Obraz čínskej ženy a kuchyne v zbierke poviedok Nádych od Radovana Potočára

 

„Najradšej zo všetkého mal jedlo, ktoré vyzeralo ako šošovica s mäsom, ale chutilo celkom inak. Niečo medzi gaštanovým pyré a oštiepkami. Na zloženie sa jej neopýtal. Nikdy sa jej neopýtal ani na veľa ďalších vecí.“ Tento úsek, ktorý je v kontexte poviedky Bod nehybnosti aj celej zbierky Radovana Potočára Nádych nenápadný, v skutočnosti prezrádza veľa o vnútornom fungovaní sveta jeho protagonistov. Prítomnosť čínskej ženy a kuchyne je v sujete Potočárových próz raz artikulovaná a inokedy potlačená rasizmom postáv, nedostatkom definície a nadbytkom karikatúry. Tento dvojmotív predstavuje prizmu, cez ktorú je možné pochopiť kľúčovú tému zbierky – problémy s definíciou maskulinity vo svete prekarizovanej práce a v období života medzi dospievaním a dospelosťou.

 

Problém normy

 

Tomáš je mladý muž, ktorý skúša rôzne zamestnania a dobrovoľnícke stáže v zahraničí naprieč jednotlivými poviedkami zbierky. Súčasne zlyháva v úlohe stelesnenia ideálneho syna svojich rodičov. Spojenie ekonomických a ďalších životných neistôt v kontexte maskulínnej normativity definuje takmer každú Tomášovu skúsenosť. Už v prvej poviedke zbierky Obedy u mamy sa objavuje Leone – priateľka Tomáša s čínskym pôvodom, narodená vo Švajčiarsku.

Pre pokračovanie článku a pre prístup do archívu, si prosím zakúpte ročné predplatné. Ďakujeme a prajeme dobré čítanie.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *