„Nemám rád vynútenú integráciu o nič viac ako vynútenú segregáciu. Ak si mám vybrať medzi vládou Spojených štátov a štátom Mississippi, tak si vyberiem Mississippi. Mojím cieľom ale je, aby som si vyberať nemusel. Pokiaľ existuje stredná cesta, tak fajn, vydám sa ňou. Ale keby prišlo k boju, tak by som bojoval za Mississippi proti Spojeným štátom, aj keby to znamenalo vyjsť do ulíc a strieľať Afroameričanov.“ Toto 21. februára 1956 vyhlásil William Faulkner v rozhovore s Russellom Warrenom Howeom pre londýnske The Sunday Times. Tento citát zachytáva Faulknerov južanský sentiment. Ten ho neskôr, žiaľ, dovedie k presadzovaniu konzervatívnych prístupov k problémom segregácie, ktoré neskôr James Baldwin skritizoval. V roku 1956, ako výsledok bojkotu autobusovej dopravy v Mongtomery, súd v Alabame rozhodol, že zákony o segregácii v autobusoch sú protiústavné a nelegálne. Toto rozhodnutie neskôr potvrdil aj Najvyšší súd Spojených štátov. Bojkot odštartovala známym gestom Rosa Parks, keď odmietla v autobuse uvoľniť bielemu pasažierovi miesto. Toto rozhodnutie však mnohí južania vnímali ako zasahovanie federálnej vlády do ich lokálnych politík. Nebola to však len tenzia medzi právami štátov a autoritou federálnej vlády. Málokto na americkom juhu, kde mal systematický rasizmus hlboké korene, si vtedy vedel rovnoprávnosť vôbec predstaviť. Predovšetkým na týchto [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
