Problém indigénneho

Ak rozoberáme termín vnútorného ezoterického, môžeme spomenúť subteránny. V rámci takýchto parametrov pripojíme aj neviditeľnosť okultného a uzavretosť hermetického. A budeme skloňovať i synonymické podsvetia subkultúr, resp. undergroundu. Z galérií podsvetia je len na skok do galérky pekla. Poskakujeme medzi environmentmi mytológie a sociológie. Toto všetko sú témy, ekológie i ekonomiky (black) metalu. Šírenie je vnútorné, nevyužíva „mainstreamové” kanály, aj keď (zväčša) zostáva čiastočne neuzatvorené.

Jednou z podžánrových lyrických tém black metalu je aj pohanské, predkresťanské, tzv. prehistorické, natívne, domorodé, pôvodné / originálne, aborigénne, indigénne, ancestrálne, autochtónne, miestne; korene, pramene, zdroje, predkovia. To sa prelína s hlboko ekologickým i sociálnym. Indigénne je svätým grálom diskurzu dekolonizácie. Dekolonizácia je hypermorálnou témou posledných desaťročí aj v umení. Avšak nároku naň sa zúčastňuje množstvo svetonázorov a extrémne protichodných politík. A aj najhlbšia ekológia je v dôsledku izolacionistická. Je proti mobilite, a teda proti migrácii, ako jednému z najvážnejších zdrojov uhlíkovej stopy. Takmer najmonumentálnejší protagonista takýchto myšlienok, Kaarlo Pentti Linkola, bol označovaný za ekofašistu. Pojem „fašizmus” sa na jednej strane používa ako znak kontinua konkrétnej totalitnej ideológie z počiatku 20. storočia (ultranacionalizmus) a na druhej prenesene na všetky výrazne autoritársky ladené afiliácie, ako negatívny superlatív. Výraz indigénne („gén” v jeho strede) balansuje veľmi nebezpečne na hrane priepasti determinizmu, eugeniky a nacizmu.

Číro (čirokézsky), jeden z punkáčskych účesov, vychádza z romantizujúcej prináležitosti k partikulárnym natívnym hnutiam odporu utláčaných. Sprevádza ju aj archeopsychika detstva a jeho indiánok. V angličtine sa nazýva Mohawk (mohykánsky). Inšpirácia De Nirovho zjavu vo fenomenálnom Taxikárovi pochádza od amerických vojakov, ktorí sa tak strihali cestou do boja v Kambodži. Podobný účes, tzv. kokol, mali aj ukrajinskí kozáci a má vzťah aj k čuprine poľskej stredovekej šľachty. Čurpina odkazovala na údajný pôvod v iránskej sarmatskej kultúre. Neďaleko hľadal „svoj” pôvod aj Hitler.

Rovnako satan je v niektorých black metalových formáciách metaforou utláčaného, odvrhnutého, rebelantského, partizánskeho a u iných explictným (negatívne náboženským) vzývaním zla.

Problém indigénneho je priamym sujetom albumu Little Turtle’s War (Vojna Malej korytnačky) od čirokézskej black metalovej formácie Pan-Amerikan Native Front (Všeamerický natívny front) z Chicaga, Illinois, Spojené štáty americké. Je to kapela pozostávajúca z jedného člena, pôvodom Mexičana, Alana Avitiu. Svoju adresu uvádza pôvodným názvom Chicaga – Shikaakwa. Znamená to smradľavá cibuľa (akási príbuzná medvedieho cesnaku), ktorá rastie popri Chicago River. Little Turtle alebo Malá korytnačka – Mihšihkinaahkwa bol jeden z najlegendárnejších/najúspešnejších amerindiánskych vodcov z prelomu 18. a 19. storočia. Bojoval proti kolonizátorom. Mihšihkinaahkwa je korytnačka maľovaná (chrysemys picta). Tomu zodpovedalo aj jeho vojnové pomaľovanie. Korytnačka má pancier, bunker, štít a žije veľmi dlho. Animizmus prechádza storočiami. Je to spodobovanie sa zvieratám (orol, kondor, had, jaguár, šakal…) a nie antropomorfizácia. Je to učenie o spôsobe prežitia i boja. Zvieratá sú surovou prírodou. Jej zákonom je predátorstvo, polemos zotrvania a presadenia sa. Je to pokora a úcta voči prírode, ale aj jej hnev, zúrivosť, brutalita, primitivizmus. Je to subtílne rozlišovanie v nekonečnom penze diverzity. Je to aj úcta voči malému (a to bol Mihšihkinaahkwa údajne veľmi vysoký). Ak je však malé odhodlané a zručné, tak je schopné víťazstva.

Pan-Amerikan Native Front (*2015) sa monotematicky zaoberá kľúčovými osobnosťami a udalosťami celkových („pan”) amerindiánskych kultúr, predovšetkým zápasom proti bielym uzurpátorom Strednej a Severnej Ameriky. Ako „bieleho” v tomto prípade chápeme Európana (Španiela či Angličana). Pan-Amerikan Native Front vzývaním slávnej minulosti, elít predkov svojho kultúrneho dedičstva volá po suverenite, autonómii. Považuje to za permanentnú vojnu za sebaurčenie, národne či kmeňovo obrodenecké hnutie, ako u nás v 19. storočí (a pre niektorých až po emancipáciu do súčasnej Slovenskej republiky). Pan-Amerikan Native Front je kontinuita amerindiánskej modernity, dlhého 19. storočia až podnes, ale absolútne ignorujúca aktuálne polarizácie politickej myšlienky normativity a postoja. Neprestáva ich považovať za post- či neokoloniálne, voči sebe stále marginalizované. Ako však vieme, významná časť národnoobrodeneckých, emancipačných hnutí vyústila do nacionalizmu a ten do nacizmu. Opozitné nacizmus a stalinizmus boli najflambojantnejšími projektami modernity. Ale aj ruský komunizmus má dodnes trvajúcu vetvu nacionalistického boľševizmu (Nacbol) a na rozdiel od Európskej únie (a proti západnému svetu) vzýva eurázianizmus.

Pan-Amerikan Native Front si za svoj symbol osvojila legendárneho vtáka hromu Thunderbird-a asociovaného so silou i mocou (vládou). Urobila tak kvôli odkazu na 45. americkú pešiu divíziu Oklahomskej národnej gardy v rámci boja proti nacizmu počas druhej svetovej vojny. Thunderbird (možno pendant vtáka ohniváka) je považovaný za kryptida (živočích, ktorého existencia nebola preukázaná, ako napríklad yeti). Pre ameridiánske kultúry je pripomienkou ich vyhladených predkov, a zároveň nadosobným duchom sily a slobody ich možného mesiáša, vtáčou perspektívou ich území. Front je tu vnímaný, ako avantgarda.

Ohnivákovi zodpovedá aj „war paint” (rituálne vojnové a nie „corpse”– mŕtvolné pomaľovanie, tvár ako stromy v lese, mimikry) i textílie kostýmov Pan-Amerikan Native Front. Opatrené vždy aj prekríženým guľometným pásom, ako pripomienka druhej svetovej vojny a nekončiacej kontinuity boja stelesnenej vo vývoji zbraní. Avitia nosí na koncertoch oblečený stredoamerický kroj serape a na hlave štrikované chullo z Južnej Ameriky. Avitia spomína kmeňovú inkluzivitu ako mód jeho metalu. Avitia sám seba nazýva „Kurator of War”.

Jadrom 45. divízie bola rozmernejšia amerindiánska skupina. Tá bola zodpovedná aj za najbrutálnejšie časti masakrov nemeckých a talianskych vojakov v Dachau i Biscari. Zjednodušene povedané, skalpovali nacistov. Tu Tarantino získal inšpiráciu pre Inglorious Basterds v postave poručíka Alda „The Apache” Raineho, ktorého hrá Brad Pitt. Originálnym symbolom tejto divízie (jej etnickej podskupiny) však bola svastika. Práve kvôli nástupu Hitlera bola zmenená na vtáka.

Svastika je globálny symbol, ktorý sa zväčša vzťahuje k slnečnému, solárnemu. Má priamy vzťah aj ku germánskemu a nordickému „Schwarze Sohne” a slovanskému kolovratu. V americkej natívnej ikonografii to je lunárny symbol –„ Lucky Star” (šťastná hviezda). Možno Venuša. Meno tejto kvázi hviezdy rána bolo v antickom rímskom folklóre Lucifer (nositeľ svetla). Aj ten mal krídla. Nástup Hitlera a jeho apropriácia svastiky vyvolala veľkú vlnu odporu aj v Severnej Amerike. V princípe sa ozývali hlasy, že si tento veľmi populárny a rozšírený symbol nedajú zobrať. Existovali však aj iné hlasy. Tie nadšene stotožňovali šťastnú hviezdu (či kríž) s Hitlerom, ako so spoločným bojovníkom za pôvodné a proti ruskému komunizmu. A neboli to len hlasy biele. Je šialené, ako osvojenie, manipulatívne privlastnenie si a udomácnenie niektorého symbolu môže radikálne zmeniť jeho význam. Dnes svastiku, samozrejme, neasociujeme s ničím šťastným. U nás je zakázaná.

Zápas natívneho obyvateľstva Amerík sa, samozrejme, snúbi s antikresťanstvom, ako ideológiou Kolumbovej, hispánskej protorasistickej anexie. Je spojené s kolonizáciou, ničením ich domovov, smrteľným nakazením cudzími vírusmi, genocídou, holokaustom a finálnou násilnou, systematickou mesticizáciou miestnych národov. V tomto prípade ide teda aj o antihispanizmus. Nenávisť sa rozširuje na anti-judo-kresťanstvo, antisemitizmus, antiislám i antiabrahámizmus, teda na všetky náboženské systémy vychádzajúce zo Starého zákona. A napokon absolútne protináboženské lyriky. V tomto kontexte existujú kapely, ktoré sa vyhraňujú proti osočeniu z rasizmu a exponujú, že sú iba proti náboženstvám. To je v prípade antisemitizmu problematické.

Pre iné kapely je svastika skutočne posvätným natívnym symbolom, ktorý si od Hitlera odmietli nechať ukradnúť. Odmietli sa prispôsobiť konštrukciám súčasných etík a moralít a politických korektností, ktoré považujú za importované z Európy, cudzie, násilne implantované. Samozrejme, existujú kapely, ktorých svastiky sú viac ako priateľské k nacizmu, sú explicitnými „hákáčmi”. Chápu nemeckú orlicu a ich Thunderbird-a, ako transkultúrne zodpovedajúce. Vnímajú nacistický spiritualizmus kompatibilný s ich kultmi hrdinského návratu k starej sláve, obety a smrti. Explicitný žáner tohto smerovania sa globálne nazýva aj NSBM – National Socialist (národne socialistický) Black Metal. Mnoho ambivaletných kapiel sa však toho stráni. Fanúšikovia na internetových fórach sa v súvislosti s nimi pýtajú, či tam patria, hoci to slovne odmietajú.  Alebo ich dokonca bojkotujú. Áno, je množstvo takých. Tieto diskusné fóra sú užitočné, lebo vám poskytujú „behind-scenes” informácie, a hlbší vhľad. Moderačné metafory dokážu legalizovať, ale nie úplne skryť.

V amerindiánskom kontexte navyše neevidujeme len rasizmus voči Španielom či bielym celkove, ale aj nenávistné supremacistné ambície napríklad Aztékov voči Inkom alebo Mayom. V tak obrovskom priestore sa strácajú, prípadne nemajú žiadne zábrany vo verbálnej či vizuálnej proklamácii názorov na Európu, ktoré sú vyslovene kriminálne obsahom i formou.

Pan-Amerikan Native Front je (symbolicky) militantná skupina (spadajúca aj pod čierny war metal, aj pod prehistorický, pohanský pagan, s malými prídavkami death metalu i prvkami punku, folku i folklóru). Jej heroizmus a tradicionalizmus môžeme považovať za konzervativizmus. Aj preto je komplikované brať natívne orientované za bernú morálnu mincu (či valutu) en bloc. A už vôbec nie v ľavicovej preferencii. Hovoríme tu navyše o hlbokej politike identitarizmu, ktorý by pre nás mohol byť neakceptovateľný. Pan-Amerikan Native Front je však (svojím odkazom k spomínanej divízii) priamočiaro výbojne antifašistická (spadajúca aj pod RABM – Red and Anarchist Black Metal). Zároveň je proti akejkoľvek medzikmeňovej nevraživosti v rámci amerindiánskeho kontextu. To vyjadruje aj jej „Pan-Amerikan” (všeamerický) prívlastok, aj heslo „In Solidarity! In War!”, aj spomínané mixovanie stredo- a juhoamerických krojov. Vo väčšej všeobecnosti severoamerický lokálny druh metalu, vyznačujúci sa týmito postupmi, nazývame USBM – United States Black Metal. Často v ňom počujeme nielen miestne hudobné, folkloristické postupy, ale aj priamo ľudové nástroje (píšťalky, atď.). Jeden z gigantov tohto podžánru (vyslovených ľavicových ekoanarchistov), Panopticon, ktorý misijne vôbec nie je nepodobný Pan-Amerikan Native Front-u, nazýva svoj štýl blackgrass alebo green metal. Niekto neznalý by mohol mať zvláštne pocity pri pohľade na logo Panopticon a ešte zvláštnejšie na značku ich vydavateľstva Bindrune, ktoré obsahuje znaky široko používané neonacistami. Jedná sa aj o odal (ᛟ, „o”) s významom dedičstva či majetku.

Chaos identitarizmu odetý v natívnych insígniách (s nordickou afiliáciou) je dokonale ilustrovaný aj v komickej postavičke krajne pravicového QAnon šamana Jacoba Anthonyho Chansleyho aka Jakea Angeliho, odsúdeného na osemmesačnú väzbu za násilné vniknutie do Kapitolu. Dokonale sa prejavuje v hesle skandujúcich fanúšikov i demonštrantov „My sme tu doma!” po celom svete.

Je otázne, do akej miery môžeme Pan-Amerikan Native Front považovať za rasistickú voči bielym. Krvavá nespravodlivosť, ktorej sme sa historicky voči amerindiánom dopustili, jej môže dávať právo myslieť si, že si ju zaslúžime. Preto nevieme predpokladať, s kým sa môže v budúcnosti misijne kooperovať. Spojenie jej individuálneho mýtu s 45. divíziou, a teda s americkou armádou, ktorá bola brutálnym vrahom amerindiánov v predošlých storočiach, hovorí aj o dokladateľnej schopnosti spojiť sa („pan”) pre dobro veci s inými nepriateľmi proti ešte väčšiemu nepriateľovi. Od dôstojnosti cez sebavedomie a hrdosť k arogantnej pýche, od individualizmu k elitárstvu môže byť rýchly sklz. Vzývanie prírody (jej predátorského princípu) je tiež veľmi nebezpečné.

Black metal Pan-Amerikan Native Front-u je o hlase, ktorý má zaznieť z intimity šepkania frustrácie revom, krikom odhodlania, aby ho verejnosť počula. Je o hlase, ale aj širšom význame udalosti, mena/osobnosti, hrdinu, reprezentanta (Little Turtle, Tecumseh…). Je to katarzná orálna história, storytelling, téma a správa. Je naratívny, edukatívny, misijný, dramatický, spektakulárny, patetický. Je striktne politický, komunitný.

Na Facebooku (…) sa mnohé zo spomínaných kapiel zdieľať nedajú, lebo ich ikonografie sú marginalizované k homogénnosti zakázanosti. Algoritmus je stále sprostý. Najväčší metalový online archív (The Metal-Archives) na svete je, napríklad, v Rusku úplne blokovaný, pretože obsahuje politicky necenzúrovaný obsah (iba striktne žánrový), a tak umožňuje aj tie najkatastrofálnejšie pozície. Mexické, sibírske, ale aj bulharské názory, ktoré by boli považované za kriminálne aj u nás. Na druhej strane, po návrate z Ruska pred dvoma týždňami, som si začal uvedomovať, čo všetko je otvorene distribuované v našom svete.

Každá svastika, každá kapela sa musí ponímať oddelene, jednotlivo a do detailov, ad hoc. Kľúčom k pochopeniu je odlišovanie. A to je veľmi pracné, alebo vyžaduje permanentný postreh, pretože smerovanie kapiel sa môže nepredpokladateľne meniť. Kapely migrujú (alebo sú požiadané sa presunúť) z pagan na NSBM a RAC lejble. RAC síce znamená akosi všeobecne Rock Against Communism, ale je platformou číro neonacistickou. Je potrebné pokúsiť sa o vynaloženie hlbšieho pochopenia. Treba sledovať jemné odtienky. Študovať viac predtým, ako si vytvoríme akýkoľvek názor a následný postoj a jeho vyjadrenia. Výskum na začiatku vyžaduje úplný ponor i bezpodmienečný odstup zároveň. Štúdiom (nie nevyhnutne presvedčením) sa treba kriticky vzdialiť nášmu („judo-kresťanskému”, európskemu) mýtu či dokonca étosu. Aspoň na tú chvíľku je nutné vzdať sa nášho konceptu dobra a zla, pekného a škaredého a hlavne dogmy užitočnosti a rozumu a akejsi triezvosti, ako vstupu do takzvanej reality. Je potrebné vedieť dekódovať atribúty, metafory a priznať obrovskú silu symbolickej ekonómii a, áno, aj umeniu. Je však nutné dať si pozor aj na krásu, pretože niektoré logá, aj keď vyzerajú absolútne úžasne, niektoré geniálne znejúce skladby (abstrakcie atď.), tlmočia veľmi obludné výzvy. A aj tie najexplicitnejšie (centrálne „hákáče” atď.) môžu reprezentovať najodpornejšie ideológie a túžby. Musíme si zafixovať, že pochopiť, nemusí znamenať súhlasiť. A nie všetko máme rozdeľovať na súhlas a nesúhlas. Môžeme ostať ticho a iba počúvať, pokiaľ sa vzdelávame. Dialogický nevyhnutne neznamená byť účastný rovnakými zmyslami a médiami komunikácie pre obe osoby. Mnoho štúdia (výskumu, tvorby) vyžaduje ezoterický i hermetický prístup.

Keď poviem, že počúvam black metal, nenapovie to nič o tom, kto a aký som. Avšak aj napriek tomu, že raný Burzum zbožňujem, nenosil by som ich tričko. Je rozdiel čítať, získať znalosti, diskutovať a, konečne, šíriť. V black metale nám ani jeho nespočetné podžánre v etickej či morálnej orientácii veľmi nepomôžu. Je depresívny, suicidálny, mizantropický, nihilistický, heroický, nenávistný, solidárny, surový, zúrivý, ľútostivý, ľúbezný, bolestný, submisívny a izolacionistický, a naopak heroický, militantný, vojenský, pohanský, vikingský, sadistický, satanistický a vampírsky, lykantropický, borealický, stredoveký, folkový a folkloristický, kozmický i antikozmický a dokonca aj termodynamický, atmosférický, ambientný, psychedelický, melodický, lo-fi, oldschoolový, neoklasický aj avantgardný či progresívny a technický, industriálny, zlý, nacistický i komunistický, introvertný, extrovertný. Black metal sa mieša alebo začierňuje s dungeon synth a studenou elektronikou, death, funeral, doom aj drone i punk, sludge či schoegaze morfujúc na blackgaze. Čo majú hádam všetky žánre spoločné, sú priamočiare, jednoduché grify a rýchle rytmy, tempá, dosť špiny, hliny, humusu a sústredenie sa na spytovanie individuality a odhodlanie sily. Je nástojčivý, ponára sa do hĺbky a vnútra, a to je temné, čierne. V antickom Ríme boli dve základné čierne: ater matná – ponurá a niger lesklá – vznešená. Tak je to aj v rozličných zákutiach black metalu. Čierna je neutrálna, elegantná, slávnostná, formálna i smútočná či liturgická, nočná, oddychová, snová, hlboká, pohlcujúca, schovaná, strašidelná, ťažká, hustá. Čierna má v afroamerickej komunite iný význam než v komunite „bielych“. Skupinu afroamerického black metalu, punku a goth Leila Taylor a M Lamar definovali ako negro gothic. My nesmieme používať „n-words“. Sú veci len ezoterické, exkluzívne pre určitú skupinu. Negro má blízko k nekro. Black má blízko k death.

Pan-Amerikan Native Front vydali dva albumy (Tecumseh War a Little Turtle’s War) a dva splity. Jeden s kanadskými Ifernach (ktorí sa venujú téme prvých národov quebeckého kraja a írskeho dedičstva) a druhý (Immortal Ceremonies) s austrálskymi Kommodus (ktorí sa venujú rímskemu pohanstvu a lykantropii). Pan-Amerikan Native Front vydávajú na pekingskom lejbli Goatawarex. Little Turtle’s War je popis boja, je nádherne melodický, úžasne unisono, zvuk je úplne elementárny, ale nie je „raw” (prvý nahraný v profesionálnom štúdiu). Doplňujú ho podvrstvy „fiel recording”, žblnkanie vody, cvalu koní, cvrkania cikád, streľby pušiek. Hlasy boli nahrané hodinu od bojiska, ktoré sa dnes volá Ohio.

Autor je výtvarník a kurátor