Filozofia frankfurtskej školy sa venuje štúdiu spoločenských javov, kultúry a umenia. V centre tejto filozofie však stojí aj otázka dobrého života. Dobrý život sa pritom v ére osvietenstva dostáva na vedľajšiu koľaj, a preto ho treba takpovediac znovuobjaviť. Znovuobjavenie tohto dobrého života napokon môže znamenať únik z osvietenstva, v ktorom, ako výstižne píšu Adorno a Horkheimer v Dialektike osvietenstva: „Holá existencia sa stáva podstatou, šťastný život ničím.“ Filozofii, ktorá sa sformovala vo frankfurtskom Inštitúte pre sociálny výskum, patrí bezpochyby dôležité miesto v dejinách štúdia spoločenských javov, kultúry a umenia. V oblasti umenia otvorila hlbšie pole skúmania sociálnych javov prostredníctvom pojmov ako „masový priemysel“ alebo „technická reprodukovateľnosť“. Tieto javy tu pritom nezískavajú posvätenie lineárnym dejinným a vedeckým vývojom smerujúcim k svetlým zajtrajškom. Naopak, členovia a spolupracovníci Frankfurtskej školy ich skúmajú ako manifestácie osvietenstva, kapitalizmu, trhovej orientácie a inštrumentálneho rozumu, a teda na ne nahliadajú v ich nutne dvojznačnej podobe. V podobe, kde so svetlom prichádza aj tma. Myslenie jednotlivých predstaviteľov Frankfurtskej školy tak, chtiac-nechtiac, vychádza z istej skepsy ohľadom moderného sveta poznačeného hrôzami koncentračných táborov, svetových vojen, totalít a kapitalistickej antikultúry a sleduje, čo všetko sme na tejto ceste stratili. Myslitelia Frankfurtskej školy z tohto článku stoja medzi prijatím a odmietnutím [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
Predchádzajúci
Erich Fromm a „moderný človek“
Ďalší
