Manuál kritického študentstva

Štúdium na vysokej umeleckej škole bolo (je) jedným z kľúčových momentov našich životov. Trávili sme ním intenzívny čas, a to vo svojich duševných aj myšlienkových svetoch. Súčasnému a budúcemu študentstvu by sme chceli odovzdať manuál, aby mohlo nájsť oporu v časoch, v ktorých sme sa my cítili veľakrát bezmocne. Tieto kroky môžu byť využité ako pomocné inštrukcie, ktoré by mali v dlhodobom časovom horizonte predstavovať plán fungovania vysokého umeleckého školstva bez ohľadu na zmenu rektorstva či vlády. Manuál je otvoreným textom, ktorého tézy sa môžu vrstviť či aktualizovať, pričom sme otvorení*é akejkoľvek diskusii a kritike. Fakt, že sa niečo v minulosti nedalo, nemôže znamenať, že sa to nedá aj dnes. Vyžadujeme existenciu mechanizmov, ktoré prelomia pocit bezmocnosti. Škola musí mať možnosť prerušenia pracovného či študijného vzťahu so subjektom, ktorý výrazne porušil integritu jednotlivca*kyne bez toho, aby musela zápasiť s byrokratickými a právnymi aparátmi externého alebo interne nastaveného systému. Chceme byť súčasťou aktívnej spoločnosti, ktorá neuviazla v minulosti a zabehnutých systémoch.

Nasledujúce tézy vznikli na základe diskusie medzi viacerými členmi a členkami študentstva či čerstvého absolventstva Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (VŠVU) a Vysokej školy múzických umení v Bratislave (VŠMU). Vychádzali sme z dlhoročného diskurzu medzi študentstvom, preto sa tieto state netýkajú konkrétnych katedier či ateliérov, aj keď si uvedomujeme, že niektoré z nich fungujú bezproblémovejšie než iné. V nijakom prípade si nevyhradzujeme právo hovoriť za celé študentstvo a v mnohých prípadoch môže ísť o osobnú skúsenosť niekoľkých subjektov. Manuál nevznikol na základe ankety, dotazníka ani iných kvantitatívnych dát. Čerpá z vnútorných predpisov umeleckých inštitúcií. Ide o čisto subjektívny text a špecifický vnútorný pohľad, ktorý preskupuje esejistické uvažovanie do praktickej a príručkovej formy.
Tézy sa nevzťahujú vždy nevyhnutne na obe zastúpené univerzity (VŠVU či VŠMU). Niektoré apelujú na skutočnosti, ktoré školy aktuálne úspešne dodržiavajú. Naším cieľom však je, aby boli budúcemu študentstvu ozrejmené všetky body a aby sa k nim dalo v prípade negatívnych zmien spätne vracať.

V našich osobných a kolektívnych predstavách došlo ku kolapsu. Technologický pokrok a socio-politická zložitosť do veľkej miery vyvolali v ľuďoch mylnú predstavu, že neexistujú žiadne alternatívy k súčasnému systému. Radi by sme podnietili imagináciu iných možností, ako vnímať systém vzdelávania, prácu, umeleckú tvorbu a slobodu. Tento systém nie je ideálny, ale kým nie je v našich kapacitách realizovať jeho radikálne zmeny, môžeme sa aspoň usilovať o vytvorenie akceptovateľných a ohľaduplných podmienok. Ak chceme imaginovať lepší edukačný systém a umelecké prostredie, tento manuál by mal byť samozrejmosťou.

Smerom k zamestnanectvu

1. Práca na vysokej škole je práca.
   1. Dodržiavať časovú dotáciu, pracovnú náplň vyplývajúcu z pracovnej zmluvy a zdržiavať sa na pracovisku je povinnosťou každého zamestnaného človeka, akými je aj pedagogické a nepedagogické zamestnanectvo vysokých škôl. Prítomnosť zamestnanectva v škole počas výuky či vopred dohodnutých časov v dielňach pre poskytnutie technologického vedenia je nevyhnutná.
   2. Študentstvo musí byť včas informované o prípadnom zrušení výučby. Pri nahradení výuky treba stanoviť termín, ktorý vyhovuje aj študentstvu.
   3. Je právom študentstva využiť časovú dotáciu pedagóga, pedagogičky na konzultácie svojej tvorby. V prípade nenaplnenia časovej dotácie výukového plánu v zodpovedajúcej kvalite má študentstvo právo upozorniť školu (napríklad formou sťažnosti na orgány akademických samospráv, prostredníctvom ankety s podmienkou jej implementácie do praxe a iné), ktorá musí disponovať postupmi na nápravu tohto konania. Ak nedochádza k náprave konania, škola musí/by mala prehodnotiť situáciu a odvolať dané subjekty z pracovných pozícií.
   4. Treba dbať na to, aby boli študentstvu poskytované informácie o pracovných kompetenciách pedagogického i nepedagogického zamestnanectva. Študentstvo má mať k dispozícii zrozumiteľne formulovaný informačný list daného predmetu, dátumy a podmienky jeho absolvovania vrátane časovej dotácie. V záujme samotných fakúlt, katedier a odborov by malo byť určenie kontaktnej osoby, ktorá bude mediátorom*kou informácií pre študentstvo.
2. Pedagogické a nepedagogické subjekty nie sú nedotknuteľné.
   1. Škola nemôže naďalej zamestnávať pedagogické i nepedagogické zamestnanectvo, ktoré porušuje časovú dotáciu alebo náplň výuky, je dlhodobo pasívne a nepodieľa sa na tvorbe ponuky aktivít (workshopov, kurzov, eventov, koncertov, predstavení, tvorivých pobytov, exkurzií, sústredení, sympózií) podnecujúcich kreativitu a tvorivosť študentstva. Nehovoriac o subjektoch porušujúcich sféry základného medziľudského rešpektu (diskriminácia, šikana, sexuálne obťažovanie), ktoré nezriedka zotrvávajú na svojich pozíciách z výlučne funkčných dôvodov, napríklad z dôvodu disponovania profesúrou či pôsobením na pozícii garanta*tky odboru.
3. Prioritou je práca, až potom prestíž.
   1. Mnohé pedagogické subjekty nadobúdajú pôsobením na umeleckých vysokých školách prestíž, legitimizáciu umeleckej identity a postavenie autority. V niektorých prípadoch však nastáva, že praktické a pedagogické prínosy do vzťahu pedagóg*ička – študent*ka nie sú dostačujúce a absentuje snaha opätovne obhajovať dôvody získaného postavenia.

Smerom k duševnému zdraviu

1. Sebareflexia je základom pre prosperujúce školské prostredie.
   1. Umelecké školstvo má poskytovať pravidelné zhodnocovanie výukových procesov a diskusiu so študentstvom, vzhľadom na obsah diskusií aj za prítomnosti externého pracovníctva v danej oblasti. Stretnutia by sa mali konať minimálne raz za semester a v prípade potreby aj častejšie. Možnosť iniciovať schôdzky by malo mať študentstvo aj pedagogické a nepedagogické zamestnanectvo. Spätnú väzbu a pripomienky študentstva k pedagogickým procesom treba zapracovať a podnietiť ich ďalšie riešenie. Spätná väzba má prebiehať obojstranne, pedagogické i nepedagogické zamestnanectvo má rovnaké právo vyjadriť názor na aktivity študentstva.
2. Korektné správanie je výsadou slušného prostredia školstva.
   1. Škola sa musí aktívne usilovať o zníženie výskytu nevhodného správania, a to obojstranne, napríklad poskytovaním preventívnych školení ohľadom korektného správania a používania korektného jazyka, ktoré budú prístupné pre celú akademickú obec.
   2. V umeleckých odboroch sa ostrá profesionálna hranica častokrát stiera. V prípadoch nevhodného druhu konania a porušovania hraníc definovaných v etickom kódexe zo strany jednotlivých subjektov musí škola disponovať mechanizmami a orgánmi, ktoré zabezpečia dôverné prešetrenie problému a následné vyvodenie adekvátnych konzekvencií.
3. Škola musí vytvoriť priestor, v ktorom sa jednotlivci*kyne nebudú báť ozvať.
   1. Ak dochádza k porušeniu stanovených etických noriem, treba vyhodnotiť závažnosť danej situácie a obrátiť sa na príslušné dôverné osoby školy, prípadne postupovať spôsobom zadefinovaným interným predpisom. Na atmosfére sa podieľajú rovnako skupiny, ako aj jednotlivci*kyne, preto treba nahlas hovoriť o prípadoch porušovania korektného správania a ohrozovania integrity jednotlivých osôb.
4. Základom bezpečnej atmosféry školy je citlivý, inkluzívny a individuálny prístup.
   1. V rámci štúdia musia byť študentstvu poskytované rovnaké príležitosti a rovnomerný prístup.
   2. Psychologická pomoc je pre akademickú obec zásadná. Je nevyhnutné, aby inštitúcia poskytovala dostupnú psychologickú poradenskú podporu, o ktorej musí byť akademická obec dostatočne informovaná.
   3. Škola je priestorom na experiment a chyby. Súčasťou kreatívneho procesu je hravý prístup. Štúdium je cesta, nie cieľ.
   4. Škola sa má usilovať o individuálny prístup na základe zhodnotenia zručností, schopností a vedomostí študentstva. Porovnávanie sa nemá realizovať v kontexte skupiny študentstva, ale v rámci vývoja samotného študenta alebo študentky. Umenie nie je súťaž.

Smerom k priestoru

1. Vysoká umelecká škola je demokratický priestor.
   1. Škola musí/by mala zabezpečiť prítomnosť zamestnanectva a pedagogického zboru v jasne stanovenom čase (v individuálnych prípadoch na základe dohody). Čas má byť oznámený študentstvu na začiatku výučby daných predmetov a zverejnený v informačnom systéme školy spolu so zoznamom aktuálnych kontaktov.
   2. Študentstvu musí byť umožnený prístup do priestorov školy, ako sú ateliéry, dielne, sklady, skúšobné priestory, technické priestory a iné s možnosťou ich využitia aj mimo výukových hodín v deklarovanom čase, v individuálnom prípade na základe dohody.
   3. Priestory školy by mali byť inkluzívne a prístupné aj študentstvu so zdravotnými znevýhodneniami a zároveň rešpektujúce študentstvo s duševnými problémami.
   4. Škola musí/by mala zverejniť transparentný zoznam vybavenia, náradia a techniky, ktorý je prístupný študentstvu, pedagogickému aj nepedagogickému zamestnanectvu k zapožičaniu na určitý čas formou knižničného princípu. Priebeh zapožičania má byť jednoduchý a rýchly, napríklad formou online rezervačného formulára.
   5. Škola musí/by mala poskytnúť/zabezpečiť školenie o používaní vybavenia, ktoré je náročnejšie na obsluhu. Školenia majú byť pravidelné a prístupné pre všetko členstvo akademickej obce.
   6. Vybavenie by malo byť v stave vhodnom na používanie, na čo by mala dohliadať poverená osoba. V prípade poškodenia má byť vybavenie opatrené poistením, prípadne by mal byť zriadený fond opráv.
   7. Škola má povinnosť zabezpečiť priestor a vybavenie potrebné pre výuku. Ak škola nemá financie a schopnosti na zabezpečenie výuky predmetu, v zmysle priestoru a technického vybavenia, nemôže/nesmie deklarovať možnosť absolvovania daných predmetov.
   8. Priestory školy a jej vybavenie sú určené primárne pre študentstvo. Individuálne aktivity členstva pedagogického i nepedagogického zamestnanectva mimo vedeckej, odbornej a umeleckej činnosti nesmú obmedzovať výuku a tvorbu študentstva.
   9. Dostupnosť priestorov a vybavenia pre študentstvo a výukový proces nesmie byť obmedzená komerčnými aktivitami školy, ako je napríklad prenájom priestorov a techniky externým subjektom.
   10. Pre vznik a existenciu silnej, aktívnej a navzájom sa ovplyvňujúcej komunity je dôležité vytvoriť neutrálny priestor na stretávanie sa študentstva mimo miestností na výučbu. Priestor by mal byť prístupný aj študentstvu z iných vysokých škôl, aby sa podnietila medziodborová spolupráca.

Smerom k financiám a tvorbe

1. Peniaze školy sú aj peniazmi študentstva.
   1. Umelecké školy majú transparentne informovať študentstvo o rozdeľovaní financií na jednotlivé fakulty, katedry, odbory a projekty. Študentstvo má mať v prípade nesúhlasu nárok na otvorenie diskusie alebo podanie žiadosti na zváženie prerozdelenia financií. Návrhy a pripomienky študentstva musí škola riadne prešetriť a v záväznom časovom horizonte poskytnúť adekvátnu odpoveď.
2. Rovnomerné finančné podmienky sú právom študentstva.
   1. Študentstvo by malo mať rovnaké podmienky pre tvorbu a nemalo by byť znevýhodnené vlastnými finančnými podmienkami. Rozdielnosť zázemí študentstva vytvára nerovnomerné podmienky, nakoľko je obstarávanie materiálu na tvorbu v ich vlastnej finančnej kompetencii.
3. Študentstvo má právo na podporu
   1. Finančná podpora umožňuje študentstvu venovať čas tvorbe (výskumu), namiesto využitia tohto času na získavanie financií v pracovnom pomere, ktorý nesúvisí s umeleckým smerovaním jednotlivca. Študentstvo má právo požiadať o grantovú podporu z verejných zdrojov, prípadne z existujúcich a novovytvorených interných školských grantových systémov na podporu študentských umeleckých projektov a výskumu, a to bez ohľadu na status študenta. Posudzovaná má byť individuálna kvalita projektu.
4. Škola nemá prioritizovať, ale musí prihliadať na fungovanie študentstva v reálnom svete.
   1. Okrem výučby umeleckých predmetov majú byť študentstvu prístupné aj predmety či kurzy informujúce o grantových schémach a ďalších možnostiach financovania umeleckej činnosti po ukončení štúdia. Škola by mala poskytovať kurzy zdokonaľujúce technologické zručnosti študentstva.
5. Študentstvo má právo aj na nefinančnú podporu zo strany školy.
   1. Jednou z priorít umeleckých škôl má byť podpora kreatívnych činností, výsledkom ktorých je skvalitňovanie študentských i absolventských výstupov. Malo by sa prehodnotiť financovanie podľa Centrálnych registrov publikačnej a umeleckej činnosti, ako systémami založenými na hodnotení individuálnych výkonov pedagogických subjektov. Namiesto toho odporúčame uplatniť systémy s ohľadom na výukový proces, ktorý začleňuje študentstvo (rozsah aktivít, workshopov, projektov, výstav, eventov organizovaných spolu so študentstvom, prezentovaných aj mimo školského prostredia).
   2. Škola, jednotlivé katedry a fakulty by sa mali usilovať o aktívnu prezentáciu študentskej tvorby aj v externom prostredí a vytvárať spolupráce medzi inštitúciami umožňujúcimi túto prezentáciu.
6. Štúdium na škole musí byť uhraditeľné.
   1. Pri výške školných poplatkov a obzvlášť pri ich zmene (zvýšení) by sa mala otvoriť diskusia o prehodnotení podmienok znižovania školného, rešpektujúcich situáciu jednotlivcov. Systém prehodnotenia má prebiehať na základe individuálneho posúdenia žiadosti s ohľadom na sociálne zabezpečenie, zdravotnú alebo rodinnú situáciu študentstva.

1. Študentstvo je na škole za účelom štúdia.
   1. Uvedomuj si, že ešte nevieš všetko, je v poriadku sa mýliť, skúšať, experimentovať… Buď otvorený*á novému – prístupu, ľuďom, prostrediu, podnetom. Využi energiu a čas, ktorý ti venujú pedagógovia a pedagogičky.
2. Študentstvo je povinné plniť si najmä študijné povinnosti určené štatútom umeleckej inštitúcie.
   To zahŕňa:
   1. účasť na prednáškach, seminároch, ateliérovej výučbe, výučbe jednotlivých kurzov a predmetov;
   2. oznámenie svojej neúčasti vopred, odôvodnenie meškania pedagogickému a nepedagogickému zamestnanectvu;
   3. dostatočný čas strávený preštudovaním materiálov potrebných pre chod výučby;
   4. iniciatívny a aktívny prístup, prinášanie tém a pohľadov do diskusií;
   5. dodržiavanie termínov skúšok a hodnotení prác;
   6. veľkú časť štúdia na vysokej škole tvorí samoštúdium. Akademické knižnice a umelecké školy poskytujú materiály určené na štúdium;
   7. ak škola vytvorí podmienky pre otvorenú (tematickú) diskusiu, priprav sa na ňu;
   8. zaujímaj sa o veci verejné, vysoká škola ťa učí kriticky a zároveň kreatívne premýšľať nad svetom, preto rozvíjaj diskusie s ostatnými, zakladaj alebo buď súčasťou spolku, vyjadruj sa, angažuj, ale dbaj pritom na vlastnú duševnú pohodu.
3. Pedagóg*ička nie je tvoj*a psychológ*ička
   1. Napriek tomu, že na umeleckých školách sú témy často veľmi osobné, je nevyhnutné, aby si študentstvo kriticky uvedomovalo vlastné duševné zdravie. Spracovanie osobnej témy aj v rámci tvorby je v poriadku, očakávaj však otvorenú diskusiu a priprav sa na ňu.
4. Transparentne komunikuj.
   1. Neboj sa oboznámiť učiteľstvo aj o neúspechoch či nedostatočnom pokroku v tvorbe. Ako každý človek tvoriaci umenie, aj učiteľstvo niekedy zažilo tvorivú krízu. Transparentná komunikácia je cenná.
5. Tlak na výkon a prestíž študentstva ti neprospieva.
   1. Neporovnávaj sa s druhými. Venuj sa tvorbe, ale uvedomuj si, že stále patríš medzi študentstvo. Každý študentský subjekt má vlastné tempo a jedinečný prístup k tvorbe.
6. Oboznamuj sa so študijným poriadkom, svojimi právami a povinnosťami, iba tak vieš žiadať zmenu.
   1. Rovnako ako pedagogický zbor si aktívnou súčasťou školstva a jeho vývoja, a preto sa aktívne usiluj o zmenu. Tvoje pôsobenie na škole nemôže byť pasívne, ak je v tvojom záujme progresívnosť.

Možnosti aktualizácie a imaginácie

Keď uvažujeme o budúcnosti lepšieho školstva, nemôžeme zanedbať dôležitosť systémových zmien. Aj keď si uvedomujeme náročnosť ich riešenia, chceli by sme podnietiť spoločnosť k úvahe nad nasledujúcimi bodmi.

1. Zákony nie sú nedotknuteľné. Škola je dostatočne významnou inštitúciou na to, aby sa usilovala o zmenu v štruktúrach zákonov.
2. Inštitúcie akými sú VŠVU, VŠMU, Akadémia umení v Banskej Bystrici (AU BB), Fakulta umení Technickej univerzity v Košiciach (FU TUKE) by mali vytvoriť aktívnu a funkčnú vzájomnú spoluprácu, ktorá umožní migráciu v rámci predmetov alebo ateliérov (stáže) medzi školami s ohľadom na kapacity rozvrhov.
3. Škola môže v rámci vytvorenia inkluzívnejšieho priestoru pre študentstvo, ktoré sa stalo rodičovstvom a zamestnanectvo, ktoré je rodičovstvom, disponovať nielen možnosťou voľby individuálneho študijného plánu (v prípade študentstva), ale aj zriadením priestoru určeného pre deti.
4. Ankety na umeleckých školách sú do značnej miery neanonymné, vyplývajúc z povahy štúdia a počtu členstva akademickej obce. Obzvlášť, ak ich vyhodnocuje členstvo akademického senátu alebo vedúci*a katedry, ktorý*á pozná podľa štylistiky alebo opísaných situácií študentstvo. Jedným z problémov použitia mechanizmov ankiet je, že ide o súbor vymedzených otázok, kde nie je priestor pre otvorenú diskusiu. Zároveň považujeme za nedostatočnú implementáciu výsledkov ankiet do praxe. Vnímanú problematiku anonymity ankiet, ako aj nastavenie vhodných mechanizmov vyhodnocovania a implementácie do praxe by mohlo doplniť zriadenie inštitútu študentského ombudsmana*ky.
5. Systém obsadzovania funkčných miest treba prehodnotiť, aby vzniklo progresívnejšie prostredie, nakoľko školy v dôsledku garancie odborov aktuálne zaisťujú tieto miesta na dekády. Riešením môže byť napríklad nadobúdanie profesúry na dobu aktívneho pôsobenia na škole.
6. Umeleckým školám by nemali byť prideľované financie na základe kvantity študentstva. Malo by byť v záujme školy, aby nemusela prijímať študentstvo, ktoré považuje kvalitami za nevyhovujúce. Škola by sa mala vyčleniť z klasickej štruktúry financovania a dožadovať sa špeciálnej podpory umeleckých vysokých škôl.
7. Umelecké školstvo patrí medzi vzdelávacie inštitúcie s nižším počtom študentstva, čo ho do veľkej miery znevýhodňuje oproti iným akadémiám. Preto by malo od štátu požadovať aj finančný príspevok na ubytovanie a stravu pre študentstvo.
8. Škola musí poskytovať mechanizmy, ktoré umožňujú aktualizáciu študijných plánov v kontexte vyvíjajúcej sa socio-spoločenskej situácie, rešpektujúc základné ľudské práva.
9. Škola je dôležitou verejnou inštitúciou a musí umožniť študentstvu vyjadrovať sa otvorene k stavu kultúry a politickej situácii, všetko s ohľadom na rešpektovanie základných ľudských práv.
10. Za študentstvo žiadame väčšie percentuálne zastúpenie v akademických senátoch a pridelenie rozhodovacieho hlasu zastupiteľstvu študentstva pri výberových konaniach.
11. Treba prehodnotiť spôsob hodnotenia a prezentácie výsledkov.
    1. Hodnotiť umelecký výkon známkami považujeme za problematické. Požadujeme, aby hodnotenie na hodnotiacej škále kreditového systému ECTS bolo zakaždým doplnené slovným hodnotením objasňujúcim myšlienkové pozadie a dôvody, ktoré pedagógov*ičky viedli k danému hodnoteniu. Každý*á študent*ka by mal*a mať pri obhajobách garantovaný čas, ktorý pedagogický zbor jeho práci venuje. Existujú príklady zo zahraničných umeleckých škôl, kde je škála hodnotenia zúžená na „absolvované/neabsolvované“ a väčší dôraz sa kladie na slovné hodnotenie.
12. Nebojte sa byť nenásilne radikální*e.

Študentstvo a absolventstvo VŠVU a VŠMU:

Michaela Kacsiová, Zuzana Goleinová, Alexandra Smolková, Martin Hrvol, Michaela Prablesková, Peter Tilajčík, Barbara Vojtašáková, Lucia Dubnická, Barbora Remenárová

Študentstvo a absolventstvo VŠVU a VŠMU:

Michaela Kacsiová, Zuzana Goleinová, Alexandra Smolková, Martin Hrvol, Michaela Prablesková, Peter Tilajčík, Barbara Vojtašáková, Lucia Dubnická, Barbora Remenárová

 
 
V rámci projektu Perspectives si k téme Vzdelávanie môžete prečítať aj tieto texty či vypočuť podcasty z partnerských médií:
Kateřina Stündová: Každý si něčím procházíme. Reportáž z přehlídky mladého umění Pokoje 2023 (Revue Prostor)
Magdalena Šipka: Jak vzdělávat pro budoucnost, kterou si ani neumíme představit? (Revue Prostor)
Monika Brenišínová, Nina Wanča: Stávka není sprosté slovo aneb Reportáž ze zákulisí největší akademické stávky od roku 1989 (Revue Prostor)
Hana Trojánková Biriczová: Jan Bičovský VS. vysokoškolská stávka (Revue Prostor)