Nechajte si pohladiť dušu bičíkom. Nová romantika a film Pillion

Audio verzia článku
Hlas zapožičala Michaela Malíková.Je pre nás dôležité, aby mal prístup k našim textom každý, preto je odteraz náš obsah dostupný aj v audio forme – napríklad pre ľudí so zrakovým znevýhodnením. Hlas pre audioverziu zapožičala Michaela Malíkova. Text bol konvertovaný pomocou AI nástroja. Túto možnosť vám prinášame vďaka podpore programu Perspectives. Viac o audioverzii
Romantické príbehy v umení sa menia rovnako ako prístup spoločnosti k nim. Pojmy ako chickflick či chicklit sa dnes považujú za znevažujúce, guilty pleasure je už iba pleasure. Romantasy patrí celosvetovo k najzárobkovejším knižným žánrom, seriál Heated Rivalry rozbil siete a srdcia, audioerotika napráva to, čo tradičné porno pokazilo. Na trendy naskakuje aj kinoprodukcia, hoci sa často stále drží tradícií: keďže filmy sú drahé, treba prilákať čo najviac divákov, a krivka nepustí – stred je široký.
A potom sa najvýpovednejším filmom o láske stane gay BDSM coming of age štúdia spoznávania vlastných hraníc, ktorého výroba stála milión dolárov.
Film Pillion (2025) je adaptáciou novely Box Hill (2020), v ktorej britský spisovateľ Adam Mars-Jones opisuje život 18-ročného Colina. A hoci vo filme ho hrá 37-ročný Harry Melling, mladosť a neskúsenosť mu uveríte. Colin prežíva hlboký vzťah s motorkárom Rayom, založený na BDSM princípoch dominancie a submisívnosti. Stále však ide o citlivú romantickú melodrámu – akurát s rekvizitami a kulisami, pri ktorých sa publikum môže ocitnúť na hrane svojich možností. Ako človek, ktorý v kinosále s inými ľuďmi videl aj Deep Throat (1972), môžem povedať, že po predýchaní prvého Colinovho a Rayovho dobrodružstva v temnej uličke som všetko poslušne prijala a ešte si pýtala nášup.
Viac než odvážne zábery – oproti pôvodnému strihu navyše skrátené o najexplicitnejšie momenty – šokuje na filme aj fakt, že je debutom. Režisér Harry Lighton drží pevne v rukách každú zložku a neskĺzava do prvoplánovosti ani pátosu – napríklad v poetických scénach Colinovej rastúcej lásky k Rayovi či v podstatnom dialógu filmu o tom, čo je vo vzťahu najdôležitejšie. Jemný, situačný, ale i cynický humor, zobrazenie rodinného života, rutiny aj vzrušenia – to všetko má svoje miesto, váhu, výpovednosť aj filmársku precíznosť.
BDSM komunita sa právom obáva, že si nevnímavé publikum po pozretí filmu iba prehĺbi predsudky. Nepotrebujete však titul z filmovej univerzity, aby ste pochopili, že vzťah Colina a Raya je vyosený a nekonsenzuálne násilie nepatrí do žiadnych vzťahov. Nechcem prezradiť priveľa – moment prekvapenia má vo filme zásadnú funkciu –, no Ray nie je v poriadku a na konci ho treba ľutovať oveľa viac než Colina, ktorý pôsobí poľutovaniahodne len navonok. Hĺbka nie je pre povrchných, BDSM je pre každého.
Steven Spielberg v roku 2007 vyhlásil, že nízkorozpočtový muzikál Once mu dodal inšpiráciu na celý nasledujúci rok. Intímnosť Pillionu môže mať podobný vplyv. A dokonca sa tu aj trochu spieva, čo môže byť pre mnohých divákov a diváčky niečím, čoho sa obávajú viac než explicitných sexuálnych scén. Harry Lighton prináša takú číru romantiku, respektíve vzťahovú funkčnosť, o akej mohli nedávne Búrlivé výšiny (2026) iba snívať mokré sny.
Romantické filmy vždy reflektovali dobovú kultúru. S knižnou a neskôr filmovou Bridget Jones sa stotožňovali milióny žien, lebo Helen Fielding opísala život, aký bol počas patriarchátu (ktorý nikam neodišiel), na prelome milénií, s prevládajúcou drastickou diet culture (ktorá sa vrátila) a s tolerovaním až preferovaním toho, že vás šéf potajomky chytí za zadok. Ako populárny žáner majú romanťáky vplyv aj na to, čo očakávame od vzťahov. Napriek tomu, že stále pracujú s fantáziou a idealizáciou, čoraz častejšie odrážajú aj únavu z appiek na zoznamovanie, neistotu, násilie či nerovnosť.
Je Pillion romantickým filmom napriek BDSM tematike? Práve naopak! O odovzdanosti, dôvere a túžbe byť videný rozpráva s takou nežnosťou, že drsnosť praktík to všetko iba zdôrazňuje. Choďte do kina, pohodlne sa usaďte a nechajte si jemne pohladiť dušu bičíkom.
Text je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.
