Príbeh geja zo Severného Sudánu
Švédska federácia za práva lesieb, gejov, bisexuálnych a transrodových ľudí (RFSL) má program zameraný na pomoc kvír utečencom. Upozorňuje, že ich životy sú ohrozené aj v Európe. Spolupracuje s ňou aj Sudánec Baha, ktorý sa nebojí hovoriť o násilí, ktoré uplatňuje polícia voči LGBTI+ komunite v Afrike. Často na to zneužíva aplikácie na zoznamovanie sa.
Pochádzaš zo Severného Sudánu, kde pred dvomi rokmi zrušili trest smrti pre gejov a lesby. Máš pocit, že sa klíma voči LGBTI+ právam v tvojej krajine zlepšuje?
Trest smrti síce zrušili, no stále nám hrozí 10-ročné väzenie. Vodcovia krajiny majú teraz trochu otvorenejšiu myseľ, väčšina obyvateľov Severného Sudánu je však konzervatívna, čiže so zmenami zákonov nesúhlasí. Takže sa odvtedy zvýšil počet útokov na kvír ľudí. Napriek tomu je pravda, že časť obyvateľstva, ktorá má korene v kmeni Nuba s homosexualitou problém nemá.
Kedy si opustil krajinu?
Z Afriky som odišiel minulý rok v júni, ale zmeny trestných zákonov som už v Sudáne nezažil. Istú dobu som totiž žil v Egypte, kam som sa musel odsťahovať, aby som mohol žiadať o azyl.
Čo si študoval?
Manažment a bankovníctvo. Pôvodne som sa chcel zaoberať filmom, no mama s tým nesúhlasila.
Si veriaci?
Moja rodina je moslimská a ako moslim som sa narodil. Po zmenách zákonov v roku 2020 – po odluke štátu od cirkvi – bolo niekoľko gejov zabitých a rozhodol som sa vzdať náboženstva, lebo sa mi zdalo, že ľuďom nepomáha, skôr v nich podnecuje agresivitu.
Aké to bolo vyrastať ako gej v Sudáne?
Bolo to ťažké, zažil som veľa šikany. Islamská vláda priviedla nenávisť voči kvír ľuďom do extrému, a to ešte v časoch, keď v krajine prebiehala občianska vojna.
Dlho ti trvalo prijať fakt, že sa ti páčia muži?
Osobne som v tom nikdy nevidel problém. Rýchlo som prijal, ako sa cítim, čo sa mi páči, som s tým okej. Problém s tým má len spoločnosť, rodina, chceli zmeniť, ako sa správam.
Kedy si si uvedomil, že si iný než väčšina?
Zrejme už keď som mal 5 alebo 6 rokov. Necítil som sexuálnu príťažlivosť, v tom veku som o tom nič netušil, no muži ma vždy na istej úrovni priťahovali. Celkovo som nemal veľa kamarátstiev, zväčša som si však dobre rozumel s dievčatami. Deti nie sú anjeli, ako si mnohí myslia, vedia byť hrozné, lebo v rodine zdedili veľa agresivity a stereotypného rozmýšľania. Navyše som sa nesprával veľmi maskulínne, nemal som rád futbal a wrestling ako iní chlapci. Mal som jemný hlas, vraveli mi, že rozprávam ako dievča. Zaujímali ma jemnejšie hry a ako tínedžer som sa zaujímal o hudbu, filmy, kreslenie a potom aj make-up.
Skúšal si maľovať seba, skúšal si drag?
Nie, drag nie. Robil som make-up svojim neteriam a sestrám.
Šikana, o ktorej si vravel, bola fyzická?
Nebola fyzická, skôr slovná. Som vyšší a decká sa ma báli. Nenechal som nikoho, aby ma ponižoval. Veľa som sa bil. Nemám sklony k násiliu, ale keď veci eskalovali a nevedel som ich inak vyriešiť, pobil som sa.
Ako sa kvír komunita zoznamuje v Sudáne?
Využíva všetky medzinárodné aplikácie ako Instagram, Snapchat či Facebook. Hoci som nebol jej súčasťou, počul som o skrytej komunite, ktorá sa stretáva v špeciálnych reštauráciách alebo kaviarňach, ale zväčša ide o ľudí z bohatších vrstiev. Počul som tiež o miestach na cruising, postavíš sa na konkrétne miesto na ulici a počkáš na auto, ktoré ťa vyzdvihne. Nebolo to však pre mňa.
Mal si nejaký vzťah v Sudáne?
Mal som jeden, no netrval dlho. Myslím si, že sme ani neboli veľmi zaľúbení, chceli sme len zábavu. Zoznamovať som sa začal, keď som absolvoval univerzitu v roku 2016. Zrazu som mal veľa voľného času a založil som si samostatný facebookový účet, cez ktorý som spoznal aj chlapca, s ktorým som mal vzťah. Mužov si vyberám podľa ich povahy, či si máme čo povedať a či neriešime len blbosti.
Bolo nebezpečné sa stretávať sa, keď na gejské páry poľovala polícia?
Mám jednu skúsenosť, kvôli ktorej som opustil Sudán. Neviem, nerád o tom hovorím… Stretol som policajta, ktorý zneužíval svoju moc, aby ma prinútil robiť veci, ktoré chcel. Mne sa nepáčil, no on ma nútil.
To ma veľmi mrzí, hovoríš o sexuálnom zneužívaní?
Áno, ale nemusí ťa to mrzieť, to je skrátka život. Bolo to pre mňa veľmi zlé, pretože som proti tomu nič nevedel spraviť. Zoznámili sme sa cez Facebook, bol to náhodný človek a on sa mi zrazu začal vyhrážať. Tvrdil, že má o nás nakrútené video a že ho zverejní, keď nebudem poslušný. Keď som z krajiny odišiel, už na mňa nemal dosah.
Deje sa to v krajine často?
Jednoznačne.
Ako si sa zotavoval po úteku? Odľahlo ti po odchode do Egypta?
Aj tam to bolo peklo, ani tam som sa necítil v bezpečí. Bol som cudzinec a ešte k tomu čierny, zažil som veľa rasizmu. Polícia a rovnako aj rôzne nenávistné gangy zneužívali aplikácie na zoznamovanie, aby vysliedili kvír ľudí. Napíšu ti, aby si prišiel na stretnutie a potom ťa dobijú. Na rozdiel od Sudánu si sa však aspoň mohol aspoň spýtať známych z komunity, či o človeku, ktorý sa ti ozval, niečo vedia, či je v pohode. Rozhodol som sa odísť najprv do Egypta, lebo so Sudánom má dohodu o jednoduchom prechode hraníc a je to lacné. Už by som sa tam však nikdy nevrátil.
Aký bol proces migrácie do Európy?
Do Egypta som šiel len preto, aby som mohol žiadať o azyl. Moju zložku procesovali dva a pol roka, trvalo to veľmi dlho. O azyl som nežiadal pre moju sexualitu, odvolával som sa na vojnu. Ak spĺňaš podmienky na azyl, dajú ti modrú kartu, zavolajú ťa na niekoľko rozhovorov, prejdeš si viacerými komisiami. Je hrozné neustále čakať na rozhodnutie a nevedieť, aký bude tvoj osud. Nevedel som si predstaviť návrat do Sudánu a nechcel som ani zostať v Egypte, niekoľkokrát som sa pokúsil o samovraždu. Keby som zostal v Egypte dlhšie, už by som bol mŕtvy.
Je ťažké to počúvať. Dnes sa už cítiš už bezpečnejšie, šťastnejšie?
Asi nie šťastnejšie, beriem lieky. Ešte aj vo Švédsku ma občas posadnú samovražedné myšlienky. Cítim sa vyčerpane, pýtam sa sám seba, prečo sa mi to stalo. Nevládzem bojovať. Prešiel som si šikanou, sexuálnym zneužívaním, no najhoršie je, že ma znásilnili, keď som mal sedem rokov a musel som to skrývať pred svojou rodinou.
To je hrozné. Je bežné, že si kvír ľudia v Sudáne prežijú znásilnenie?
Mnoho mojich rovesníkov si ním prešlo. Keď sa nesprávaš dostatočne mužne, akoby si dával hocikomu povolenie, aby ťa zneužil. Najhoršie je, že kriminalizujú obeť. Nevedel som to nahlásiť, keď som mal 7 rokov. Zdalo sa mi, že by mi nikto neveril alebo by ma rovno zavreli do väzenia. Nemohol som to nikomu povedať. Znásilnil ma môj bratranec v čase, keď môjho otca hospitalizovali a poslali žiť k jednému z príbuzných.
Povedal si to niekedy svojej rodine?
Keď som sa rodičom v roku 2019 „vyoutoval“, povedal som im aj to, čo som prežil s bratrancom. Moja mama bola šokovaná, že som im to nevedel povedať 21 rokov. Pýtala sa, prečo som to tajil. Brat zareagoval: Už je príliš neskoro to nahlásiť. Uisťoval som ich, že som nechcel, aby sa k nemu správali násilne. Chcel som sa len zbaviť toho, čo ma dlho ťažilo. Môj coming out prebehol v pohode, rýchlo ma ako geja prijali, naše puto so starším bratom sa prehĺbilo.
Ako prijali, že si chcel odísť?
Bolo ťažké im to povedať, hlavne s mamou som si veľmi blízky. Vravela mi: Veď máš prácu v banke, prečo by si si teraz zničil celú svoju kariéru, prečo chceš odísť? Vrátiť som sa už nemohol, lebo by ma neprijali ako azylanta. Iba mama ma prišla dvakrát navštíviť do Egypta, okrem toho si neustále voláme.
Aký je život vo Švédsku? Dobre sa správa k utečencom a kvír ľuďom?
Myslím si, že to nie je veľmi priateľská krajina. Budem vždy len imigrantom a systém tu je nastavený tak, aby mi všetko sťažil, napríklad pri hľadaní práce. Navyše, ja si skutočne nemyslím, že by akákoľvek krajina bola bezpečná pre LGBTI+ komunitu.
A aká je kvír komunita vo Švédsku?
Neviem, pretože pre cudzinca je všeobecne ťažké komunikovať so Švédmi. Nevieš ich prečítať, či sú priateľskí alebo nie. V organizácii, v ktorej pracujem, mám pár priateľov, ale nie som veľmi spoločenský. Rád trávim čas sám, viem sa odstrihnúť od okolitého prostredia. Niekedy je pre mňa ťažké sa s hocikým rozprávať. V súčasnosti ani nehľadám vzťah, asi všeobecne nie som na vzťahy. Nechcel by som, aby mi niekto vravel, čo mám robiť alebo si vyžadoval stále pozornosť. Nie, ďakujem.
Rozhovor viedol Marek Hudec