Minister Ladislav Kamenický dnes avizoval, že knihy budú po novom spadať pod najvyššiu sadzbu DPH 23 percent. Doteraz to bolo desať. „Knihy sú doménou väčšinou bohatších vrstiev obyvateľstva,“ argumentoval. Len pre porovnanie – v susednom Česku je DPH na knihy nula percent, v Maďarsku päť, v Rakúsku sedem a v Taliansku štyri percentá. Opýtali sme sa ľudí, ktorí v knižnom sektore pracujú, aký by mal tento krok na ich prácu a na knižný trh na Slovensku dosah.
Je to veľmi zlá správa pre slovenský knižný priemysel a pre prekladateľky a redaktorky obzvlášť. Ceny kníh stúpnu, čitatelia budú kupovať ešte menej slovenských prekladov a viac českých (v Čechách je DPH na knihy nulová). Dá sa očakávať, že vydavateľstvá budú, ako obvykle, šetriť tam, kde je najjednoduchšie zatlačiť – na prekladoch, redakciách a korektúrach, ktoré vykonávajú externí spolupracovníci. V združení DoSlov dlhodobo upozorňujeme na to, že prekladateľské a redaktorské honoráre stagnujú už vyše dvadsať rokov, čo má za následok amaterizáciu profesie a odliv skúsených profesionálov do iných povolaní. Obávam sa, že zvýšenie DPH spolu s rozkladom FPU bude pre prekladateľky a redaktorky posledný klinec. (Generické feminínum používam zámerne, keďže podľa našich prieskumov takmer 90 % ľudí v prekladateľskej brandži sú ženy a odhadujeme, že pri redaktoroch a redaktorkách je to ešte väčší nepomer.)
Barbara Sigmundová, prekladateľka a redaktorka, predsedníčka o. z. DoSlov
Knihy a literatura, jak z mnohých výzkumů prokazatelně vyplývá, pomáhají snižovat prahy ve společnosti, umožňují snazší porozumění, zvyšují emoční i sociální inteligenci a tak dále. Vyřazení knih ze snížené sazby DPH, jak avizuje nynější slovenská vláda, je jen další dehonestací práce tisíců lidí v kultuře. Také je to ale výsměch školství a vzdělávání, které stojí na porozumění textu a čtení. Celoevropským trendem je naopak snižování této sazby v ideálním případě až k nule. Vládní rozhodnutí není ovšem v současném kontextu překvapivé, je evidentní, že současná slovenská vláda je plná nekompetentních lidí bez jakéhokoli přehledu a jen těžko se mi věří, že to není záměr. Argumentace pana ministra, že knihy si kupují pouze bohatí lidé a není tedy důvod mít sazbu alespoň sníženou, jde proti smyslu kultury dostupné všem bez rozdílu příjmů. Doby, kdy se stát snažil kontrolovat, co lidé (ne)čtou, minuly. Tohle je ovšem další úroveň – znemožnit celým skupinám lidí, aby VŮBEC četly.
Anna Štičková, akademička, autorka publicistickej série o bibliodiverzite
Mal som to šťastie pred rokom sa zúčastniť v rámci festivalu Svet knihy recepcie, kde súčasný český minister kultúry hrdo ohlásil nulovú DPH na knihy. Bolo to veľké symbolické gesto a písalo a diskutovalo sa o tom naprieč spoločnosťou. Minister kultúry tým odkazuje občanom, že knihy sú okrem tovaru aj kultúrnym dedičstvom, že sú nástrojom k vzdelaniu a kritickému mysleniu. Samozrejme, že to nie je čarovný prútik, ktorý zázrakom vyrieši všetky problémy knižného sektora, ale krok slovenského ministra Kamenického, ktorý je pravým opakom toho českého, by nás opäť vrátil o niekoľko rokov späť. Ale možno sa mýlim ja a naša hrdá ministerka kultúry nám toto konanie, ktoré zasahuje do jej kompetencií, vysvetlí lepšie.
František Malík, vydavateľ
Avizované zvýšenie DPH hodnotím ako škandálne a nesprávne opatrenie, založené na úplne nesprávnych dátach. Žiadna analýza Inštitútu finančnej politiky, ktorú majú na stránke, nespomína knihy ani to, kto ich kupuje. Všetky zahraničné prieskumy a naše (rozumej knižného priemyslu na Slovensku) dáta potvrdzujú, že hlavným kupujúcim kníh je predovšetkým stredná trieda. Súčasne je prekvapivo veľa kupujúcich aj medzi dôchodcami a ľuďmi s nižším príjmom. Podstata nesprávnosti zvýšenia DPH na knihy však spočíva v niečom inom: kultúra národa je zrkadlená do veľkej miery práve v knihách, ktoré slúžia ako jeho pamäť aj pre budúce generácie. Každá prekážka, ktorú štát kladie vydávaniu a predaju kníh, sa odzrkadlí v menšom počte vydávaných kníh. Tituly, ktoré ubudnú, nebudú tie komerčné, menej kultúrne, ale tie špeciálnejšie a menej komerčné. Štáty sa okrem iného snažia zabezpečiť, aby sa ku knihám dostalo čo najviac detských čitateľov a ich rodičov, pretože čítanie kníh v detskom veku priamo ovplyvňuje šance dieťaťa na úspech v štúdiu i neskôr v zamestnaní. Keby niekto chcel vymyslieť nástroj, ktorým Slovensko odkloní od cesty k vzdelanostnej ekonomike a k národnej emancipácii, urobil by to najjednoduchšie práve prostredníctvom zvýšenia DPH. Aj preto majú všetky štáty EÚ okrem Dánska knihy v zníženej, alebo dokonca nulovej sadzbe DPH.
Juraj Heger, riaditeľ vydavateľstva Slovart a člen predsedníctva Združenia vydavateľov a kníhkupcov Slovenskej republiky
Enormným zvýšením DPH na knihy ukazuje vládna moc svoj vzťah k vzdelaniu a umeniu, takže to nie je nič prekvapivé. Pre oligarchické a konšpiračné vládne zoskupenia nie sú prioritou vzdelaní a kriticky mysliaci ľudia, tí sú im práve prekážkou, a preto tieto ich kroky majú logiku. Čitatelia kníh sú im, rovnako ako napríklad príroda, úplne ukradnutí. Knihy a vlastne úplne všetko budú zas o čosi drahšie, a tak o čosi nedostupnejšie. Obzvlášť ma to mrzí pri detských knihách. Chcel by som veriť, že sa v tomto ich bohorovnom ťažení prepočítajú, ľudia precitnú a dostaneme možnosť zvoliť si aspoň ako-tak normálnu vládu.
Karol Voleman, kníhkupec, Artforum Košice
Ak sa naplní zvýšenie DPH na knihy na 23 %, staneme sa krajinou s absolútne najvyššou daňou na knihy. Minister financií Kamenický knihy označil ako luxusný tovar. Už si predstavujem, ako si človek s peniazmi uloženými v daňovom raji ide do kníhkupectva na svojej čiernej limuzíne vyberať knihy slovenských autorov. Hneď odtiaľ si ich s najnovšou priateľkou z eskortnej služby, ktorú si kúpil na pár dní, odvezie na letisko, odkiaľ na súkromnom lietadle odletí do svojho apartmánu na brehu Jadranu s výhľadom na jachtu. A tam bude popri popíjaní Moët & Chandon a zobkaní viagry čítať najnovšie knižky Ivany Gibovej na striedačku so spismi Jozefa Markoša o kritickom myslení. Knižný trh má na Slovensku už niekoľko rokov stabilný obrat približne 110 miliónov eur. Knihy zdraželi (inflácia, papier, energie…), predáva sa ich menej, ale za rovnakú spoločnú sumu. Keď zdražejú kvôli zvýšeniu DPH, ľudia si ich kúpia za rovnaké peniaze, ale menej. Výsledok: do štátnej kasy nepritečie nič. Navyše, keď jediné, čo u nás rastie, sú ceny, ale nie platy. To, čo robia národní socialisti, ktorí tvoria súčasnú koalíciu, nie je ani národné (málo troviť, veľa tvoriť a učiť sa – to bolo heslo štúrovcov!) a už vôbec nič to nemá spoločné so sociálnou demokraciou. Zvýšenie DPH na knihy (a vlastne všeobecne) je ale v podstate dobrou správou. Hádam si aj voliči národných socialistov uvedomia, ako strašne ich Fico a spol. klamú a ožobračujú.
Martin Kasarda, vedúci redaktor Magazínu o knihách
Čítam veľa a knihy sú pre mňa každodenným chlebom. Často siaham po knižných novinkách, ktoré vo veľkej miere nemožno nájsť v knižniciach z dôvodu ich (už beztak) vysokých cien. Myslím si, že knihy by mali byť dostupné pre každého v čo najväčšej miere, podobne ako potraviny, aby sme ako spoločnosť nemuseli trpieť intelektuálnym hladom.
Pavol Jendruš, knižný bloger
