Murray Bookchin bol podnetným filozofom, ktorý pútavo rozvinul myšlienky sociálnej ekológie, ale občas sa mu pri kritike iných názorových skupín podarilo takpovediac s vodou vyliať i dieťa. V pamflete s názvom Populačný mýtus, ktorý nedávno zverejnil mesačník Kapitál, sa niečo podobné udialo na úkor radikálne ekologického myšlienkového smeru, známeho pod názvom hlboká ekológia.
Zámerom Bookchinovho textu bola kritika istého názorového prúdu, ktorý za jeden z hlavných problémov vo vzťahu ľudskej spoločnosti k prírode považuje početnosť ľudskej populácie. Na jeho označenie použil niekoľko nálepiek, jednou z nich je „hlboká ekológia“. Použitie tohto termínu je však problematické, keďže v rámci prúdu, ktorý sa Bookchin snažil kritizovať, názorová jednotnosť týkajúca sa populačnej otázky neexistovala.
Ďalším problémom je zaradenie hlbokej ekológie do „maltuziánskeho“, resp. „neomaltuziánskeho“ myšlienkového smeru, pričom otázna je vhodnosť používania samotného termínu, ktorý je odvodený od mena Thomasa Malthusa. Ekosocialistickí autori Ian Angus a Simon Butler v diele Too Many People? poukazujú na to, že len málo ľudí pozná Malthusove myšlienky, a preto takýto názov nie je informatívny. Navyše, iba málo moderných kritikov početnosti populácie súhlasí s Malthusovými myšlienkami spred dvoch storočí. Podľa Angusa s Butlerom, termín „populacionizmus“ vo všeobecnosti lepšie vystihuje ideológie, ktoré hľadajú koreň spoločenských a ekologických problémov vo veľkosti populácie. Maltuziánstvo sa tak stáva iba jednou z vetiev tohto [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
