Pochod hrdosti v Budapešti. Orbán spoznal skutočnú tvár občianskej odvahy
Keďže ho vláda zakázala, tento rok sa v Budapešti celkom zákonite uskutočnil najúspešnejší maďarský Pride všetkých čias. O tom, samozrejme, štátne médiá neinformujú a aj ostatné zdroje vládnej propagandy z plného hrdla hulákajú, že Orbán zasa raz zvíťazil a okrem neho sú všetci porazení. Presne takto dnes vyzerá maďarská pokrivená realita, vyvrátená, všetko „pseudo“.
Opozícia vraj dokázala, že je len zberba teplošov podplatených Bruselom; primátor Gergely Karácsony zorganizoval podujatie tragicky neschopne, samozrejme na účet hlavného mesta, ktorému aj bez toho hrozí bankrot; dobrovoľníci a aktivisti pracovali príšerne, lebo nerátali s takou masou ľudí, pričom ich vlastne bola len hŕstka; a strana Tisza v nastávajúcich voľbách nemá žiadnu šancu, takže radšej nevystrčili ani nos, hoci Peter Magyar je, ako inak, homosexuál.
Zdá sa však, že možno stačilo len odfotiť hŕstku neofašistov z extrémistického Mládežníckeho hnutia 64 žúp s poznámkou, že teplých bolo na uliciach strašne málo.
Lenže skutočnosť sa má tak, že podobnú zjednotenú masu hlavné mesto nezažilo ani počas tak často spomínanej demonštrácie proti dani za internet. Vláda tentokrát dokázala, že je smiešne slabá. Napriek tomu, že Orbánov Fidesz má dve tretiny v parlamente, ovláda ministerstvo vnútra, má na svojej strane ultras futbalových fanúšikov a nekonečné možnosti zvážania ľudí autobusmi, nevedel na toto podujatie reagovať.
Bol to neskutočný zážitok, a napriek tomu, že môj fyzický stav sa blížil úpalu, stálo to za to, vidieť vo výbehu pre vymierajúce živočíšne druhy na brehu Dunaja – medzi dvadsiatimi piatimi policajtmi a dvoma policajnými vozidlami – učupených za kordónmi štyroch neonáckov, ktorí na rozpálenom slnku postávali s transparentom s nápisom Defend Europe. Istý čas ho držali opačne, zrejme už strácali vedomie. Klobúk dolu pred nimi, oni ako jediní skutočne počúvli Orbánov odkaz.
Skrátka, to, čo sa 28. júna odohralo v Budapešti na Pochode hrdosti, je, trochu archaicky povedané, prejav občianskej odvahy. Keď sa na to pozriem zo svojej bubliny, takéto množstvo mojich známych a priateľov sa protivládnej demonštrácie nezúčastnilo za posledných pätnásť rokov. Pretože, nech sa to snažíme nazvať hocijako, veru išlo o demonštráciu. O protest voči zatuchnutej, zahnívajúcej samovláde. A je úplne jedno, že na papieri to bolo len podujatie organizované hlavným mestom alebo, že sa podľa polície vôbec neuskutočnilo. Podľa môjho skromného úsudku sa pochodu zúčastnilo najmenej stotisíc ľudí (organizátori hovoria o 180 až 200-tisíc účastníkoch, pozn. red.).
Čo, samozrejme, znamenalo, že si masa musela tak trochu privlastniť túto špecifickú udalosť, musela si, takpovediac, požičať dúhovú vlajku, aby ňou odkázala: Dosť!
Iste som nebol jediný, kto bol na Pride prvýkrát. Nezostával som bokom z ideologických príčin, len mi to zatiaľ nikdy nevyšlo. No tento rok áno. Mali by sme vyjsť do ulíc, aj keď sa budú snažiť odstaviť na vedľajšiu koľaj spoločnosti babky vyšívajúce gobelíny alebo huslistov ľavákov. Aj to by malo zhruba taký význam, ako zakázať Dúhový Pride v mene „ochrany detí“.
Keď sme sa nachádzali blízko Námestia svätého Gellérta, začiatok sprievodu bol už pri tribúnach pred Technickou univerzitou a jeho koniec ešte len kdesi pri Deákovom námestí. Vtedy sme sa s priateľmi rozhodli odpojiť a zabočili sme na Bartókovu ulicu, pretože sme boli unavení a nemali sme záujem počúvať prejavy. No neboli sme v tom sami, masy ľudí odpojených zo sprievodu sa pohli smerom k Móriczovmu námestiu. Nebola to kritika voči vystupujúcim na tribúnach, jednoducho, ak človek tri hodiny pochoduje v prúde ľudí na ostrom slnku, nemá už silu počúvať reči o tom, prečo sa tam vybral. Každému bolo jasné, čo tam hľadá.
Záľahy novinárov sa vypytovali ľudí, prečo sa pochodu zúčastnili, kto sa ho zúčastnil po prvý raz a čo to všetko znamená, aký to bude mať odkaz. Boli to zbytočné otázky, všetkým bolo všetko jasné. Na tribúne vraj vystúpili aj drag queens s maďarskými trikolórami, takže mali možnosť naplniť sa aj vlhké sny redaktorov z provládnej propagandy. Nech sa páči.
My sme chceli vyjadriť svoju solidaritu s menšinami, ktoré boli napadnuté a chceli sme odkázať Režimu národnej spolupráce, že nie sme ochotní s nimi týmto spôsobom ďalej spolupracovať.
Vyhrážali sa nám kamerami, ktoré rozpoznajú tváre, no včera mali možnosť spoznať skutočnú tvár Budapešti. A uvidieť ju hrdú, odvážnu, mierumilovnú, láskyplnú a usmiatu. Zaručene ich vydesila.
Autor je spisovateľ
Preložila Renáta Deáková
Text je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.