V kontexte súčasných diskusií o mediálnom zlome a spoločenskej polarizácii sa môže zdať, že spojenie literatúra a trieda sa míňa s aktuálnymi tendenciami kultúrneho aj sociálneho vývoja. Písaný text a sústredené čítanie, sebaidentifikácia na základe ekonomickej situácie či organizovanie sa podľa spoločných záujmov, to všetko sa zdá byť na ústupe v prospech perspektívnejších foriem umeleckej komunikácie a spôsobov politickej mobilizácie. Je to však práve spojenie literatúry a triedy, čo preukazuje relevanciu oboch. Literatúra dokáže vyjadriť konkrétny význam istej triednej príslušnosti a zachytiť z nej aj to, čo nie je prístupné zmyslom; trieda zas literatúre predkladá výzvu pochopiť medziľudské vzťahy aj spoločenské konflikty inak než z bezprostredných príčin, a preto prenikavejšie a úplnejšie. Ohlas, ktorý v súčasnosti podnecuje beletria pozorná voči triednym aspektom spoločenského bytia, naznačuje opodstatnenosť triednej interpretácie našich každodenných skúseností a ich literárneho sprístupňovania a zdieľania.
Májové číslo Kapitálu sme pripravili tak, aby obsiahlo literatúru a triedu v čo najrozmanitejších podobách ich vzájomných súvislostí. V úvodnom texte Martin Makara uvažuje nad triednou podmienenosťou kritického kontaktu s literárnym dielom a záujmami, ktoré voči textu možno presadzovať z rozličných triednych pozícií. Sarah Jaffe sa vo svojej kritike románu Krásny svet, kdeže si zaoberá spôsobom, akým Sally Rooney tematizuje súčasný triedny konflikt, a pýta sa, či nejde len o gesto bez akýchkoľvek politických dôsledkov. Sociologička Kateřina Nedbálková v rozhovore s Evou Štefankovou obhajuje význam triedy pre porozumenie spoločenským napätiam, ktoré nemožno vyčerpávajúco vyložiť prostredníctvom populárnych opozícií, ako je napríklad mesto/vidiek.
O paradoxe toho, že sociálne problémy v dnešnej próze najvýraznejšie rezonujú prostredníctvom konkrétneho, zdôrazneného „ja“, píše Jan Bělíček. François Albera vo svojom texte pátra po prameňoch oživeného záujmu francúzskej literatúry a kinematografie o príbehy z robotníckeho prostredia. Výraznú literárnu osobnosť Skupiny 42 Jana Hanča predstavuje v spoločensko-kritickej polohe a triedne vyhranenom historickom kontexte Pavel Siostrzonek. Roman Kanda vo svojom príspevku premýšľa nad tým, ako sa dielo vznikajúce v triednej spoločnosti môže stať súčasťou „nadtriedneho“ kánonu a predmetom uznania aj z odlišných triednych pozícií, než z akých vzišlo.
Jan Váňa sa prihovára za postup od hermeneutiky podozrenia k hermenutike dôvery a obhajuje empatické čítanie proti dekonštrukcii, v súlade s očakávaním, že dobrá literatúra musí mať okrem umeleckých kvalít aj „čosi navyše“. K Lukácsovmu prístupu k literatúre, ktorý bol pre svoju originalitu a inšpiratívnosť zároveň výrazne deformovaný, sa vracia Anna Schubertová a nanovo prehodnocuje, čo z dedičstva tohto maďarského teoretika zastaralo a čo obstojí aj dnes. V poslednom tematickom článku čísla napokon Kit de Waal opisuje, aké neľahké je presadiť sa na anglickojazyčnom knižnom trhu pre autorstvo, ktoré nemá výhodu príslušnosti k strednej triede ani života v kultúrnej metropole.
Po desaťročiach socialisticko-realistickej literatúry, ktorá bola triednosťou manifestačne presýtená, trieda už takmer rovnako dlho v domácom uvažovaní o literatúre absentuje. Isteže nie je na niekoľkých stránkach možné vyčerpať všetky možnosti, ktoré trieda ako téma, motív, pojem či princíp poskytuje literatúre a jej reflexii – o to však ani nejde. Výzva, ktorú si pre toto číslo kladieme, je totiž iná: pokúsiť sa ním obhájiť, že spojenie literatúra a trieda nie je reduktívne, ale produktívne.
Martin Makara
