2019 05 OdboryTematický KapitálSlovensko má aj kresťanské odbory

Michal Puchovský10. mája 2019168

 

Dejiny, kontext, súčasnosť

Slovenskú predstavu o odboroch formuje dominantne dedičstvo československého socializmu. Veľká časť z nás si odbory spája s rodinnými spomienkami na rekreačné zájazdy ROH. No a v prítomnosti sa zvyknú slovenské odbory najčastejšie spájať so stranou Smer-SD či so štrajkami učiteľov. V prachu dejín tak zapadla činnosť a význam slovenských kresťanských odborov, ktoré na Slovensku pôsobia aktívne aj v súčasnosti.    

 

Odborové hnutia (vrátane toho kresťanského) na území dnešného Slovenska zapustili pevné korene až v období prvej Československej republiky. V časoch Rakúsko-Uhorska nebola spoločenská klíma úplne naklonená právam rôznych roľníkov či robotníkov. Nehovoriac o nízkej gramotnosti Slovákov, ktorú umocňovala maďarizácia školstva či volebné právo podmienené majetkom, ktoré na území Slovenska dávalo právo voliť len 5,4 percentám z jeho obyvateľov, a to prevažne tým neslovenskej národnosti. To však ale úplne nebránilo tomu, aby pomaly vznikali prvé združenia zamestnancov – na to boli nerovnosti, ktoré spôsobila industrializácia, príliš viditeľné. Väčším problémom bola nejednotnosť odborových skupiniek, ich priestorová rozptýlenosť a názorové nezhody, ktoré viedli k tomu, že sa nevyformovala žiadna veľká jednotná odborová organizácia.

Okrem komunistov a socialistov sa za zlepšenie pracovných podmienok občanov začala postupne zasadzovať aj katolícka cirkev. Koncom devätnásteho storočia začali pápežské kruhy viac reflektovať napredujúce spriemyselňovanie európskej spoločnosti a prichádzajú prvé encykliky (Rerum Novarum), ktoré vyzývajú sociálne mysliacich katolíkov, aby bojovali za práva pracujúcich.

 

Boj o robotníka medzi socialistami, komunistami a katolíkmi

 

Vznik demokratického Československa vytvoril vhodné podmienky na činnosť odborov. Dôležitým rysom odborového hnutia počas prvorepublikového obdobia bola jeho prepojenosť na konkrétne strany. Inými slovami, každá výrazná politická sila sa pokúšala vytvoriť svoje vlastné odborové hnutie, ktoré, samozrejme, prezentovala ako zo všetkých najlepšie a snažila sa nalákať do neho čo najviac zamestnaných ľudí. Patrilo by sa spomenúť, že v minulosti slúžili odbory nielen na vyjednávanie zlepšenia pracovných podmienok pre členov, ale do určitej miery suplovali sociálnu poisťovňu a z členských príspevkov vyplácali ľuďom napríklad podporu v nezamestnanosti či počas slovenského štátu aj podporu proti drahote pri vysokej inflácii. Angažovanosť v odborovom hnutí podporovala prestíž konkrétnych strán v očiach jej možných voličov.

Dominantná sila v slovenskej politike, Slovenská ľudová strana (SĽS), sa prepojila s dovtedy aktívnymi kresťansky ladenými odbormi v roku 1921. Začal sa vydávať časopis Kresťanský socialista, neskôr premenovaný na Slovenský robotník. Odbory napojené na SĽS sa prezentovali výrazne kresťansky, protižidovsky, protikomunisticky, protiateisticky, protikapitalisticky a brojili vlastne proti všetkým konkurentom v dobovom odborovom hnutí.

Vplyv kresťanských odborov však rástol len veľmi pomaly a výraznou silou sa stali až v druhej polovici tridsiatych rokov. Komunistické a socialistické spolky pracujúcich sa tešili omnoho väčšej popularite a vedeli lepšie predať svoje úspechy. Revolučné komunistické idey navyše v očiach ľudu pôsobili mimoriadne „príťažlivo“. Pre robotníkov bola dôležitejšia schopnosť konkrétnych odborových predákov vyjednať zlepšenie pracovných podmienok než otázka viery.

Pre pokračovanie článku a pre prístup do archívu, si prosím zakúpte ročné predplatné. Ďakujeme a prajeme dobré čítanie.

 

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *