Voľby do Európskeho parlamentu by mohli k urnám prilákať rekordný počet voličiek a voličov vrátane najmladšej vekovej kategórie. Komu dajú prvovoliči hlas, môžu ovplyvniť skôr ich rodičia ako politici. Atentát na premiéra by nemal mať zásadný dosah na konečné výsledky.
Osemnásťročný Jakub z Bratislavy, študent strednej odbornej školy pedagogickej, absolvoval počas jedného roka hneď dvojnásobnú volebnú premiéru – v septembri roku 2023 v parlamentných a na jar tohto roka v prezidentských voľbách. Tretia ho čaká v sobotu 8. júna, keď bude Slovensko vyberať 15 zástupcov do Európskeho parlamentu (EP).
„Chcem, aby sme zostali súčasťou Európskej únie (EÚ) a mali s ňou dobré vzťahy. Chcem slobodne cestovať, študovať, ľúbiť a hovoriť, čo si myslím,“ vymenúva dôvody, pre ktoré pôjde voliť. Eurovoľby považuje za rovnako dôležité ako tie „slovenské“ aj preto, že má možnosť vyjadriť názor na fungovanie štátu.
Sofia má 20 rokov a tento rok maturuje. Premiéru v eurovoľbách sa rozhodla na rozdiel od Jakuba odložiť. „Voliť nepôjdem, lebo nesledujem situáciu v Európskom parlamente. Som znechutená z politiky – kvôli našim politikom. Ale v budúcnosti to chcem určite zmeniť a viac sa zaujímať o dianie v europarlamente.“
Osemnásťročný Lukas, naopak, využije „svoje právo aspoň malým dielikom sa podieľať na smerovaní EÚ“. „Tieto voľby pravdepodobne rozhodnú nielen o pozícii Slovenska v EÚ, ale aj Únii ako takej – či budeme držať bližšie pri sebe, alebo si zvolíme cestu euroskeptikov a budeme znižovať silu spoločenstva,“ argumentuje študent bratislavskej strednej školy.
Ovplyvniť výber 15 zástupcov Slovenska v europarlamente plánuje aj 21-ročný Henry, ktorý žije a študuje v Zlíne. „Je lepšie niečo spraviť a potom nadávať, ako nespraviť nič a nadávať,“ dôvodí.
Všetci oslovení prvovoliči a prvovoličky okrem Sofie majú predstavu aj o niektorých právomociach EP. „Rozhoduje o zákonoch a vyhláseniach, ktoré budú platiť pre štáty EÚ,“ komentoval Henry. „Viem, že prijíma zákony a zostavuje rozpočet Únie,“ doplnil Lukas. Jakub spomenul tiež rozhodovanie o rozširovaní EÚ a kontrolné kompetencie, ako je zriaďovanie vyšetrovacích výborov či skúmanie petícií.
Faktom je, že oslovené kvarteto reprezentuje úzku skupinu a svojimi postojmi i znalosťami o úlohe europarlamentu sa vymyká celoslovenskému priemeru. Je však súčasťou názorovo rôznorodého sveta prvovoličov, ktorý je podobne rozdelený ako svet dospelých, ale o ktorom existujú iba čiastkové dáta.
Sčasti je to pochopiteľné, keďže prvovoličstvo predstavuje relatívne malú skupinu z celkového počtu viac ako 4,3 milióna voličov – podľa odhadov Štatistického úradu z prezidentských volieb ide o približne 261-tisíc mladých ľudí vo veku od 18 do 23 rokov, čo zodpovedá šiestim percentám z celej voličskej základne. Podobné číslo bude platiť aj v prípade eurovolieb, ktoré sa konajú každých päť rokov.
Čas na zmenu: môže padnúť rekord
Pri pohľade na našu nereprezentatívnu anketu by sa mohlo zdať, že záujem o eurovoľby je vysoký. Opak je však pravdou: Slovensko sa v rebríčku účasti pravidelne ocitá na chvoste Únie. Zatiaľ čo európsky priemer kolíše od 40 do 50 percent, slovenské maximum v doterajších štyroch hlasovaniach atakovalo hranicu 23 percent. Aj preto si voľby do EP u nás vyslúžili nelichotivý prívlastok „druhoradé národné voľby“, respektíve voľby druhoradého významu, čo je fatálny omyl.
Primárnym dôvodom pritom nie je podľa sociológa Martina Slosiarika nespokojnosť s inštitúciami EÚ či neinformovanosť, ale vzťah k politike ako takej. Riaditeľ agentúry Focus pripomína, že neúčasť v nateraz posledných eurovoľbách 2019 zdôvodňovali voliči „nedostatkom dôvery a nespokojnosti s politikou vo všeobecnosti“. Nasledoval „nezáujem o politiku ako takú“ a rezignovaný postoj, že „voľby aj tak nič nezmenia“.
Viaceré prieskumy verejnej mienky však naznačujú, že tento rok by sa situácia mohla otočiť. Z prieskumu zadaného Central European Digital Media Observatory (realizovaný agentúrou Ipsoso od 28. marca do 3. apríla na vzorke 1006 občanov Slovenska vo vekovej skupine 18 až 65 rokov) vyplynulo, že k volebným urnám sa určite chystá 39 percent účastníkov sondy a 23 percent oslovených to zvažuje.
Tohtoročný jarný Eurobarometer tiež potvrdzuje, že účasť by mohla byť vyššia ako v predchádzajúcich štyroch hlasovaniach v rokoch 2004 (takmer 17-percentná účasť), 2009 (takmer 20-percentná účasť), 2014 (niečo vyše 13 percent) a 2019 (takmer 23-percentná účasť). Záujem o eurovoľby deklarovalo 43 percent opýtaných oproti 56 percentám, ktoré sa o júnové hlasovanie nezaujímajú. Pravdepodobnú účasť (7 až 10 bodov z desaťdielnej stupnice) vyjadrili až tri pätiny účastníkov prieskumu, naopak pravdepodobnú neúčasť (1 až 4 body z desaťdielnej stupnice) iba 15 percent oslovených.
Najnižší záujem medzi voličstvom
Hoci spomínané prieskumy osobitne nesledovali záujem prvovoličov a prvovoličiek, čo-to by mohli naznačovať skúsenosti z ostatných eurovolieb. Slosiarik konštatuje, že podľa povolebných prieskumov sa účasť prvovoličov zvýšila z približne 6 percent v roku 2014 na zhruba 10 percent v roku 2019. Jedným dychom však upozorňuje, že napriek tomu ide o výrazne nižšiu účasť v porovnaní s inými vekovými kategóriami.
Potvrdil to aj prieskum agentúry Focus zo začiatku tohto roka. Približne pätina opýtaných sa síce chcela určite zúčastniť eurovolieb a zhruba tretina to zvažovala, najnižšia ochota však panovala práve medzi prvovoličmi. Zároveň podľa Slosiarika platí, že celkovo môže účasť medzi prvovoličmi opäť rásť.
Vyššiu účasť bez ohľadu na vek voličstva predpokladá aj sociológ Václach Hřích z agentúry AKO. Podľa neho tomu nahráva i fakt, že všetky relevantné politické strany zobrali kampaň do eurovolieb vážne a vyzývali svojich prívržencov k účasti. Nízky záujem prvovoličov a prvovoličiek je však pochopiteľný, keďže záujem o voľby stúpa s vekom. „S pribúdajúcimi rokmi si uvedomujeme, čo v skutočnosti voľby znamenajú a ako ich výsledky ovplyvňujú náš život,“ dodáva Hřích.
Čo priláka (prvo)voličstvo k urnám
Otázkou zostáva, čo môže práve mladých pritiahnuť v sobotu 8. júna v čase od 7.00 do 22.00 do volebných miestností. Dodajme, že Európsky parlament bude mať po nich 720 členov, pričom Slovensko bude zastupovať už spomínaná pätnástka politikov a političiek.
Medzi faktory motivujúce k účasti radí Slosiarik najmä konzistentnú podporu zo strany väčšiny politických strán pre členstvo Slovenska v EÚ a jeho nespochybňovanie. Paradoxne mobilizovať pro-EÚ voličov môže aj vnímané ohrozenie nášho členstva v Únii. „Dlhodobým faktorom je občianska socializácia mladých ľudí, edukácia v oblasti občianskych a politických práv i k zodpovednosti,“ dodáva.
V eurovoľbách 2019 boli podľa Slosiarika silným motivátorom predovšetkým občiansky étos, respektíve „občianska povinnosť“ zúčastniť sa a už spomínaný proeurópsky postoj.
Atentát na premiéra
Aký dosah bude mať na eurovoľby pokus o úkladnú vraždu Roberta Fica, dnes ťažko predpokladať. Slosiarik si myslí, že ovplyvní intenzitu aj obsahové smerovanie kampane. Nevylučuje, že zo strany časti voličov predovšetkým súčasnej vládnej koalície môže dôjsť k vyššej miere podpory pre Smer. „To môže oslabiť koaličné strany, ktoré zdieľajú so stranou Roberta Fica podobný elektorát – teda voliči Hlasu, SNS či Republiky, pre ktorých je prijateľná aj voľba Smeru,“ dopĺňa.
Sociológ Hřích je presvedčený, že atentát nebude mať zásadný dosah na rozhodovanie voličov o tom, komu dajú svoj hlas. „Slovenskí voliči sú pevne pripojení ku konkrétnym stranám – či už vládnym, alebo opozičným,“ argumentuje.
Konečný výsledok eurovolieb však môže aj podľa neho ovplyvniť mobilizácia. „Ak bude kampaň utlmená, nebudú sa už významným spôsobom meniť súčasné pomery,“ vysvetľuje. Prioritne to platí pre veľké strany. Naopak, politické subjekty z druhej polovice rebríčka predvolebných preferencií potrebujú zlepšovať svoje výsledky, takže v ich prípade môžu nastať zmeny.
Otázkou zostáva, či sa strany dohodnú na utlmení alebo dokonca prerušení kampane a záväzok aj skutočne dodržia. V čase písania článku sa k výzve budúceho prezidenta Petra Pellegriniho prihlásili podľa medializovaných informácií favoriti predvolebných prieskumov – Progresívne Slovensko, Smer a Hlas či parlamentné strany SaS a KDH. Istú vôľu prejavilo aj SNS, hoci s otvoreným výsledkom. Po krátkej prestávke plánovali v kampani pokračovať strany Slovensko (bývalé OĽaNO), Demokrati alebo Republika.
Prvovoliči zrkadlia rodičov
Aj keď atentát na premiéra zrejme radikálne nezmení voličské preferencie, k istej zmene došlo už pred tragickou streľbou v Handlovej. Sociológ Hřích pripomína, že k urnám sa chystalo viac voličov súčasnej vládnej koalície (prioritne Smer a Hlas), pre ktorých neboli eurovoľby v minulosti prioritou. Tie boli skôr doménou prívržencov súčasnej opozície.
„Ak pripustíme, že sa voliči súčasných vládnych strán chystajú k volebným urnám vo vyšších počtoch ako pred piatimi rokmi, mohlo by to nahrať práve koaličným stranám,“ konštatuje. S dôvetkom, že volebné preferencie prvovoličov sa zásadne nelíšia od zvyšku spoločnosti a v základných rysoch kopírujú správanie väčšinovej voličskej populácie.
Zaujímavosťou pritom je, že mladí sa v prvých voľbách radia s rodičmi. „Vo všeobecnosti platí, že chlapci s mamou a dievčatá s otcom,“ dodáva Hřích. Zatiaľ čo k prvým voľbám pristupujú idealisticky, pri každých nasledujúcich sa do popredia čoraz viac dostáva hodnotový postoj.
Otázkou do budúcnosti zostáva, ako Slovensko zareaguje na výzvu EÚ i Rady Európy na zníženie veku voličov. Dôvodom je starnutie populácie – na Slovensku je počet ľudí nad 60 rokov o tri pätiny vyšší ako počet ľudí vo veku od 18 do 30 rokov. Výsledkom je, že témy mladých zostávajú na okraji záujmu politikov. V tohtoročných eurovoľbách budú môcť voliť ľudia od 16 rokov v Nemecku a Rakúsku. Belgicko, Grécko a Malta to umožnia už 17-ročným.
Autorka je novinárka a editorka.
Text je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.
V rámci projektu Perspectives si k téme eurovolieb a Európskej únie môžete prečítať aj tieto texty či vypočuť podcasty z partnerských médií:
Peter Tkačenko: Dávajme si pozor, čo si želáme (JÁDU)
Tomáš Kriššák: Čo nám hovorí situácia v informačnom priestore? (JÁDU)
Oleksandr Kurylenko: Medzi Moskvou a euroskepticizmom. Ukrajina a Európskej voľby (JÁDU)
Yelizaveta Landenberger: Na fronte v informačnej vojne. Gagauzsko v Moldavskej republike (JÁDU)
Martin Svárovský: Nadcházející volby do Evropského parlamentu a naše bezpečnost (revue Prostor)
