2019 02 Kultúra jedlaFilmový KapitálPripravme sa na novú vlnu slovenského seriálu

Adam Straka11. februára 2019412

Sme svedkami kvalitatívneho reštartu seriálovej tvorby v krajinách strednej a východnej Európy

 

Slovenský divák v uplynulých rokoch márne čakal na kvalitný televízny seriál. Až na pár výnimiek (napríklad český seriál Pustina) sa v našom okolí o Quality TV hovoriť nedá. Na tento deficit sa rozhodli reagovať organizátori scenáristických workshopov s názvom MIDPOINT. Ich projekt je v našom priestore unikátny z hľadiska vízie aj profesionálneho pokrytia vývoja seriálov. Jedného z workshopov (MIDPOINT TV Launch 2019) som sa zúčastnil a o súčasnej situácii v televíznej tvorbe v strednej a východnej Európe som sa rozprával s ich programovou koordinátorkou, Katarínou Tomkovou. Tento text nie je iba reflexiou workshopu, ale aj snahou o čo najkomplexnejšiu správu o budúcnosti TV v našom regióne.

 

Ak sa za audiovíziou druhého desaťročia nášho storočia spätne obzrieme, pravdepodobne vyhodnotíme televízne seriály ako najpopulárnejšiu formu kinematografie. Nie je to prekvapenie, filmový trh totiž vtedy reagoval na viaceré významné zmeny typu digitalizácia a internetizácia. Prispôsobil sa novým diváckym návykom, ktorých ovplyvnil nástup klipovej estetiky a požadovali kratšie formáty a svižnejšie tempo. Najefektívnejšou platformou pri uplatňovaní nových pravidiel sa stal práve televízny seriál.

 

Fenomén Quality TV vo svete

 

Aby bolo možné novonadobudnutý potenciál čo najlepšie využiť, postupne sa redefinovali tvorivé postupy televíznej tvorby. Z krátkej minutáže prešli na stredometrážny formát, príbehovo autonómne epizódy nahradili jedným veľkým príbehom rozdeleným na časti (tejto zmene pomohol nástup webového streamovania, vďaka ktorému si diváci vo svojom vlastnom časovom harmonograme mohli pozrieť všetky epizódy v chronologickom poradí). So zdokonaľujúcou sa filmovou rečou sa kvalitatívny rozdiel medzi televíznou a filmovou tvorbou zmenšil a na prelome desaťročí sa začalo hovoriť o fenoméne Quality TV.

 

Na to, aby sa tento trend vedel uplatniť aj v menších kinematografiách, musel prejsť prirodzeným vývinom až k maximalizovaniu globálnej dostupnosti diel. Dobrým signálom tejto zmeny sa stáva akceptovanie podtitulkov na americkom trhu – v minulosti si diváci zvykli na titulky v seriáli Narcos, v súčasnosti napríklad HBO vysiela v koprodukcii s verejnoprávnou talianskou televíziou RAI adaptáciu knihy Eleny Ferrante Moja geniálna priateľka, ktorej dialógy sú zmesou taliančiny a neapolčiny. Ďalším náznakom zvýšenej dostupnosti neanglických titulov je brazílsky seriál 3%, ktorý patril k „najbingovanejším“ (binge – pozrieť si naraz všetky časti série) na Netflixe v roku 2017. Tieto príklady naznačujú podstatný jav – najdôležitejším sa stáva obsah.

 

Okrem pozitívnych zmien v rámci diváckej recepcie sa situácia zlepšuje aj z hľadiska financovania projektov. Podobne ako to už pár rokov funguje pri hranej tvorbe, narastá počet koprodukcií. Okrem medzinárodnej koprodukcie začínajú medzi sebou spolupracovať aj verejnoprávne televízie s komerčnými.

 

MIDPOINT TV Launch

 

Vyššie spomenuté zmeny pomáhajú prekonať najväčšie bariéry televíznej tvorby v krajinách, kde bojujú s problémami obmedzeného trhu a malého rozpočtu. „Teraz je to obdobie, keď už staré pravidlá v televíznej tvorbe a jej financovaní neplatia, ale nové sa ešte úplne neetablovali. Práve v tomto okne je dôležité využiť príležitosť a vstúpiť do nového priestoru – a nám sa podarilo dostať do toho európskeho,“ hovorí Katarína Tomková.


Podľa jej slov sa „talent presúva z hranej tvorby do televíznej“. Nová možnosť tvorivej realizácie zaujala mnoho miestnych filmárov, ktorým však chýbala platforma na vývoj televíznych projektov. Na základe dopytu zo strany tvorcov zareagoval v roku 2015 MIDPOINT vytvorením nového programu MIDPOINT TV Launch, ktorý je určený pre filmárov zo strednej a východnej Európy. MIDPOINT sa dovtedy sústredil iba na vývoj hraných a krátkych filmov (v katalógu filmov, ktorých vývin podporili, majú napríklad slovenské snímky ako OUT /réžia G. Kristóf/, Špina /r. T. Nvotová/, Piata loď /r. I. Grófová/ či slovinský film Príbeh lásky /r. S. Prosenc/). Spočiatku program na vývoj televíznych seriálov fungoval len ako jednorazová akcia, ktorá však neskôr narazila na problém nedostatku kontinuity. Oveľa účinnejším sa ukázalo vytvorenie celoročnej prípravy seriálu. Tá pozostáva z troch týždňových stretnutí, kde sa od prvotného nápadu dostávajú až k materiálu, s ktorým pracujú ďalej.


Priebeh prvého je ako idylický opis kreatívneho písania. Účastníci sú celý týždeň zatvorení uprostred ničoho (v hoteli pri jazere, ktoré je obkolesené horami) a všetku energiu vkladajú do konzultovania, vymýšľania a písania. Medzi lektormi sú skúsení zahraniční profesionáli z oblasti televíznej tvorby.

 

Popri samotnej scenáristickej zložke projektu začali v MIDPONTe klásť veľký dôraz aj na jeho trhovú atraktivitu. „Spočiatku sme pracovali iba s tímom scenáristov. Ale z dôvodu čo najlepšieho prispôsobenia projektu na trhu a lepšieho uplatnenia v európskom televíznom priestore sme začali pozývať nezávislých kreatívnych producentov. Ich úlohou je nájsť a osvojiť si projekt už v jeho ranej fáze, spolupodieľať sa na jeho vývoji a neskôr ho vedieť ponúknuť vysielateľom. Kombinujeme koncept tzv. showrunnerov, ktorí fungujú na americkom trhu,“ opisuje Tomková.

 

Okrem účasti kreatívnych producentov už od samého začiatku vývoja seriálu sú tvorcovia školení v prezentovaní projektu, ktorý vo finálnej fáze ponúkajú vysielateľom, finančným partnerom a podobne.

 

Workshop vedú tri skupiny profesionálov, ktorí sa venujú vývoju námetu i scenárov. V skupinách A a B, ktoré sú zamerané na vývoj TV seriálov, sa zúčastňujú ešte dvaja budúci televízni dramaturgovia, ktorých na MIDPOINTe na túto profesiu zaškoľujú. Ide o dramaturgov, ktorí vedú či motivujú tímy scenáristov. Ich lektorom je Steve Matthews (dramaturg HBO Europe pre vývoj dramatickej tvorby; spolupodieľal sa na seriáloch ako Borgiovci, Pustina či Umbre) a jednou zo zaškoľovaných televíznych dramaturgičiek je aj Slovenka Zuzana Ferenczová.

 

Webseriály

 

Čo sa týka noviniek, tento ročník priniesol okrem spomenutého zaškoľovania televíznych dramaturgov aj priestor na tvorbu webseriálov. Ich vývoju sa venujú v jednej zo spomenutých troch tvorivých skupín. Webseriály si vyžadujú diametrálne iný prístup než iné formy, čo na príklade svojich dvoch webseriálov ukázal aj lektor skupiny Luke Eve z Austrálie.

 

Jeho prvý seriál Low Life z roku 2014 pozostáva zo šiestich päťminútových častí, ktorých dĺžka bola prispôsobovaná častému bufferingu videí na internete a taktiež populárnym krátkym formátom youtubových videí. Peniaze naň získal z Kickstarteru a všetky časti boli hneď po vytvorení dostupné zadarmo online. Narastajúci záujem o takýto druh seriálov zapríčinil vstup viacerých producentských, internetových či televíznych spoločností. Pri ďalšom seriáli High Life (2017) mal už od začiatku podporu z britskej BBC, francúzskeho CanalPlay či Screen Australia. Spolu so zmenou financovania sa zmenila aj minutáž a distribúcia – vďaka Netflixu si diváci zvykli na dlhšiu minutáž a epizódy High Life mali desať minút, pričom seriál bol predaný televíziám ako Channel 9, BBC a Fullscreen.

 

V tejto podkategórii má zastúpenie aj Slovensko vďaka Michaele Pnačekovej a jej vyvíjanému webseriálu Playgirl.

 

Najčastejšie témy seriálov

 

„Všetky zúčastnené projekty sú z inej oblasti a jednou z výhod je spoločné nachádzanie kultúrnej zrozumiteľnosti námetov. Kľúčom k úspechu je vytvorenie tzv. ,glocal‘ projektu, teda projektu, ktorý je čo najlokálnejší v obsahu a zároveň v sebe nesie niečo univerzálne, vďaka čomu bude môcť cestovať. K takýmto seriálom patrí napríklad nordická či izraelská produkcia.“

 

Pri pohľade na zoznam vyvíjaných projektov sa dá povedať, že veľká časť námetov nachádza „glocal“ tému pri reflexii minulosti. Dôvodom je na jednej strane bohatá kultúrno-politická minulosť Európy, ale aj veľká plocha na vyrozprávanie komplikovaného príbehu, ktoré seriálový formát ponúka. Neprekvapí informácia, že prevládajú dramatické žánre, keďže komédie fungujú v cudzom teritóriu iba málokedy.

 

Z histórie čerpajú aj príbehy dvoch pripravovaných slovenských seriálov, ktoré sa zúčastnili workshopu MIDPOINT TV Launch. Dej Amerického sna (scenár: Z. Dzurindová, P. Nagy; producent: P. Badač) sa odohráva na konci 19. storočia a česko-slovenský projekt Convictions (scenár: B. Námerová, T. Nvotová; producent: D. Turčan) je adaptáciou knihy Vtedy v Bratislave od Žo Langerovej a rekonštruuje obdobie prvých rokov komunizmu v Československu.

 

Pokiaľ námety otvárajú politické témy, tak zväčša implicitne alebo vo vedľajších líniách. Skôr než komentár k súčasným politickým udalostiam zaujíma tvorcov ich dopad na budúcnosť. Vidieť to pri viacerých pripravovaných projektoch, ktoré spadajú do žánrovej podskupiny „near future“.

 

Near future v televíznej tvorbe

 

Zdá sa, že v blízkej budúcnosti čaká seriálovú tvorbu na Slovensku a v okolitých krajinách kvalitatívny vzostup. Napovedajú tomu všetky vyššie spomenuté zmeny na poli televíznej tvorby v strednej a východnej Európe. Trh sa rozširuje, dopyt po zaujímavom obsahu z menších kinematografií narastá aj v zámorí. V súčasnosti sa intenzívne pracuje na množstve seriálov s vysokým potenciálom, pričom na ich vývoj dozerajú skúsení profesionáli z celého sveta. Medzi tvorcami sa nachádza veľa mladých a talentovaných filmárov, ktorí už stihli preraziť na pôde hraného filmu. Taktiež sa začal veľmi potrebný dialóg medzi televíziami z krajín strednej a východnej Európy.

 

Otázkou zostáva divácka recepcia. V konkurencii s dostupnou americkou či škandinávskou produkciou sa miestne seriály budú musieť spoliehať na atraktívny lokálny obsah. Ostáva dúfať, že v prípade postupného aklimatizovania miestnej Quality TV v lokálnych televíziách začne ubúdať tvorba seriálov, ktoré slovenského diváka podceňujú.

 

 

Autor je filmový kritik

 

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *