#zaneposlusneslovensko

#3 sprevádza séria fotografií Evidence of Performance Tomáša Kajánka (2014 – 2015)

Tomáš Kajánek v nej produkuje monokle na svojej tvári tak, že hľadá neuralgický bod daného kontextu a pritlačí naň. Každý portrét sprevádzajú popisky, ktoré približujú, ako jednotlivé „participatívne kusy“ vznikli. Sú formulované čo najúspornejšie, takmer jazykom policajných zápisníc. Ale tento zhustený popis dokáže veľmi ľahko a účinne evokovať archetypálny obraz celej situácie: čiastočne stereotyp, ale tiež jeho fyzické dopady na konkrétnu tvár. Tomášove motivácie netrpia spasiteľskými komplexmi, burcovačkami na prvú, ani falošnou horizontalitou v galériách. Žiada pasáka o spravodlivejší podiel na zisku pre prostitútku, kritizuje umenie neznámeho človeka, odmieta zaplatiť účet, hoci má peniaze, alebo sa stáva novoročným mučeníkom v nonstop bare. Vystavuje sa situáciám, v ktorých nie je možné byť rovnocenný s ostatnými bez toho, aby nás mohli potenciálne ohroziť. V jednom zo šiestich záberov série si vyrobil monokel pomocou make-upu a youtubového tutoriálu – schopnosť vytvoriť simulakrum utrpenia a revolty sa vždy môže hodiť, nielen v umení, ale v ňom zvlášť. Evidence of Performance by sme mohli začať vtesnávať do rámcov súčasného umenia a popisovať ho ako participatívny projekt zbavený pátosu konviviality, spoločensky nad/angažované umenie aj procesuálnu body performanciu. Ale bol by to pádny argument na žiarivý monokel pod oko.

Tomáš Kajánek žije a pracuje v Prahe.

Ivana Rumanová