#tichopredburkou

#5 sprevádzajú diela zo zbierok GMB

V zbierkach Galérie mesta Bratislavy sme hľadali diela, ktoré tematizujú telo – dokonalé a pózujúce pre akt, ale aj chorľavé, svrbiace, nekomfortné, v kŕči, na smrteľnej posteli. Niektoré pohľady takto upierané na telo sa ho snažia predovšetkým ukotviť a zastabilizovať jeho nejednoznačnosť v súdobých imagináciách zdravia a choroby, správneho a nesprávneho života. Náboženské v nich ešte nie je celkom možné oddeliť od striktne medicínskeho. Aj keď je otázne, či toto oddelenie niekedy vôbec nastalo, alebo len transcendentná moc Krista-lekárnika plynule prešla do autority lekára, ktorý na jednom z obrazov vytrháva pacienta z rúk smrti. Vybrané diela vznikli v období od osemnásteho do začiatku dvadsiateho storočia. Toto časové ohraničenie sme si vybrali, pretože zachytáva postupnú sekularizáciu a inštitucionalizáciu medicíny a prechod k novým formám disciplinácie tela. Michel Foucault vidí východisko modernistických aparátov dohľadu práve v medicínskych predstavách osemnásteho storočia, ktoré považovali telesné abnormality za následok morálnej alebo sexuálnej transgresie. Obrazy sa s neskorším dátumom vzniku stávajú čoraz detailnejšími – zaujímajú sa o anatomický fragment a o to, ako ho čo najpresnejšie zobraziť. Tým ale nestrácajú na alegorickosti, sú skôr presným vystihnutím predstavy tela ako stroja, ktorý môže byť obsiahnutý a kontrolovaný prostredníctvom poznania. Nakoniec sme vybrali aj niekoľko obrazov, ktoré zachytávajú architektúru nemocníc a vznikajúcej verejnej zdravotníckej infraštruktúry, ktorá na vyobrazeniach začala nahrádzať súkromné interiéry tých, čo si lekársku starostlivosť mohli dovoliť. Tým pádom sme naspäť pri Foucaultovi, ale aj pri dokonalých proporciách vitruviánskeho tela v architektúre a tiež pri tom, na čom v súčasnej kríze stojíme a padáme.

Za ochotu a poskytnutie materiálov zo zbierok ďakujeme Patrícii Ballx a Galérii mesta Bratislavy.

Ivana Rumanová