Kniha Sú väznice prekonané? vytvára základ, na ktorom možno stavať vízie o spravodlivej budúcnosti, ktorá nie je postavená na nekončiacich volaniach po reforme väzenského systému. Angela Davis tvrdí, že reforma je jeho integrálnou súčasťou, a preto argumentuje za abolicionizmus, teda zrušenie väzníc.
Pre právnika alebo právničku môže byť odpudzujúca myšlienka, že právny (a teda aj väzenský) systém je jedným z pilierov spoločnosti založenej na vykorisťovaní a útlaku. Koncept väzensko-priemyselného komplexu, ako aj výpovede bývalých väzňov prinášajú nový pohľad na právne normy, ktoré majú zaisťovať ochranu ľudskej dôstojnosti. Napríklad na hodine pracovného práva zostáva nezodpovedané, prečo trestanci a trestanky nie sú v zamestnaneckom vzťahu, a teda nemajú nárok na minimálnu mzdu, alebo prečo vylučuje Dohovor o nútenej práci prácu vykonávanú ako dôsledok rozsudku z definície „nútenej alebo povinnej práce“.
Dielo Angely Davis z roku 2003 je relevantné aj v súčasnosti, keď je inštitúcia väzenia stále hlboko zakorenená v našej spoločnosti a predstave spravodlivosti. Vie taktiež poskytnúť tým z nás, ktoré a ktorí strávili študentské časy na právnickej fakulte, úvod do kritickej právnej a rasovej teórie. Tá vytvára priestor pre alternatívne prístupy k spravodlivosti a snaží sa ukončiť kolobeh, pre ktorý sa ľudia s inou farbou pleti alebo bez prístupu k systému sociálneho zabezpečenia stávajú v očiach štátu zločincami.
Posledná kapitola s názvom Abolicionistické alternatívy je však krátka a neponúka jednoduché riešenia. Je preto na nás, aby sme využili teóriu Davis a Foucaulta a pátrali po alternatívach, ktoré dokážu riešiť konflikty (aj ex-post) tak, aby bolo možné upustiť od autoritárskych praktík, o ktorých sme sa naučili, že sú spravodlivé.
Angela Y. Davis: Jsou věznice překonané? Preložil Michal Jurza. Utopia Libri, 2021.
Sasi Moran
