Pros ma, aby som ťa prestal biť

Nasledujúci komentár dopĺňa rozhovor Łukasza Słowińského so Ziemowitom Szczerekom o študentských protestoch v Srbsku, ktorý vznikol začiatkom leta.

Dátum 28. jún má v Srbsku symbolický význam. Nazýva sa Vidovdan, v preklade Deň svetla. V tento deň roku 1389 sa srbské vojsko stretlo v bitke s Osmanskou ríšou na Kosovom poli. Presne 28. júna 1914 Gavrilo Princip spáchal atentát na Františka Ferdinanda, 28. júna 1921 bola prijatá Ústava Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, 28. júna 1948 Josif Broz Tito vyhlásil nezávislosť Juhoslávie od Sovietskeho zväzu a 28. júna 2001 deportovali Slobodana Miloševića do Haagu. Sviatok Vidovdan má takisto ľudový rozmer a slávi ho aj Srbská pravoslávna cirkev. A práve 28. júna tohto roku sa konal protest, ktorý pre študentstvo znamenal prelomový moment.

Ľudia, ktorí držia protesty na uzde, sa volajú radari. Sprevádzajú pochody v reflexných vestách, plnia úlohu ochrancov, všímajú si správanie protestujúcich, odchytávajú provokatérov a dohliadajú na spacifikovanie ľudí, ktorí by sa chceli uchýliť k agresii. Študentské hnutie si zakladá na tom, aby boli protesty nenásilné. Ak protestuješ so študentstvom, ale si agresívny, nepomáhaš im.

Radari urobili na sviatok Vidovdan symbolické gesto. Po jednej časti protestov, po deviatej hodine večer, si vyzliekli vesty a dali najavo, že v tento deň už viac nezastupujú študentské hnutie. Zmizli radari, protesty nikto nemoderoval, všetci protestujúci tam boli výlučne sami za seba. Hoci radari naďalej boli na mieste protestu, na tento významný sviatok chceli vyjsť z roly protestujúcich študentov a študentiek a stať sa protestujúcim ľudom.

„Na belehradských uliciach nedochádzalo k eskaláciám ani násiliu. Situáciu by som napriek tomu označil za napätú,“ zhodnotil jeden z protestujúcich. „Po protestoch zatkli troch ľudí z poľnohospodárskej fakulty. Obviňujú ich z terorizmu. Jedna z nich je moja kamarátka, ktorá má len devätnásť rokov.“

Poľnohospodárska fakulta sa nachádza v inej mestskej štvrti ako ostatné fakulty, v mestskej časti Zemun. Po Vidovdane začali študenti aj miestni obyvatelia okrem fakulty blokovať aj okolité ulice, čo trvalo vyše pätnásť dní. Následne sa situácia utíšila, protesty oslabli, ale univerzity ostali naďalej okupované. Pred pár týždňami vstúpila na univerzitnú pôdu polícia, zbila študentstvo a vyhodila ho z budov. Vysoké školy si zachovávajú autonómiu, polícia tam môže vojsť jedine v prípade, že je ohrozený život alebo keď o to požiada vedenie školy. Políciu so žiadosťou o zásah zavolalo niekoľko dekanov sympatizujúcich s vládou. Odvtedy na uliciach prebiehajú boje s políciou každý deň.

Neskončí to pre teba dobre!

„V Srbsku existuje policajná zložka JZO (Unit for the Protection of Certain Persons and Facilities – pozn. red.). Ide o špeciálnu jednotku, ktorá podlieha priamo vláde. Nemá konkrétny účel ani zameranie, ako napríklad drogy, násilie, protesty. Slúži výlučne na to, aby vykonávala príkazy vlády. Naposledy som videl video, ako agenti JZO v civile bijú devätnásťročné dievča, trhajú mu vlasy… Pokúšajú sa tiež zastrašovať ľudí z novín či fotografov – prichádzajú za nami a hovoria niečo v štýle ‚dávaj si pozor na seba a na to, čo robíš. Neskončí sa to pre teba dobre‘,“ vysvetľuje študent a fotograf z Belehradu Vojin Prokopijević.

Nikolina Sindjelić, dvadsaťdvaročná študentka, obvinila veliteľa JZO Marka Kričaka z napadnutia. Pre televíziu N1 opísala, ako ju Kričak bil. Keď ju opieral o stenu garáže, v ktorej strávili tri hodiny, údajne povedal, že ju znásilní všetkým pred očami. Kričal tiež, že ho má prosíkať, aby ju prestal biť. 

„V Srbsku máme tri druhy polície. Tá obyčajná, najpočetnejšia je najslabšia a najhlúpejšia, nebije tak silno. Potom je poriadková polícia – jej členovia sú veľmi agresívni, akoby sa k nim mohol dostať hocikto, akoby pri prijímaní nemali žiadne sito. A máme aj tretiu políciu, žandárov. A to je lotéria. Občas sú v pohode a nerobia nič, občas sú najagresívnejší zo všetkých a mlátia hlava-nehlava. Sú aj najlepšie vybavení, majú špeciálny odev a veľké pancierové autobusy,“ približuje Vojin.

V reakcii na policajné násilie vznikla na každej fakulte RGB (radna grupa za bezbednost), takzvaná pracovná skupina pre bezpečnosť. Sympatizujúci vojnoví veteráni školia študenstvo v tom, ako sa brániť pred agresiou polície. Skupina RGB vznikla na začiatku protestov a za ten čas prešla istým vývinom. Najskôr jej členovia učili študentstvo najmä sebaobrane, ale teraz, keď polícia vstupuje na fakulty a študenti a študentky sa čoraz väčšmi obávajú o zdravie i život, ich učia aj bojovať. Objavujú sa tiež vyhrážky znásilnením, Nikolinin prípad nebol ani zďaleka ojedinelý. „Moja kamarátka si od policajta v Novom Sade vypočula príkaz: ‚Vyzleč sa, I’m gonna fuck you here‘,“ dodáva Vojin.

Eskalácia násilia

V každom väčšom meste sa protesty konajú pred sídlom provládnej strany SNS (Srbská pokroková strana). Jej členom je každý primátor mesta, starosta dediny či dokonca úradník verejnej správy. Predpokladá sa, že má asi osemstotisícovú členskú základňu (presný počet nie je známy). Stranícku legitimáciu potrebuje každý, kto chce pracovať v štátnom alebo vo verejnom sektore. Od členov a členiek sa vyžaduje lojalita počas hlasovania, účasť na provládnych protestoch či spolupráca s lokálnymi politikmi. Za odmenu dostanú stabilnú prácu alebo sociálny byt.

Počas protestov 14. augusta dav vtrhol do ústredia SNS v Novom Sade, vybil okná, vyhodil nábytok na ulicu a podpálil budovu. O dva dni nato vo Valjeve protestujúci vhodili do straníckej budovy svetlice, čo zapríčinilo požiar. O tri dni bola podpálená centrála strany v Belehrade.

„V piatok 5. septembra sa v Novom Sade konal veľký protest. Odhadujem, že na ňom boli desiatky tisíc ľudí. Študenti a študentky počas prejavov vyzývali na pokojný protest, nepriali si násilie. Tvrdí sa, že násilie prepuklo na strane polície. Pri stretoch s políciou sa väčšina ľudí dala do behu. Nikdy som nevidela toľko slzáku, a to už som na nejakých tých protestoch bola. Nikto nechce bojovať s políciou ani sa dať zatknúť, ale zatýka sa hromadne. V ten piatok zadržali asi štyridsať ľudí, z toho dvadsať pre útok na verejného činiteľa. Snažili sme sa dopátrať, koľko osôb je zatknutých, ale nedostali sme žiadnu odpoveď. Za posledné týždne ide o desiatky ľudí,“ zhodnotila novinárka Dragana Prica Kovačević z portálu 021, jedného z mála nezávislých médií v Srbsku.

Počas protestov skupina policajtov z protiteroristickej jednotky spolu so žandármi vtrhla na pôdu univerzity v Novom Sade. Použila slzotvorný plyn, spútala profesorov aj študentstvo okupujúce aulu. Prezident Aleksander Vučić poďakoval polícii za „profesionálne vykonanú prácu“ a demonštrujúcich nazval „strachopudmi a lotrami“. Provládne médiá tvrdili, že násilnosti vyvolali demonštranti.

„V ten piatok použilo niekoľko stoviek policajtov proti protestujúcim násilie. Boli násilní nielen k študentom, ale aj k starším ľuďom – vlastne ku všetkým. Pred pár týždňami zatkli dokonca dvanásťročného chlapca. Neskôr ho odovzdali do rúk sociálke a vrátil sa domov,“ vysvetľuje Dragana.

Študentské požiadavky prešli postupom času vývojom. Študenti zo začiatku žiadali, aby bola voči ľuďom zodpovedným za tragédiu (zrútenie prístrešku na železničnej stanici v Novom Sade, pozn. red.) vyvodená zodpovednosť. Teraz vyzývajú vládu, aby vypísala predčasné voľby. Kým v minulosti opozičných politikov zo sprievodov a protestov vyháňali, dnes usilujú o spoluprácu. Bezprostredne po tragédii spájanej s korupciou nechceli, aby hnutie dostalo nálepku politické. Vláda im neprekážala – mohla zostať pri moci, volali jedine po dodržiavaní zásad právneho štátu. To sa medzičasom zmenilo.

Hoci na protesty chodí čoraz menej ľudí a zdá sa, že represie silových zložiek a vlády fungujú, spoločenská podpora pre študentstvo rastie. Vládny kabinet má naopak rekordne nízke preferencie. Ľudia v Srbsku sú čoraz viac sklamaní postojom EÚ. Po rozhovoroch s mladými ľuďmi môže človek nadobudnúť dojem, že už sa ani tak veľmi nechcú pripojiť k „západným štátom”. Požadujú skôr revolúciu právneho systému, ale podľa vlastných pravidiel.

Autor je účastník Programu pre mladých novinárov, ktorý organizuje týždenník Kultura Liberalna v rámci medzinárodného projektu Perspectives. Pochádza z Krakova a študuje žurnalistiku na Jagelovskej univerzite. Zameriava sa na cezhraničnú žurnalistiku a v tejto oblasti by sa aj chcel rozvíjať. Zaujíma ho stredná a východná Európa, najmä Balkán, a – hoci sám nevie vysvetliť prečo – najviac Srbsko.

Preklad: Kristína Karabová

V rámci projektu Perspectives si k téme študentských protestov v Srbsku môžete prečítať aj tieto texty z partnerských médií:
Tobiáš Wagner: Anatomie protestu I: Jak se studenti snaží změnit Srbsko (revue Prostor)
Tobiáš Wagner: Anatomie protestu II: „Tohle je poslední šance pro Srbsko“ (revue Prostor)
Students in blockade: How long does it take for a wound to heal? (revue Prostor/Radar)
Łukasz Słowiński: Young Serbs Fight Against Dictatorship (Kultura Liberalna)

Text je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.