2019 12 Politika architektúryTematický KapitálMožnosti ubolenej budúcnosti

Zuzana Jakalová9. decembra 201987

 

 

Kúpeľná liečba je odjakživa, podobne ako každý liečebný systém, zasadená do komplexného uvažovania o tele, hygiene, zdraví, chorobe a vyzdravovaní, regenerácii a rekreácii, chronicite a ne/spôsobilosti tak, ako sú formulované v danej spoločnosti v konkrétnej dobe. Kúpeľná starostlivosť, verejný zdravotný systém, ale napríklad aj ich súrodenci turizmus, aktívne trávenie voľného času či relax, prešli v priebehu minulého storočia turbulentnými zmenami. S väčšou mierou preháňania by sa dokonca dalo povedať, že kúpele a prístup k nim v danej spoločnosti odzrkadľujú konkrétnu ideologickú i politickú realitu a premýšľanie elít o distribúcii privilégií a moci na členov spoločnosti. 

 

I keď sa po niekoľko storočí vedľa seba súčasne rozvíjali dve tradície kúpeľov, ľudová a exkluzívna – stavovská, predstavy o ideálnom kúpeľnom prostredí a o čase venovanom rekreácii v ňom do značnej miery zadefinoval vývoj spoločnosti smerom k rozšíreniu stavu buržoázie v priebehu devätnásteho storočia. Tento exkluzívny kúpeľný model bol na Slovensku v dvadsiatom storočí protežovaný pred prvou svetovou vojnou, keďslovenské kúpeľné (a už vtedy prestížne) domy v rukách súkromných vlastníkov hostili členov rakúskej a uhorskej aristokracie a buržoázie, ale aj počas medzivojnovej prvej republiky, keď kúpele prosperovali a veľkú časť klientely tvorili bohatší Česi. Predstava kúpeľov v súkromnom vlastníctve, ktoré sú dostupné elitám však nevyhovovala politickým predstavám neskorých štyridsiatych a raných päťdesiatych rokov, preto boli jestvujúce kúpele znárodnené. Nové elity odmietli neprístupnosť kúpeľov pre nižšie sociálne vrstvy, a naopak, bojovali o ich širokú dostupnosť. Demonštrovali tak svoju sociálnu politiku; kúpeľná starostlivosť bola dokonca začlenená do všeobecného zdravotného systému. Rozvoj slovenského kúpeľníctva v druhej polovici dvadsiateho storočia bol ale motivovaný nielen rozšírením dostupnosti pre široké vrstvy populácie, ale do značnej miery i hospodárskymi pohnútkami, tvoril totiž významný zdroj príjmov zahraničných devíz od západnej klientely. 

Prechod od štátneho socializmu k voľnému kapitalizmu a spätná privatizácia kúpeľov v deväťdesiatych rokoch minulého storočia istým spôsobom umožnili návrat k buržoáznej povahe kúpeľov. Ako píše Ivana Rumanová vo svojom texte Z tekutých čias do bazéna, v súčasnej dobe slovenská kúpeľná starostlivosť prešľapuje na zvláštnom pomedzí – jednou nohou v centrálne plánovanom hospodárstve, druhou na voľnom trhu. Tie menej šťastné (či menej konkurencieschopné) kúpeľné komplexy ostali chátrajúcimi ruinami.

Pre pokračovanie článku a pre prístup do archívu, si prosím zakúpte ročné predplatné. Ďakujeme a prajeme dobré čítanie.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *