Za našu budúcnosť, nie za vaše vojny

V piatok sa uskutoční najväčší študentský štrajk v Európe

Audio verzia článku

Hlas zapožičala Michaela Malíková.Je pre nás dôležité, aby mal prístup k našim textom každý, preto je odteraz náš obsah dostupný aj v audio forme – napríklad pre ľudí so zrakovým znevýhodnením.
 Hlas pre audioverziu zapožičala Michaela Malíkova. Text bol konvertovaný pomocou AI nástroja. Túto možnosť vám prinášame vďaka podpore programu Perspectives.

20. novembra vyjde do ulíc študentstvo vo viac ako 25 krajinách pod heslom „Bojujme za našu budúcnosť, nie za ich vojny“. Iniciatíva International Youth Strike, ktorá akciu organizuje, hovorí o jednom z najväčších medzinárodne koordinovaných protestov mladých ľudí za posledné roky. Na Slovensku sa zhromaždenie uskutoční na Námestí SNP v Bratislave o štvrtej popoludní. Organizátori povzbudzujú mladých ľudí, ktorí do hlavného mesta nemôžu prísť, aby usporiadali hromadný odchod z piatkového vyučovania.

Rozsah mobilizácie sa bude v jednotlivých krajinách líšiť. Národné požiadavky reagujú na miestny kontext, no spájajú ich spoločné medzinárodné východiská. „Našou základnou požiadavkou je lepšia a dôstojná budúcnosť pre našu generáciu,“ povedal na tlačovej konferencii 16. novembra Alessandro Di Miceli, taliansky študentský aktivista z organizácie Rete della Conoscenza a jeden z hlavných organizátorov a tlačových hovorcov iniciatívy International Youth Strike. Následne vymenoval päť hlavných spoločných požiadaviek: Prvou je ukončenie politiky zbrojenia a militarizácie a namiesto nej systémové investície do vzdelávania a sociálneho zabezpečenia. Druhou je zrušenie akejkoľvek formy vojenskej služby. Treťou je solidarita so zápasmi utláčaných národov na celom svete, počnúc palestínskym. Štvrtou je presadzovanie klimatickej a sociálnej spravodlivosti. Piata požiadavka smeruje k radikálnej zmene celého systému, v ktorom žijeme. Tá má podľa Di Miceliho umožniť rozhodnejšie čeliť autoritárstvu a represii.

Slovenské iniciatívy, ktoré sa podieľajú na organizovaní štrajku, sa hlásia k medzinárodným požiadavkám, avšak ich terajším cieľom je najmä mobilizovať mládež. „Máme za to, že politické strany – či už vládne alebo opozičné – sú len správcami nefunkčného systému. Jediný spôsob, ako veci zlepšiť, je vlastnými silami,“ vyjadrila sa Sely Papanová zo slovenskej koalície Štrajk mládeže. Štrajkom chcú mladých ľudí povzbudiť, aby sa hlbšie zaujímali o svoju situáciu, učili sa presadzovať vlastné záujmy, organizovať sa a aktívne vstupovať do politického diania bez spoliehania sa na koaličné či opozičné strany.

Vojnový mlynček na mäso

Zhoršujúce sa podmienky na štúdium, bytová kríza, zanedbané zdravotníctvo či nedostatočné riešenie klimatickej krízy tvoria pozadie odporu hnutia proti zbrojeniu. Práve táto požiadavka štrajku dominuje a spomína sa najčastejšie naprieč jednotlivými krajinami. Rast vojenských výdavkov vnímajú mladí ľudia ako politickú voľbu, ktorá obmedzuje zdroje pre iné verejné služby. Razantne tiež odmietajú akúkoľvek vojenskú službu, keďže prípadné nasadenie vo vojne sa môže týkať ich generácie.

Boj proti militarizácii reaguje aj na návrat povinných foriem vojenskej prípravy v Európe. Chorvátsko v roku 2026 obnovilo povinný dvojmesačný výcvik pre mužov. V Nemecku služba zatiaľ zostáva dobrovoľná, no ak dobrovoľníci nebudú stačiť, parlament môže osobitným zákonom aktivovať povinné povolávanie podľa potrieb armády. Holandská vláda pripravuje model, ktorý s povinným povolávaním počíta ako s krajnou možnosťou pri zhoršení bezpečnostnej situácie. V Srbsku predchádzajúca vláda pripravovala obnovenie povinnej služby od marca 2027, Študentská kandidátka, ktorá zvíťazila v nedávnych parlamentných voľbách, však presadzuje dobrovoľný model. Na Slovensku máme systém dobrovoľnej vojenskej prípravy.

Hoci iniciatíva International Youth Strike zdôrazňuje právo Ukrajiniek a Ukrajincov brániť sa, medzinárodné spoločenstvo má podľa jej zástupcov povinnosť konflikt zastaviť, nie prilievať olej do ohňa. „Sme presvedčení, že mladí Ukrajinci by radšej študovali, než by boli odvlečení na vojnový front,“ vyjadril sa na tlačovej konferencii Raves z Rumunska (uvádzal len krstné meno). V podobnom duchu sa vyjadril aj Shabbir Lakha z britskej organizácie Stop the War Coalition: „Stojíme v solidarite s mladými ľuďmi v Rusku aj na Ukrajine, ktorých násilne odvádzajú do vojny, ktorú si nevybrali, a ženú ich do vojnového mlynčeka na mäso. Náš mládežnícky štrajk 20. novembra zastupuje aj ich záujmy, rovnako ako naše, v úsilí zastaviť vojnovú mašinériu a militarizáciu, ktoré spôsobujú toľko utrpenia.“

Študentstvo do každej obce

Medzinárodná koalícia sa snaží fungovať na princípe horizontálnej organizácie. „Nemáme jednu hlavnú štruktúru ani jedno ústredné rozhodovacie centrum. Všetky rozhodnutia sa snažíme prijímať čo najkolektívnejšie,“ priblížil Di Miceli. „Je to veľmi rôznorodá koalícia. Sú v nej študentské odbory, mládežnícke organizácie, mládežnícke organizácie politických strán aj tematicky zamerané študentské kolektívy.“ Na podobnom základe sa organizuje aj študentské hnutie v Srbsku, ktoré sa stalo pre International Youth Strike veľkou inšpiráciou a odvoláva sa naň aj slovenská koalícia Štrajk mládeže. Hnutie vyrástlo z protestov po zrútení prístrešku železničnej stanice v Novom Sade v novembri 2024, pri ktorom zahynulo 16 ľudí. Nasledovali blokády fakúlt, masové demonštrácie a napokon volebný úspech Študentskej kandidátky: v parlamentných voľbách 25. októbra 2026 získala väčšinu mandátov a porazila blok vedený Aleksandarom Vučićom.

Srbské hnutie taktiež nemá lídra či líderku (leaderless movement). Pri komunikácii s médiami jeho predstavitelia používajú iba krstné mená alebo vystupujú spoločne ako študentstvo. Dôvodom bola obava o bezpečnosť, ale aj snaha prezentovať hnutie ako takzvané kolektívne telo, ktoré nestojí na jednej osobnosti.

Srbská kultúrna pracovníčka a pedagogička Marijana Cvetković, ktorá sa nedávno dostala do parlamentu ako členka Študentskej kandidátky, vidí za úspechom srbského hnutia aj živý a neutíchajúci dialóg študentstva s obyvateľstvom naprieč krajinou. Pracovná skupina Student in Every Village (Študent v každej obci) cestuje po Srbsku a rozpráva sa s ľuďmi. Podľa údajov skupiny za posledný rok navštívila viac ako 400 obcí a 40-tisíc domácností a hovorila s vyše 20-tisíc ľuďmi. „Uisťuje nás to o tom, že nikto nie je sám a že existuje niekto, kto je ochotný počúvať a pochopiť,“ opisuje význam dialógu skupina na svojom webe. Dôležitú úlohu zohrávajú aj občianske zhromaždenia, takzvané zborovi. Obyvateľstvo sa na nich po vzore študentských plén stretáva v miestnych komunitách, diskutuje o spoločných problémoch a prijíma rozhodnutia. Zhromaždenia sa konajú na námestiach, športoviskách či v parkoch. „Pripomenuli nám, že demokracia nezačína a nekončí vo volebný deň. Buduje sa každý deň prostredníctvom rozhovorov, vzájomného rešpektu a preberania zodpovednosti,“ píše študentstvo. Aktuálne v Srbsku existuje vyše sto aktívnych zborov. Najmä tieto nové podoby občianskeho organizovania stoja s s vysokou pravdepodobnosťou za nedávnym úspechom Študentskej kandidátky a a do praxe by ich mohli preniesť aj krajiny zapojené do medzinárodného študentského štrajku.

Meniť vlastnú budúcnosť

Štrajk 20. novembra organizátori vnímajú ako začiatok dlhodobejšej medzinárodnej mobilizácie. O konkrétnych ďalších krokoch chcú rozhodovať aj podľa jeho výsledku. Uvažujú o ďalších štrajkoch na národnej aj medzinárodnej úrovni a o ďalších formách protestu. „Naším cieľom je tiež rozšíriť hnutie mimo Európy, do ďalších krajín sveta,“ povedal Di Miceli. „Ďalšie štrajky sa určite dajú očakávať. Ako sme už povedali, neprestaneme, kým nebudú splnené naše požiadavky.“

Pri prepájaní pomáhajú hnutiu aj sociálne siete. „Vidíme, že mnohí ľudia, ktorí sa celé roky politicky formovali v izolovanom priestore, sa teraz prostredníctvom digitálneho sveta prepájajú s protestmi v uliciach a so širším hnutím, v ktorom sa môžu navzájom stretnúť,“ objasnil Mike Cowder z iniciatívy Stop de Oorlogskoorts z Holandska. „Myslím si, že môžeme byť hrdí na to, že niekdajší hnev na sociálnych sieťach a konfrontácia s realitou, ktorej mladí ľudia čelia, sa teraz menia na skutočné hnutie v reálnom svete, ktoré môžeme spoločne budovať,“ dodal. Pridal sa aj Shabbir Lakha: „Počas týchto dní ukážeme, že nie sme izolovanými hnutiami v jednotlivých krajinách, ale súčasťami spoločného masového hnutia proti vojne, militarizmu, úsporným opatreniam a autoritárstvu.“

Podľa zástupcu z nemeckého prostredia, ktorý na tlačovej konferencii vystupoval iba pod krstným menom Hannes, protesty vracajú mladým ľuďom pocit, že môžu ovplyvniť vlastnú budúcnosť. „V posledných rokoch nebolo veľa dôvodov na optimizmus,“ povedal. „Ale začali vznikať protestné hnutia. Videli sme školské štrajky v Nemecku a predovšetkým obrovské protesty vo Francúzsku. Videli sme veľké protesty v Belgicku, Holandsku a mnohých ďalších krajinách. Mladí Európania a Európanky začínajú vidieť, že môžu meniť vlastnú budúcnosť. Že môžu vybudovať budúcnosť bez vojen, s dostupnou zdravotnou starostlivosťou, s ochranou klímy a so vzdelaním, o ktoré netreba bojovať v jednej z najbohatších častí sveta. Myslím si, že práve v tomto môžeme nachádzať nádej.“

Otázkou zostáva, ktoré požiadavky sa podarí presadiť a v akom čase. Niektoré národné programy pritom obsahujú konkrétnejšie ciele. Talianske študentské organizácie napríklad žiadajú investície do vzdelávania vo výške najmenej 5 % HDP, bezplatné učebné materiály či bezplatnú dopravu pre študentov.

Hnutie pomenúva, čoho sa jeho predstavitelia obávajú, čo im chýba a čo chcú zmeniť. Menej jasné zostáva, akými krokmi chcú svoje ciele dosiahnuť. V niektorých krajinách sa študentské iniciatívy spájajú s odborovými organizáciami, aby vytvorili silnejšiu vyjednávaciu platformu. V Taliansku, Francúzsku, Holandsku či vo Veľkej Británii sú to najmä rôzne univerzitné a vzdelávacie odborové organizácie, ktoré sa do štrajku zapájajú.

„Našej iniciatíve vyjadrilo podporu niekoľko spolkov a združení, no s odborovými zväzmi priamo nekomunikujeme,“ vyjadrila sa za slovenský Štrajk mládeže Papanová. Napokon sa však k štrajku pridávajú Kultúrne odbory, ktoré na iniciatíve oceňujú, že študentstvo sa tu nespája iba proti koaličným predstaviteľom a politikám, ale jasne kritizuje súčasné pomery. Upozorňuje na zlé pracovné podmienky, chýbajúce sociálne zabezpečenie, rozklad zdravotníctva, ale aj pokrytecký postoj štátov napríklad ku genocíde v Gaze.

V posledných rokoch sa veľa hovorí o tom, že dôsledkom narastajúceho vplyvu krajnej pravice je radikalizácia mládeže, ktorá sa prejavuje príklonom k rasizmu, xenofóbii, mizogýnnemu extrémizmu či etnonacionalizmu. V prípade medzinárodného študentského štrajku môžeme pozorovať opačný obrat mládeže smerom k ľavicovým hodnotám, ktorých povaha je presne opačná: volanie po mieri, dialógu, solidarite, sociálnej a klimatickej spravodlivosti. Čas ukáže, ktorá zo strán zvolí presvedčivejšie argumenty a opatrenia pri presadzovaní svojho videnia sveta. 

Text je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.