Poézia písaná účastníkmi SNP Poéziu písanú účastníkmi Slovenského národného povstania (SNP) môžeme sledovať už počas samotného Povstania, jej vydavateľské dozvuky v rôznych formách badať ešte dlho po ňom. Básnické formulácie tejto, pre mnohých formatívnej skúsenosti sa v slovenskej literatúre neustále obnovovali, no povstalecká či partizánska poézia stojaca na začiatku našej témy je paradoxne jednou z najmenej známych podôb umeleckej reflexie SNP. Dodnes najspoľahlivejším zdrojom k téme je monografia Zdenka Kasáča Slovenská poézia protifašistického odboja 1938 – 1945 (1974). Označení pre poéziu zviazanú so SNP poznáme viacero, v závislosti od uvažovaného autorského okruhu. V našom texte bude reč o slovenskej poézii tvorenej účastníkmi SNP, a to počnúc jeho vypuknutím v „meruštvrtom“ roku, ako ho nazval Andrej Plávka. Môžeme ju nájsť v ilegálnych a povstaleckých cyklostylovaných časopisoch, v pozostalostiach autorov, publikovanú v časopisoch a knižných zbierkach krátko aj dlho po vojne. U tých, ktorí prežili a stali sa súčasťou novej literárnej prevádzky po roku 1948 v rôznych politicko-prevádzkových funkciách, sa povstalecká tvorba včlenila do celého diela. Pre tých, čo v Povstaní zahynuli, sa krátky tvorivý úsek stal jediným a definitívnym. Menoslov V súvislosti s tvorbou písanou účastníkmi Povstania môžeme naraziť na autorov, ktorých dielo predčasne ukončila vojna, a tým ho v nej tematicky [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
Predchádzajúci
Samotárski hrdinovia i problematické zobrazenie ženských postáv
Ďalší
