Autochtónni akademici a aktivisti – najmä v spoločnostiach s anglofónnym osídlením typickým pre Austráliu, Kanadu, Spojené štáty či Nový Zéland – zvyknú pojmom vyvlastnenie odkazovať na skutočnosť, že v týchto častiach sveta si imperiálna elita nielen podriadila pôvodných obyvateľov a utláčala ich, ale ich aj obrala o pôdu, teda teritoriálny základ ich spoločenstiev, ktoré sa obratom stali teritoriálnym základom vzniku nových, osídlenecko-koloniálnych spoločenstiev európskeho strihu. Vyvlastnenie sa v tomto kontexte chápe ako široký makrohistorický proces, ktorý sa týka špecifickej logiky územných akvizícií osídleneckej kolonializácie. V týchto častiach sveta autochtónni akademici a akademičky, ako Glen Coulthard (Yellowknives Dene) a Audra Simpson (Kahnawake Mohawk), často definujú koloniálnu skúsenosť ich komunít ako „formu štruktúrovaného vyvlastnenia“. Ak hovoríme o vyvlastnení, používame negatívny termín. Je „negatívny“ ako v uzuálnom význame (teda pejoratívny), tak aj vo filozofickejšom význame: signalizuje absenciu istého atribútu. Opäť, situáciu vyvlastnenia možno najintuitívnejšie charakterizovať ako vlastnícku depriváciu. V tomto konkrétnom prípade sa pojem používa zjavne paradoxne, aby sa poukázalo na skutočnosť, že autochtónne komunity boli o teritoriálny základ svojich spoločenstiev (teda zdedené územia) okradnuté, no súčasne poukazuje na to, že tieto územia v prvom (predkoloniálnom) rade nijakým „vlastníctvom“ neboli. Nejde len o puntičkárstvo. Autochtónna (Goenpul) akademička Aileen Moreton-Robinson vo svojej nedávnej práci, The White Possesive, rozoberá takzvané austrálske „vojny o históriu“, na príklade ktorých objasňuje, aký je [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
Predchádzajúci
Koniec „Osloskej trilógie“ Joachima Triera, koniec umenia a spoločenského života
Ďalší
