Britská miniséria Dirty Business: voda, čo biznis drží nad vodou
Po úspešnom seriáli ITV o nespravodlivom očierňovaní zamestnancov na britskej pošte, Pán Bates versus Britská pošta (2024), rozvíril Channel 4 vody ďalším škandalóznym príbehom založeným na skutočných udalostiach. Trojdielna miniséria Dirty Business (2026) ponúka príbeh dvoch dôchodcov zo západu Anglicka, Ashleyho Smitha (David Thewlis) a Petera Hammonda (Jason Watkins), ktorým sa jedného dňa prestala pozdávať voda v rieke v mieste ich bydliska. A keďže je jeden z nich bývalý detektív a druhý profesor výpočtovej biológie, pustili sa do vyšetrovania na vlastnú päsť, ktoré ich doviedlo k záveru, že čistota vody v britských riekach a na pobrežiach je, jednoducho povedané, na hovno.
V Británii sú vodospodárske podniky súkromné. Postarala sa o to Thatcherová s jej obsesívnou záľubou v hayekovskej ekonomike deregulovaného trhu. Neskôr sa pridali ďalšie toryovské vlády – tvorcovia spomínajú najmä majstra sveta v popiskovaní si Davida Camerona – a zrušili viaceré dôležité regulácie aj v oblasti kontroly stavu vody. Vodohospodárske podniky tak v Británii patria súkromným firmám, ktoré na tejto základnej komodite ryžujú. Rôzne hedžové fondy tak pravidelne minimalizujú náklady a maximalizujú zisk. Čističky poriadne nefungujú a šetrí sa napríklad tak, že v prípade „silných dažďov“ je legálne možné vypustiť splašky bez očistenia priamo do riek, čo sa nadmieru zneužíva.
Aby sa potenciálnym problémom zabránilo, ešte v roku 1996 vznikla štátom financovaná Environmental Agency, ktorá má okrem inej agendy aj kontrolovať čistotu vody. Ako však ukazuje miniséria, v roku 2009 táto agentúra zaviedla tzv. sebamonitorovanie. V praxi to znamená, že súkromné vodohospodárske podniky majú kvalitu vody a chod čističiek monitorovať sami a sami majú aj informovať agentúru, ak dôjde k problémom. Nemusíte byť veštica Jolanda, aby vám došlo, že medzi agentúrou a podnikmi dochádza ku konfliktu záujmov, ako neskôr zistia aj dvaja dôchodcovia-vyšetrovatelia. Tí začnú odhaľovať celú šírku problémov vďaka zákonu o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý prikazuje aj súkromným vodohospodárskym podnikom poskytnúť verejnosti dôležité údaje. A nechýbajú ani whistlebloweri z radov technikov, ktorí sa majú o čističky starať, no sú im zo strany často sa meniacich zamestnávateľov neustále podkladané polená pod nohy.
Miniséria k tomu prelína viacero príbehov skutočných ľudí, ktorí na stav vody doplatili, žiaľ, aj životom. Najsmutnejším príbehom je osud štvorčlennej rodiny z roku 1999, ktorá sa vydala kúpať na pláž s modrou vlajkou – znak najvyššej kvality vody. Jedno z detí však chytilo vo vode baktériu E.coli a zo štvorčlennej rodiny sa stala trojčlenná. Skutočných príbehov seriál ponúka veľa, zameriava sa aj na environmentálne združenia ako Surfers Against Sewage. Epizódy navyše pretkávajú skutočné zábery zobrazujúce stav vody v rôznych častiach Anglicka a aj autentické reakcie spomínanej environmentálnej agentúry a súkromných vodohospodárskych spoločností, ktoré sa obvykle zmôžu len na korporátne vyhlásenia typu „Kvalita vody je našou absolútnou prioritou“. Ak aj v minulosti došlo k pokutovaniu spoločností, ide o bezvýznamnú čiastku, ktorá ich problematické podnikanie skôr povzbudila.
Pri vysokom počte podobných príbehov publiku nezostáva nič iné len krútiť hlavou nad závažnosťou problému. Tvorcom seriálu sa nedá uprieť úprimná angažovanosť a záujem o daný problém, a hoci otvorené volania po opätovnom znárodnení vodohospodárskych podnikov pôsobia skôr úsmevne, miniséria nepochybne spravodlivo nahnevá veľkú časť populácie a má potenciál aj niečo zmeniť. Pri moci sú labouristi a malo by ísť o prirodzenú súčasť ich agendy.
Dirty Business, scenár a réžia: Joseph Bullman, 3‑dielna miniséria, Veľká Británia, Channel 4, 2026.
Tento text bol podporený finančným príspevkom z Fondu LITA.