Vojna v Iráne ako výsledok sprisahania?

Globálne krízy ako intervencia vo Venezuele či vojna v Iráne sú úrodnou pôdou pre konšpiračné teórie. V kontexte imperiálnych vojen, do ktorých je zapojený aj Izrael, je vždy po ruke antisemitizmus. Na príklade populárneho čínskeho učiteľa Jianga Xueqina ukazujem, ako sa dá na prvý pohľad ľavicová analýza kapitalizmu a imperializmu ľahko zabaliť do konšpiračnej a pseudoduchovnej vaty, ktorá nás vedie do náručia krajne pravicových komentátorov ako Tucker Carlson. 

Čínsky stredoškolský učiteľ Jiang Xueqin vraj predpovedal vojnu medzi Spojenými štátmi a Iránom už pred dvoma rokmi. To z neho po skutočnom vypuknutí vojny v marci tohto roku spravilo menšiu svetovú celebritu. Pre svoju kritiku amerického imperializmu aj sionizmu bol hosťom a témou rôznych podcastov – zaujal izolacionistických pravičiarov ako Tucker Carlson, ale aj antiimperialistických ľavičiarov. V reakcii na vypuknutie vojny v Iráne začal Jiang Xueqin zverejňovať na YouTube svoje prednášky, v ktorých analyzuje priebeh vojny – podľa jeho slov – z pohľadu teórie hier.

Žiaľ, pod pláštikom kritiky imperializmu a napriek niektorým správnym analýzam toho, ako funguje svetová ekonomika, sa jeho svetonázor v skutočnosti pohybuje vo svete tajných spolkov, okultizmu a vplyvných rodín, ktoré vraj všetko ovládajú – aj nadnárodný kapitál. Je to svet, kde najväčším geopolitickým géniom je Alexander Dugin, Putin je majstrovský stratég a západná civilizácia upadá v dôsledku svojej dekadencie. 

Jeho prednáškam možno ľahko podľahnúť, lebo ponúkajú relatívne konzistentný príbeh, ktorý imponuje ľavicovým aj pravicovým kritikám súčasného globálneho kapitalizmu. Aby sme však odolali vábeniu dávnej mentálnej skratky a vyhli sa socializmu pre hlupákov – antisemitizmu –, pokúsim sa z prednášok Jianga Xueqina vytiahnuť ekonomické koncepty, ktoré nám pomôžu pochopiť závažnosť americkej a izraelskej agresie voči Iránu, ich dôvody a zraniteľnosti bez toho, aby sme museli skĺznuť ku kabale a k Rothschildovcom.

Kľúčovými konceptami, s ktorými Jiang Xueqin operuje, sú petrodolár a americký imperializmus.

Petrodolár

Dolár sa prvýkrát stal menou globálneho obchodu – a globálnou rezervnou menou – po druhej svetovej vojne. Z ruín vojny vychádzajú Spojené štáty ako najsilnejšia svetová veľmoc, ktorá financuje obnovu Európy a vďaka tomu si stanovuje podmienky svetového poriadku. Brettonwoodske dohody naviazali svetovú ekonomiku na americký dolár, ktorý bol zas viazaný na zlato. Spolu s inými inštitúciami, ktoré v povojnovom období vznikajú, odráža tento systém ducha doby. Stredným prúdom ekonómie boli teórie Johna Maynarda Keynesa a viera, že rozumnou reguláciou a štátnymi zásahmi sa dá kapitalizmus skrotiť a využiť pre dobro všetkých.

Prešli tri desaťročia a tento krehký monetárny systém sa začal rozpadať. Hodnotu dolára držali desaťročia obchodného prebytku americkej ekonomiky. V 70. rokoch minulého storočia sa však obchodná bilancia Spojených štátov obracia strmo do mínusu a hodnota dolára je v ohrození. Kombinácia postupného presunu priemyslu za hranice Spojených štátov, väčšej medzinárodnej previazanosti ekonomík sveta, ropných šokov po Jomkipurskej vojne v Izraeli (1973) a iránskej revolúcii (1979) a vyčerpania americkej ekonomiky po dlhej a neúspešnej vojne vo Vietname viedli k tomu, že vtedajší prezident Richard Nixon zrušil konvertibilitu dolára na zlato a postupne rozobral povojnové ekonomické usporiadanie sveta.

To však otvorilo výzvu, ako ostať globálnym hegemónom s obchodným deficitom a nekrytou menou. Odpoveďou Richarda Nixona a Henryho Kissingera bola arabská ropa. Krátko po zrušení zlatého štandardu USA nadviazali na existujúce diplomatické vzťahy a vojenskú spoluprácu so Saudskou Arábiou (prvá dohoda o vzájomnej obrannej pomoci medzi týmito krajinami vznikla už v roku 1951) a napriek krátkym napätiam po Jomkipurskej vojne prehĺbili vojenskú spoluprácu. Jej súčasťou bolo, že výmenou za predaj americkej vojenskej techniky Saudskej Arábii budú krajiny zálivu (dnes známe pod skratkou GCC – Gulf Cooperation Council) predávať svoju ropu za americké doláre.

Tento ťah bol strategicky majstrovský. Spojené štáty sa od 70. rokov už nikdy nestali čistým exportérom. Zabezpečili si však dopyt po vlastnej mene, keďže všetci potrebujú ropu. V roku 1978 viac ako 80 percent svetovej ponuky ropy produkovali OPEC a USA, z toho takmer 40 percent iba USA a Saudská Arábia. V princípe celý svet tak musel platiť za ropu v dolároch.

To však nie je všetko. Nekonečný dopyt po americkom dolári znamená aj nekonečný dopyt po amerických dlhopisoch. Tie predstavujú najjednoduchšie a najbezpečnejšie uloženie dolárov pre všetky krajiny a firmy, ktoré dlhodobo potrebujú dolár pre obchodovanie. Americká vláda tak ťaží z desaťročí relatívne výhodných podmienok financovania vlastného dlhu a v princípe neobmedzeného dlhového stropu. Trhy nemajú dôvod povedať dosť. Kým bude svetový obchod a svetová ropa dolárová, po amerických dlhopisoch bude dopyt vždy.

Nejde len o dlhopisy. Krajiny produkujúce ropu (primárne arabské krajiny Perzského zálivu) mávajú prebytok dolárov. Predovšetkým v časoch vysokých cien ropy sa im tak hromadia dolárové rezervy, ktoré sa najľahšie investujú naspäť do americkej ekonomiky – a primárne do amerických akciových trhov a startupov. Saudský investičný fond (PIF) spravuje takmer bilión dolárov. Saudský korunný princ Mohammed bin Salman je známy svojou snahou vystupovať ako vizionár a inovátor. Saudské peniaze tak pravidelne financujú americké startupy – či už priamo (PIF vlastní minimálne päť percent UBER-u, patrila mu tiež významná časť Twitteru predtým, ako ho kúpil Elon Musk) alebo nepriamo cez financovanie iných fondov rizikového kapitálu. Najznámejší je japonský Softbank, ktorý sa „preslávil“ obrovskými investíciami do zlyhaného startupu WeWork a dnes vo veľkom nalieva peniaze do OpenAI.

Toto je teda petrodolár, práve vďaka ktorému má Irán v aktuálnom konflikte takú silnú páku na Spojené štáty. Zastavenie prúdenia ropy z Perzského zálivu v prvom rade narúša krehkú svetovú ekonomiku závislú od ropy. Zároveň ohrozuje postavenie amerického dolára ako svetovej meny aj financovanie dlhu americkej vlády. A nakoniec vytvára riziko, že na americké akciové trhy prestanú prúdiť arabské petrodoláre a okrem ropnej krízy nastane aj kríza na Wall Street. USA si zároveň nemôžu dovoliť príliš riskovať voči spojencom v Perzskom zálive, ktorých Irán bombarduje, hoci oni sami na Irán nezaútočili. Totálna vojna s pozemnou inváziou znamená vysoké riziko iránskej odvety v podobe zničenia odsoľovacích staníc, ktoré pre niektoré štáty produkujú viac ako 90 percent pitnej vody. To je existenčné ohrozenie pre arabské štáty zálivu, ktoré by sa preto mohli začať obzerať po iných garantoch bezpečnosti – napríklad Číne. Ak by sa z petrodolára stal petrojuan, americká hegemónia by to už nemusela prežiť.

Nemusíme v tom však hľadať žiadne sprisahania. Sú za tým dohody a skutočnosti, ktoré sú všetkým na očiach. Ide o „jednoduchý“ súboj o moc a zisk.

Impérium a nekonečný rast

Jedným z lákadiel prednášok Jianga Xueqina pre ľavicové poslucháčstvo je kritika imperializmu. Na rozdiel od väčšiny západného diskurzu dokáže jasne pomenovať Spojené štáty ako impérium, ktoré sa tak nezačalo správať „odrazu“ pod taktovkou Donalda Trumpa. Imperiálne politiky sú podstatou amerického režimu minimálne od Monroevej doktríny.

Imperializmus a kapitalizmus spája potreba nekonečného rastu. Finančná, technologická, materiálna aj územná expanzia v očiach obyvateľstva imperiálneho jadra ospravedlňuje násilie (fyzické aj psychické), ktoré je nevyhnutnou súčasťou života v impériu. Niečo si vytrpíme, ale máme stále viac a viac. A keď sa vyčerpajú prostriedky na domácom území, expandujeme za hranice.

Každé impérium malo svoju civilizačnú misiu – či už to bolo rímske civilizovanie barbarov alebo španielske či britské obracanie pohanov na pravú vieru. Trump je špecifický v tom, že hovorí zamlčané veci nahlas. Neskrýva, že mu ide o ropu. Medzi desiatku krajín s najväčšími zásobami ropy na svete patria Venezuela (americký prevrat na začiatku roku 2026), Saudská Arábia (kľúčový americký spojenec), Irán (aktuálne prebieha vojna), Irak (dve americké invázie v rokoch 1990 a 2003), Kanada (americký spojenec, člen NATO a NAFTA), Spojené arabské emiráty (tiež americký spojenec), Kuvajt (taktiež), Rusko, Spojené štáty a Líbya (vojenská intervencia NATO v roku 2011).

Irán je posledná veľká ropná krajina Stredného východu, ktorá s USA nespolupracovala. Všetku svoju ropu exportuje do Číny, keďže krajiny globálneho severu ju v dôsledku sankcií kupovať nemôžu a Rusko ju nepotrebuje. Práve pre sankcie Čína zakrýva pôvod iránskej ropy a vydáva ju za import z Malajzie, ide však približne o desať percent dovozu. Ovládnutím iránskej ropy by USA získali kontrolu nad všetkou ropou na Strednom východe a de facto nad celým obchodom s ropou s výnimkou tej ruskej. Zároveň by posilnili aj svoju vyjednávaciu pozíciu voči Číne do budúcnosti.

Vojna je zároveň výbornou príležitosťou pre kapitál. Vojenské rozpočty sú takmer bezodné (podľa neoficiálneho odhadu stála vojna v Iráne americké daňové poplatníctvo v čase písania tohto článku už 50 miliárd dolárov). Žiaľ, ruskej invázii na Ukrajinu sa najviac potešili európske a americké zbrojovky ako napríklad nemecký Rheinmetall. Hodnota jeho akcií stúpla od roku 2022 takmer šestnásťnásobne, po dvadsiatich rokoch stabilných cien. Keď raz vojna skončí a americký kapitál bude na víťaznej strane, bude mať mnoho príležitostí získať ďalšie miliardové zákazky na vybudovanie zbombardovanej krajiny – podobne, ako si už investori brúsia zuby na zdevastovanú Gazu.

Imperiálny tlak na získavanie nových území a surovín preto netreba – ako Jiang Xueqin – vysvetľovať vplyvnými rodinami a tajnými spolkami. Kapitál proste potrebuje generovať stále väčšie výnosy, a to bez ohľadu na straty na životoch.

Aj izraelskú genocídnu politiku voči palestínskemu obyvateľstvu – ako aj voči ľuďom v Libanone, Sýrii a samozrejme v Iráne – možno z veľkej časti vysvetliť „obyčajným“ imperializmom. Nemusíme skĺzavať k sprisahaniam o ustanovení „Pax Judaica“ či apokalyptickým židovským sektám.

Rovnako nedáva zmysel argumentácia Jianga Xueqina, že Trump ako geniálny stratég síce rozpútal úplne hlúpu vojnu v Iráne, ktorú prehráva, ale vlastne to má premyslené. Vraj sa chce zbaviť parazitického kapitálu, ktorý ovláda Ameriku, a Izrael sa snaží prilákať ten kapitál k sebe. Ide o variantu konšpiračnej teórie Veľkého resetu. V skutočnosti však Trump robí všetko, čo vidí kapitálu na očiach. Deregulácia, znižovanie daní, protekcionizmus pre domáci priemysel, zastavenie protimonopolných akcií, masívne zbrojenie. Nič nenapovedá tomu, že by sa snažil Wall Street vypudiť z Ameriky.

Nie, radšej sprisahanie

Dramatické, neprehľadné a stresujúce svetové udalosti sú ideálnym priestorom pre nárast popularity konšpiračných teórií, ktoré nám „pomáhajú“ zorientovať sa v chaose. Pandémia covidu bola dokonalým príkladom, iránska vojna je podobnou situáciou. Liberálne vysvetlenia, ktoré dominujú strednému prúdu a zdôrazňujú súboj ideí (demokracia verzus autokracia, dobrý Západ a zlí teroristi), sa nám zdajú nedostatočné alebo pokrytecké. A štandardné ľavicové/marxistické analýzy, ktoré sa sústredia na dynamiky moci a kapitálu, sa nám zas zrejme javia ako príliš jednoduché a neosobné – musí byť za tým niečo viac a niekto konkrétny. Alebo sme v západnom, a špeciálne v našom postsovietskom svete, tak naočkovaní nebrať marxistické myšlienky vážne, že radšej siahame po sprisahaniach a konšpiráciách.

Je to však klasická taktika fašizmu. Obrátiť hnev pracujúcich od kapitalistov na akýchsi tajomných židoboľševikov/kultúrnych marxistov/Rothschildovcov v pozadí. To je taktika Tuckera Carlsona, Nicka Fuentesa a im podobných. Na chvíľu máte pocit, že s nimi súhlasíte – a odrazu sledujete videá o „Great Replacement Theory“, za ktorou podľa nich, samozrejme, stoja židia.

Istý duchovný, respektíve minimálne náboženský rozmer iránska vojna má. Apokalyptické interpretácie – treba podotknúť, že heterodoxné, a niektorí teológovia by povedali až heretické –  kresťanstva aj judaizmu o úlohe štátu Izrael v udalostiach konca sveta sú pre časť izraelského aj amerického vedenia dôvodom na vedenie tejto vojny. Pre revizionistických sionistov je túžba vytvoriť „Veľký Izrael“ od Eufratu po Egypt nielen imperiálnym, ale aj náboženským cieľom. Pochopenie týchto náboženských prúdov nám môže sčasti pomôcť pochopiť motivácie hráčov v tejto chaotickej hre. Počúvnime však Noru Kabrheľovú, nech nám neujde pohľad od hlavných materiálnych motívov tejto hry. Kapitálu je akékoľvek náboženstvo ukradnuté, kapitál samotný je objektom uctievania aj zmyslom existencie.

Text je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.