgány nezadržali a nevypočuli? Prečo spomínaných zahraničných expertov na organizovanie protestov príslušné štátne orgány už dávno nekontaktovali, nezadržali a nevypočuli, keď mali dôvodné podozrenie, že sa dopúšťajú závažnej trestnej činnosti voči nášmu štátu, hoci aj v štádiu prípravy? Najmä keď išlo o najväčšiu hrozbu v histórii Slovenska. Prečo týchto ľudí, ktorí pôsobili na území SR dlhší čas a boli monitorovaní, už dávno neobvinili?

Preberanie ruského naratívu

Keďže ani na jednu z týchto otázok, ktoré vyplývajú z definície fenoménu štátny prevrat alebo puč, vládna moc nedokázala dať čo len trochu relevantnú odpoveď, žiaden pokus o  štátny prevrat a zmenu ústavného zriadenia sa na Slovensku jednoducho nekonal. Opakované reči o hrozbe násilného štátneho prevratu boli len vládnou propagandou zameranou na odpútanie pozornosti verejnosti od množiacich sa škandálov vládnych predstaviteľov, od rozpadajúcej sa koalície, očividných zlyhaní vlády a negatívneho vnímania zahraničnopolitickej otočky, ktorú symbolicky predstavuje stretnutie predsedu vlády s prezidentom Ruskej federácie, ktorá považuje všetky členské štáty Európskej únie za nepriateľov. Živenie témy hroziaceho štátneho prevratu je politicko-psychologická operácia zameraná na mobilizáciu voličov vládnej koalície v súvislosti s eventuálnym vyvolaním predčasných volieb, ak sa nepodarí zastabilizovať vládnu väčšinu v parlamente.

V rovnakej dimenzii sa pohybujú aj reči o zvrhnutí demokraticky zvolenej vlády prostredníctvom takzvaného Majdanu, čo je preberanie naratívu ruskej propagandy, ktorá ukrajinskej Revolúcii dôstojnosti proti zotrvávaniu Ukrajiny vo sfére ruského vplyvu dala negatívnu nálepku štátneho prevratu. Predovšetkým, demokratické protesty proti vláde, aj s cieľom dosiahnuť jej pád pod tlakom plných námestí občanov nespokojných s výkonom vlády a jej správaním, sú garantované Ústavou SR. Tak, ako vo všetkých členských štátoch EÚ. Zaručuje ich aj Európska zmluva. Akurát sa musia organizovať v súlade so zákonom. Tak, ako vo všetkých demokratických štátoch.

Je doslova smiešne, keď práve predseda slovenskej vlády varuje pred okupáciou vládnych budov, parlamentu či prezidentského paláca ako cieľom protestov proti jeho vláde a vykrikuje, že „republiku si rozvracať nedáme“. Slovenská verejnosť si dobre pamätá, ako na čele opozičnej strany Smer organizoval a viedol protestné mítingy proti predchádzajúcim vládam. Treba jeho vyjadrenia znovu a znovu pripomínať, hoci sa tvári, že nepočuje, keď mu ich pripomenú. Na tlačovej konferencii ako predseda Smeru vyzýval ľudí: „Zoberme palice, lopaty a poďme do Národnej rady. Zoberme palice, lopaty a poďme na úrad vlády.“ Na inom tlačovom brífingu zaznela jeho výzva na zbúranie parlamentu: „Navozíme sem desaťtisíc ľudí pred Národnú radu a z toho parlamentu zostane iba kopa kameňov.“ Na predvolebnom zhromaždení v Rimavskej Sobote sa zas na adresu vtedajšej vlády vyjadril slovami: „Boha, my ich vyženieme! Nezostane po nich ani mastný fľak.“

Keď počúvame prezidenta, ako varuje, že na Slovensku pôsobia ľudia, ktorí chcú protivládnymi protestmi ešte viac eskalovať napätie v spoločnosti, občan s politickou pamäťou si musí položiť logické otázky. 

Neboli to práve protivládne mítingy súčasných vládnucich strán, keď boli v opozícii, ktoré eskalovali napätie v spoločnosti, osobite keď sa viedli vo vulgárnom jazyku a boli spojené s vyhrážkami násilím? 

Platí teda, že keď sme my v opozícii, tak môžeme protesty ako politický  nástroj na oslabovanie aktuálnej vlády využívať na maximum? Vtedy to nie je spochybňovanie výsledkov demokratických volieb? Keď sa však dostaneme k moci, tak protesty proti našej vláde sú, ako povedal Peter Pellegrini, „nebezpečné cielené organizovanie eskalácie napätia s cieľom stupňovať prejavy nesúhlasu a ísť ďalej za hranicu pokojných, mierumilovných protestov“? 

Keď my organizujeme referendum o skrátení volebného obdobia vlády ako nátlak na jej odstúpenie, tak to nie je spochybňovanie výsledkov demokratických volieb? Keď však desiatky tisíc ľudí slušne a kultivovane vyjadrujú nespokojnosť s politikou predsedu vlády, s jeho hrubým správaním sa či vyhrážkami násilím a žiadajú jeho odstúpenie, tak to je už nebezpečný pokus „meniť mocenské pomery v krajine inak ako voľbami“ (Peter Pellegrini)?  

Zatiaľ len zastrašujeme

Na  premiérovo pokrytecké strašenie voličov vládnej koalície, že protesty pod názvom Slovensko je Európa znamenajú nejakú hrozbu, dali jednoduchú a presvedčivú odpoveď organizátori a účastníci nadpočetnejších mítingov od roku 2018 tým, ako prebehli. Žiaden „Majdan“ sa nekonal.

V politickom povetrí však zostali už spomenuté slová hlavy štátu po zasadnutí Bezpečnostnej rady, že vidí „istým spôsobom snahu zaútočiť na ústavné zriadenie“. Keďže tú „snahu“ Peter Pellegrini nijako nešpecifikoval, možno ju vnímať ako zámienku pre jeho vyjadrenie, že zatiaľ nie sme vo fáze, že by bolo treba vyhlásiť výnimočný stav. 

V demokratickej spoločnosti je však neprípustné používať slovíčko „zatiaľ“, keď hlava štátu, ktorá to má v právomoci na návrh vlády urobiť, hovorí o vyhlásení výnimočného stavu. Dôvody naň sú, alebo nie sú. Mítingy v 30 slovenských mestách ukázali, že nie sú. Preto slovíčko „zatiaľ“ možno vnímať ako skrytú vyhrážku. Má za cieľ zastrašiť občanov, ktorí chcú slobodne využiť ústavou garantované právo na protest. Preto je odôvodnené pre istotu si preštudovať, za akých podmienok a okolností môže prezident vyhlásiť výnimočný stav.  

Text je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.