Pia Lamberty: Pocit straty kontroly a vyčlenenia zo spoločnosti nás robí náchylnejšími konšpirovať

Pavlína Meľuchová24. mája 20231190

Častokrát nás pred konšpiráciami uchráni naše prostredie, „…ale pozor, nemyslím to tak, že konšpiráciám veria ľudia s menším intelektom alebo s menšími vedomosťami. Ľudia s nižším dosiahnutým vzdelaním sú neraz ľudia, ktorí sa veľmi často cítia byť na okraji spoločnosti.“ Nemecká sociálna psychologička a odborníčka na konšpiračné teórie Pia Lamberty poukazuje, na súvislosť medzi nižším vzdelaním a tým, ako sa darí konšpiráciám. V rozhovore opisuje aj ďalšie riziká, ktoré nás robia zraniteľnejšími voči dezinformáciám a konšpiráciám. 

Mám dojem, že ako spoločnosť stále veľmi nerozumieme tomu, čo nás robí náchylnejšími uveriť konšpiráciám.

Všeobecne platí, že sklon ku konšpirovaniu je čosi, čo nájdeme naprieč celou spoločnosťou. Konšpiráciám veria rovnako osoby vyučujúce na univerzitách, ako aj ľudia pracujúci v supermarketoch. Osoby, ktoré im veria, nájdete medzi mladšími aj staršími. Takto by sme mohli pokračovať, avšak, sú tu isté faktory, ktoré nás robia náchylnejšími podľahnúť im.

Tým je napríklad vzdelanie – ale pozor, nemyslím to tak, že konšpiráciám veria ľudia s menším intelektom alebo s menším objemom vedomostí. Skôr sa ukazuje, že nižšie vzdelanie odkazuje na hlbší a zástupný faktor. Ľudia s nižším dosiahnutým vzdelaním totiž neraz cítia, že sú na okraji spoločnosti alebo cítia frustráciu z toho, že nad svojím životom nemajú kontrolu. Práve to ich privádza ku konšpiráciám.

Čo presne znamená cítiť sa vylúčená zo spoločnosti?

Máte pocit, že ste na okraji spoločnosti a ste vynechaná z demokratických procesov. Nižšie vzdelanie ide zvyčajne ruka v ruke s objektívne menším vplyvom v spoločnosti, nižšie platenou prácou, väčšou neistotou a podobne. No treba dodať, že práve váš pocit je dôležitejší než realita. Časť ľudí sa objektívne na okraji spoločnosti nachádza a prežíva frustráciu. Časť ľudí svoju pozíciu takto vyhodnotila subjektívne a frustráciu prežíva tiež. Môžete mať dobre platenú prácu, fungujúci partnerský vzťah a podobne – skrátka, objektívne vyzerá všetko v poriadku, ale vy to tak nemusíte cítiť. Niektoré osoby sa napríklad cítia vynechané preto, lebo demokratickým procesom neporozumeli.

„Podľa výskumov je vysoká pravdepodobnosť, že človek veriaci konšpiráciám o očkovaní proti Covid-19, ktorý mal vo svojom blízkom okolí ľudí, čo týmto konšpiráciám neuverili, sa dal nakoniec zaočkovať.“

Ako je možné, že aj keď je takpovediac všetko funkčné, ja sa môžem vnímať ako osoba vylúčená zo spoločnosti, ktorá nemá nad svojím životom kontrolu?

Neviem, či na to existuje jedno vysvetlenie. Ja si to vysvetľujem tak, že každá a každý máme inú kapacitu vyrovnávať sa s neistotami. Situáciu, ktorú jedna osoba vyhodnotí ako neistú a strašidelnú, iná vyhodnotí ako bezpečnú. Z najnovších výskumov napríklad vieme, že ľudia, ktorí si nevyvinuli mechanizmy na riešenie problémov, ale naučili sa ich odsúvať či potláčať, sú náchylnejší veriť konšpiráciám. Čiže je to akousi súčasťou našej osobnostnej výbavy.

Myslela som si, že ľudia s nižším vzdelaním skôr uveria konšpiráciám preto, že mali menej možností rozvíjať kritické myslenie. Aká je jeho úloha?

Kritické myslenie nie je nevyhnutné na to, aby ste konšpiráciám nepodľahli. Uchrániť vás pred nimi dokáže napríklad vaše okolie. Podľa výskumov je vysoká pravdepodobnosť, že človek veriaci konšpiráciám o očkovaní proti Covid-19, ktorý mal vo svojom blízkom okolí ľudí, čo týmto konšpiráciám neuverili, sa dal nakoniec zaočkovať. Čiže ak sa napríklad v rámci pracovného kolektívu komunikovali pravidlá či zmysel očkovania a normou bolo dodržiavanie opatrení, aj osoby veriace konšpiráciám opatrenia dodržiavali a dali sa zaočkovať.

Misinformácia – nepravdivá informácia, o ktorej pravdivosti je šíriteľky a šíritelia sú  úprimne presvedčení o jej pravdivosti.

Dezinformácia – fakticky nesprávna informácia, ktorú šíritelia či šíriteľky šíria zámerne s cieľom uškodiť alebo navodiť chaos.

Konšpiračná teória – teória o tom, že istá skupina ľudí vedome a tajne pôsobí v neprospech inej skupiny ľudí alebo celého ľudstva. Keďže ide o utajené aktivity, je v podstate nemožné ju vyvrátiť ani potvrdiť.

Ostaňme ešte pri tej kontrole nad vlastným životom. Dalo by sa povedať, že súvisí s nerovnosťami v spoločnosti a že nerovnosti sú tak živnou pôdou pre konšpirácie? 

Existujú dáta, ktoré naznačujú, že socio-ekonomická nerovnosť napomáha konšpiráciám naberať na sile. Zatiaľ však na túto tému bolo iba málo výskumov, takže s jednoznačnou odpoveďou tu budem zdržanlivá. Ale všeobecne platí, že čím sú väčšie nerovnosti v krajine, tým je menšia spokojnosť s vlastným životom a so spoločenským vývojom. A rozhodne si myslím, že socio-ekonomické nerovnosti by mali byť jednou z tém v debate o tom, ako sa vysporiadať s prekvitaním konšpirácií v spoločnosti.

Aké ďalšie okolnosti sú živnou pôdou pre šírenie konšpirácií?

Môžu to byť rod alebo vek, ale výskumy sa nezhodujú na tom, či s konšpiráciami súvisia. Podobné je to aj s politickou orientáciou – vidíme, že konšpirácie sú prešibané a môžu byť prítomné v ktoromkoľvek tábore. Treba však dodať, že u priaznivcov krajnej pravice možno pozorovať tendenciu uveriť konšpiráciám opakovane.

Psychologičky a psychológovia sa na to pozerajú zase z inej stránky – človek, ktorý má väčšiu tendenciu podľahnúť konšpiráciám, má častokrát narcistické črty. Chce byť skrátka v tomto svete vnímaný ako unikát – ten, ktorý „vie, ako to celé funguje a ako nás tu riadia tajné sprisahanecké sily.“

„V minulosti ste mohli nejakú konšpiračnú teóriu spomenúť v krčme pri pive v malej dedinke a je dosť pravdepodobné, že by ste za jej šírenie obdržali negatívne reakcie. Dnes ju môžete zdieľať na sociálnych sieťach a je tak oveľa ľahšie si nájsť priaznivcov.“

Spomenuli sme vzdelanie, pocit kontroly nad vlastným životom či nerovnosti, ale aj narcistické črty. Napadá mi otázka, či má na rozmach konšpirácií vplyv globalizácia?

Globalizácia napomáha vytvárať medzinárodné konšpirátorské siete, čo je nebezpečné. Taký QAnon by napríklad u nás nebol pred sto rokmi relevantný, ale dnes k jeho konšpiračným teóriám majú ľudia prístup a sú nimi ovplyvniteľní. Vlastne tak máme možnosť vidieť proces globalizácie konšpiračných teórií v priamom prenose.

V minulosti ste mohli nejakú konšpiračnú teóriu spomenúť v krčme pri pive v malej dedinke a je dosť pravdepodobné, že by ste za jej šírenie obdržali negatívne reakcie. Dnes ju môžete zdieľať na sociálnych sieťach a je tak oveľa ľahšie si nájsť priaznivcov. Už vieme, že pre konšpirácie sú sociálne siete živnou pôdou – vďaka algoritmom im môže byť človek opakovane vystavovaný, emocionálnejší obsah sa šíri rýchlejšie a tak podobne.

Jedným dychom sa mi však žiada dodať, že vyvrátiť dezinformácie nebolo nikdy také jednoduché ako dnes, pretože dnes máme oveľa ľahší prístup k faktom. Kedysi bol prístup k informáciám vyhradený pre spoločenské elity, bolo drahé sa k nim dostať. Čiže internet nás dokáže zároveň chrániť.

Lenže internet znamená obrovské množstvo informácií. Nie je pre ľudský mozog obrovskou záťažou rozlišovať v takej záplave informácií fakty od dezinformácií?

Áno, je to výzva a na rozlišovanie je potrebný čas a proaktívny prístup k hodnoteniu informácií. Dnes totiž informácie prijímame takpovediac „to-go“, scrollujeme na sociálnych sieťach a lepia sa na nás len čiastkové informácie bez toho, aby ich náš mozog nejako overoval. Častokrát si prečítame len názvy článkov bez toho, aby sme poznávali širší kontext. Niektoré názvy majú dokonca formu otázky alebo zavádzajú, čo pri takomto štýle konzumovania informácií nie je ideálne.

Spomenuli ste aj krajnú pravicu. Prečo sa konšpiráciám darí práve tam?

Viera v konšpirácie sa s politikou krajne pravicových strán prelína. Napríklad v jednoduchých populistických odpovediach. Populistická rétorika totiž rozdeľuje spoločnosť na „zlé, skorumpované elity“, ktoré opisuje ako čisté zlo, a na „dobrý ľud“, ktorý stojí na druhej strane. Konšpiračné teórie rozdeľujú tiež – vrcholoví politici, vedkyne či médiá sú zlo, a my sme tie a tí dobrí. Antisemitské a rasistické myšlienky sa tiež nachádzajú v krajne pravicových aj konšpiračných kruhoch, čiže ideologicky sa prekrývajú.

Nie je preto vôbec prekvapivé, že krajná pravica používa konšpirácie ako politický nástroj. V momente, keď sa jej podarí vytvoriť „čisté zlo“, môže samú seba propagovať ako alternatívu „dobra“. V takomto videní sveta vlastne nie je vôbec možné vysloviť voči tomuto ich „dobru“ akúkoľvek kritiku. A tiež sa ľahko ospravedlňuje násilie, pretože vy ako „dobro“ predsa musíte bojovať proti zlu.

Pia Lamberty je sociálna psychologička pôsobiaca v Nemecku, ktorá sa dlhodobo výskumne venuje konšpiračným teóriám a dezinformáciám – konkrétne tomu, prečo im ľudia veria a aké to má dôsledky. Vyučuje a robí výskum na univerzitách v Mainzi, Kolíne nad Rýnom a v izraelskom meste Beer Ševa. Vedie Centrum pre monitoring, analýzu a stratégiu (CeMAS). Je spoluautorkou knihy Falšovaná pravda: O vplyve konšpiračných teórií na naše myslenie.

Rozhovor s Piou Lamberty viedla Pavlína Meľuchová

Autorka je členka mediálnej iniciatívy Svet medzi riadkami

Článok vznikol ako súčasť projektu Art as evidence.
Art as evidence (Umenie ako dôkaz) je projekt EUNIC Bratislava (Francúzsky inštitút, Goethe-Institut Slovensko, Poľský inštitút, Holandské veľvyslanectvo na Slovensku) a Inštitútu pre aktívne občianstvo, novín Kapitál, filmového festivalu Jeden svet, Kunsthalle Bratislava a združenia Mladý pes.

S PODPOROU

© EUNIC – European Union National Institutes for Culture – je sieť národných kultúrnych inštitútov a organizácií krajín EÚ, s 39 partnermi zo všetkých členských štátov EÚ a pridružených krajín.

Jeden komentár

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: