Čítať Kafku v Iráne

Farhad Babaei25. júla 202431

Pri príležitosti 100. výročia smrti Franza Kafku.

Písal sa rok 1994 a ja som bol sedemnásťročným chalanom, ktorý v škole náhodou narazil na Kafku. Vďaka tomuto stretnutiu som mal naveky zostať zahĺbený uprostred stránok kníh a dostať občianstvo vo svete beletrie. Študoval som na umeleckej škole v Teheráne a v ten deň sme mali na hodine za úlohu ilustrovať krátku prózu, báseň alebo text piesne. Náš učiteľ bol rozumný muž a zadaním nám chcel priblížiť umenie knižnej ilustrácie.

Vtedy som adoroval skupinu Pink Floyd, ale keďže albumy a piesne zo západu boli v mojej krajine – Iráne zakázané, nemohli sme ich slobodne počúvať. Tak sme si kazety vždy zháňali podpultovo. Na toto zadanie som si vybral jednu z piesní od Pink Floyd – Another Brick in the Wall, ktorá ľuďom v mojom veku imponovala.

Späť však k pointe. Spomínam si, že jeden spolužiak, môj blízky priateľ, sa rozhodol ilustrovať poviedku. Najčastejšie kreslil pastelovými ceruzkami. Toho dňa som sedel vedľa neho a všimol som si, že na papier A3 kreslil bizarne chaotický výjav. Spýtal som sa ho, aký text si vybral. Akoby očakával otázku, podal mi malú knižku a požiadal ma, aby som mu nahlas čítal, kým on bude kresliť. Začal som čítať a spomínam si, že názov ma najprv vôbec nezaujal. Poviedka sa volala Pred zákonom. Nepoznal som ani autora, no keď som sa pozrel na obálku knihy, stálo tam Franz Kafka. A tak som sa zoznámil s Kafkom.

Zátarasa odstránená výbuchom

Ako som príbeh predčítal spolužiakovi, cítil som, že som sa s podobným textom nestretol a že v sebe ukrýva niečo zvláštne. Vtedy som ešte nedokázal pochopiť ani presne pomenovať tú zvláštnosť, osobitosť.

Dovtedy som prečítal iba pár románov od Fiodora Michajloviča Dostojevského, Agathy Christie či Julesa Verna. Poznal som aj niekoľko príbehov od jedného z najslávnejších iránskych spisovateľov Sadegha Hedayata. Zrazu som si uvedomil, že poviedku preložil Hedayat, čo ešte povzbudilo môj záujem. Príbeh Pred zákonom bol stále zvláštnejší a zvláštnejší. Zatiaľ čo som čítal, môj spolužiak kreslil dve chaotické mužské postavy: drobného, úbohého starca a pred ním stojaceho mohutného strážnika.

Pamätám si, ako som hneď po dočítaní prvého Kafkovho textu v mojom živote spolužiakovi povedal, že si ho chcem prečítať ešte raz. Tak som začal odznova a on ďalej kreslil. Cítil som, akoby sa v mojej mysli stalo niečo zvláštne, akoby som výbuchom odstránil nejakú zátarasu a nadobudol celkom novú, dovtedy nepoznanú schopnosť predstavivosti. Cítil som, že moja myseľ vyriešila neviditeľný a neriešiteľný problém a razom som získal schopnosť voľne uvažovať.

V tých časoch som zvykol písať, nie však príbehy. Skôr som si zapisoval každodenné zážitky či rozdrobené myšlienky zmiešané s útržkami vlastnej predstavivosti, ktorým chýbala štruktúra. Po prečítaní Kafkovho príbehu Pred zákonom sa v mojej mysli stalo niečo zvláštne: uvedomil si, že aj takto sa dá písať! Kafkov text mal na mňa zásadný dopad. Možnože som bol vytrhnutý zo sveta klasiky a hodený do sveta modernej literatúry, alebo zo skutočného sveta do toho, kde panujú nočné mory a predstavivosť.

Spomínam si, že od toho dňa som si v kníhkupectvách kupoval iba knihy Franza Kafku. Pri čítaní každého nového textu som cítil, ako sa mi v hlave opakuje ten zvláštny fenomén a vzniká priama a voľná cesta pre moje myšlienky. Znova som si s ohromením musel pripomenúť: „Aj takto sa dá písať!“ Táto veta mi slúžila ako vodiaca čiara, po ktorej aj po viac ako 20 rokoch stále kráča moja myseľ, predstavivosť aj pohľad na svet.

V mysli sa mi zjavil tunel s jasným svetlom na konci, ktoré som zúfalo túžil dosiahnuť. Cítil som, že v ňom nájdem nové, zvláštne veci, o ktorých mi dovtedy nikto nepovedal. Možno som sa toho dňa na hodine kreslenia nechtiac stal členom domácnosti literatúry, kľúč od ktorej držal Kafka. Keď nad tým premýšľam, literatúra nás ovplyvňuje a umožňuje nám prežívať niečo zvláštne. Medzi slovami existuje neviditeľná sila, prinášajúca nový pohľad na život a bytie.

Gregor Samsa v Teheráne

Hoci si tento rok pripomíname storočnicu od Kafkovej smrti, ten zvláštny pocit stále zostáva v mojej mysli a učí ma premýšľať nad svetom a vecami okolo nás spôsobom, ktorý mojich čitateľov prinúti pomyslieť si: „Aj takto sa dá pozerať na svet.“ Ten deň pred 30 rokmi, bol 70. výročím autorovej smrti. Verím, že hodnotu literatúry akcentuje jej dlhotrvajúci vplyv na ľudské životy. Kafka napísal niečo, čo bolo aktuálne aj o sedem dekád a prehovorilo k ľuďom v inej krajine na inom kontinente. V meste, kde sme so spolužiakom študovali umenie a kresbu na malej škole, vstupoval Kafkov tajomný a mysteriózny svet do našich myslí.

Aj ja som stál „pred zákonom“ a podobne, ako starec z rovnomennej Kafkovej poviedky, musel žobroniť, aby ho strážnik vpustil dnu. Aj ja som v literatúre stál zoči-voči prekážke, cez ktorú som sa snažil prejsť, aby som dosiahol stav, v ktorom sa možno vyjadrovať slobodne, bez nánosov a bariér. Aj ja som sa blížil k dverám, ktoré patria výlučne mne a nik iný nemôže cez ne vstúpiť. Dnes, píšuc tieto riadky, si uvedomujem, ako mi Kafkova poviedka pomohla uvedomiť si, že aj ja som „len ďalšou tehlou v stene“!

Kafkove poviedky prehovárajú aj k najhlbším útrobám mojej mysle a zostávajú nažive. Niekedy sa ako Jozef K. nevysvetliteľne ocitám v putách pochybných ľudí, inokedy sa objavím pred impozantnou stavbou, akoby Zámkom postaveným na hore, kde žije diktátor. V rokoch, keď som pre cenzúru vlastných kníh pociťoval nesmiernu úzkosť a každý deň sa budil so stiahnutým hrdlom, som vstával z postele rovnako ako Gregor Samsa. Moju Premenu podnietila diktatúra a cenzúra.

V čase, keď som bojoval za slobodu slova a bol som lapený v chápadlách bezpečnostných a cenzorských služieb, som mal pocit, akoby som žil V trestaneckej kolónii. Pri každom cenzorskom zásahu či zákaze mojich kníh som bol, podobne ako muž v poviedke Sup, vystavený útokom a trýzni.

Od Kafkovej smrti uplynulo už storočie, a ja stále premýšľam nad textom Pred zákonom a spomínam na dni, keď sa v mojej mysli stalo niečo zvláštne, čo navždy zmenilo môj životný smer. Kafkov pohľad a jeho hlboké porozumenie životu, slobode jednotlivca a domáhania sa spravodlivosti, spojené s nihilizmom a temnotou ľudského údelu, majú v Kafkovom literárnom svete, konkrétne poviedke Pred zákonom, nasledujúcu podobu. Keď starec po rokoch čakania pred dverami zákona stále nemôže vojsť dnu, ponosuje sa strážnikovi na to, že celé roky sa nikto iný nepokúsil vstúpiť. Strážnik mu odpovedá: „Tadiaľto nemohli vpustiť nikoho iného, lebo tento vchod bol určený len pre teba. Teraz pôjdem a zatvorím ho.“ (z knihy Franza Kafku Pred zákonom, preklad Milan Žitný).

Pán utrpenia

Kafka celý život obdivoval filozofa Sørena Kierkegaarda, ktorého si tu dovolím zacitovať, lebo v živote spisovateľa zohral veľkú rolu. Søren Kierkegaard tvrdí: „Žiť možno dvoma spôsobmi: buď môžeme trpieť, alebo sa stať pánmi utrpenia iných.“

Ja si myslím, že Kafka bol pánom vlastného utrpenia! Najdôležitejšia lekcia, ktorú mi Kafka dal, je, že sa musím stáť pánom vlastného utrpenia, ako povedal aj filozof, a písať o tom, ako sa moje osobné utrpenie mieša s vonkajším svetom a so spoločnosťou. Táto pretkaná štruktúra, zložená z utrpenia rozprávača v prvej osobe a vonkajšieho sveta, kde niekto stojí pred zákonom, sa stáva niečím zvláštnym, čo ja nazývam spisovateľovým osobným svetom s vlastnými pravidlami a dverami. Akonáhle sa postavím pred tieto dvere, vstrebe ma svet, v ktorom sa mi ukáže iná podoba sveta a ľudí v ňom – ich najtemnejšie a najhlbšie zákutia, ktoré tento svet ožarujú.

Preklad Michal Chudý

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: