2019 05 OdboryHudobný KapitálMartin Burlas: A napíšte, že sa často usmievam

Andrej Kabal10. mája 2019179

 

Už dlho som sa na prípravu rozhovoru netešil tak ako teraz. Skladateľ Martin Burlas je jeden z najvýraznejších predstaviteľov slovenskej hudobnej scény. Jeho obrovské, štvordekádové portfólio zahŕňa súčasné opery, divadelné inscenácie, elektroakustické kompozície, ale aj pôsobenie v rockových kapelách, do ktorých vždy dokázal vniesť odvahu experimentovať s ich formou. Jeho hudobný projekt Maťkovia položil základy alternatívneho rocku na Slovensku a patrí medzi najlepšie nahrávky, ktoré sa v našom regióne vôbec zrodili.

Martin Burlas je kľúčovou postavou avantgardy a zároveň aj alternatívneho rocku. Jeho túžba nenudiť sa a nestagnovať viedla k spoluprácam so zásadnými postavami hudobnej alebo divadelnej scény. Zároveň sa neustále snaží posúvať vpred aj vlastnú tvorbu. Tak ako je pre neho typický zvláštny, satirický humor, v jeho tvorbe je zas prítomná spoločenská kritika, ktorej sa nikdy nebál a neštítil.

 

 

Študovali ste kompozíciu na VŠMU v sedemdesiatych rokoch, konkrétne u modernistu Jána Cikkera. Aký bol postoj pedagogického vedenia voči avantgardnej, alebo teda novej hudbe? Ako ste sa k avantgardnej hudbe dostali, čo považujete za hlavný vplyv na vašu tvorbu?

 

Postoj sa líšil u jednotlivých pedagógov. Zatiaľ čo napríklad profesori Ivan Parík a Ivan Hrušovský nás cieľavedomo zoznamovali so stavom súčasnej hudby, naproti tomu napríklad u profesora Cikkera bolo badať ignoranciu, neinformovanosť a typickú slovenskú zahľadenosť do seba spojenú s presvedčením, že zvonka prichádza niečo zlé, čomu nerozumieme. Bolo to až detsky smiešne. K hudbe celkovo, nevediac o jej delení, som sa dostal doma, lebo otec je tiež skladateľ a teoretik hudby. Zlom však nastal v šesťdesiatych rokoch, keď som zistil, že pesničková tvorba môže spôsobiť zmeny v spoločnosti (The Beatles, Rolling Stones, ktorí sa odvtedy veľmi zmenili, ale vtedy to bola zaujímavá kapela… Genesis, Yes, Frank Zappa).

 

Ako to teda vyzeralo, keď ste sa hlásili k avantgarde, teda smeru, ktorý nebol oficiálne tolerovaný režimom?

 

Vtedy sa až na generáciu skladateľov Dibák, Domanský, Poul hlásili všetci k avantgarde, akurát že režim zabezpečil, aby ich nebolo počuť.

 

Boli ste aktívny aj v Experimentálnom štúdiu Slovenského rozhlasu, ktoré fungovalo od roku 1965. Ako mladí skladatelia ste sa teda museli stretnúť aj so staršou generáciou, ktorá v tomto štúdiu pôsobila. Ako vás táto generácia vnímala?

 

Viem skoro naisto, že otcovský cit, ktorý mal Ivan Parík voči mne, asi spôsobil, že som dostal čestné uznanie za moju prvú elektroakustickú skladbu Hudba pre modrý dom v súťaži Russolo-Pratella Foundation. Údajne mali naši perzekvovaní skladatelia tichú dohodu s progresívnymi skladateľmi v zahraničí, že po okupácii budú všemožne pomáhať, aby „podržali“ našu tvorbu v okupovanom Československu. Mne napríklad sám pán Peter Kolman, ktorý bol vtedy umeleckým vedúcim Experimentálneho štúdia, ukazoval a vysvetľoval princíp modulárneho ARP-u, ktorý tam potom ešte celé desaťročia ležal. Jeho manželka ma zhodou okolností učila matematiku a bola na mňa prísna, ale zároveň to bola fascinujúca osobnosť. K Iljovi Zeljenkovi sme často dochádzali, on bol veľmi spoločenský a neformálny človek, ktorý sa zaujímal o všetko.

 

Vaša hudobná tvorba osciluje medzi avantgardou, rockom až popom. Napriek tomu, že nemáte rád škatuľky, skúsili by ste povedať, čo v týchto žánrovo odlišných svetoch považujete za ich najsilnejšiu stránku a čo majú podľa vás spoločné?

 

Spoločné majú zrejme fakt, že chcem, aby moja práca bola vždy spojená s individuálnym postojom, ktorý je uveriteľný, autentický a nekopíruje bezo zmyslu.

 

Je celkom bežné, že akademická hudobná scéna opovrhuje populárnou hudbou a fanúšikovia populárnej hudby zas považujú avantgardnú scénu za snobskú a elitársku. Kde sa podľa vás stala, alebo teda kde pretrváva chyba?

 

Chyba je v ľudskej ignorancii a pohodlnosti, ktorá sa dnes vydáva za cnosť, a v tom, že väčšina ľudí si neuvedomuje, že kultúra mení spoločnosť. Niekedy dokonca predpovedá trendy, ako to bolo napríklad pri sci-fi. Priemerný občan si myslí, že keď počuje v rádiu desaťkrát za jedno poobedie Elán, tak to musí byť dobrá kapela.

Pre pokračovanie článku a pre prístup do archívu, si prosím zakúpte ročné predplatné. Ďakujeme a prajeme dobré čítanie.

 

 

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *