Dva roky pred smrťou vydal nemecký autor Winfried Georg Sebald (1944-2001) útlu zbierku štyroch esejí pod pôsobivým názvom Luftkrieg und Literatur: Mit einem Essay zu Alfred Andersch (v angličtine o niečo menej zvučne ako On the Natural History of Destruction). Kniha pozostáva zo štyroch esejí, pričom úvodná a najdlhšia (eponymne nazvaná Luftkrieg und Literatur či Air War and Literature) bola pôvodne prednáškou, prednesenou v roku 1997 v Zürichu, o problematike hľadania reflexie spojeneckého bombardovania nemeckých miest počas druhej svetovej vojny. Zvyšné sa potom venujú prácam Alfreda Anderscha, Jeana Améryho a Petra Weissa. Sebald ukazuje, že skúsenosť náletov v dobovej nemeckej literatúre našla umelecky adekvátne stvárnenie iba výnimočne – takmer akoby sa tento fenomenologicky a historicky mimoriadny moment (oba tieto aspekty vychádzajú na povrch vo fragmentoch, ktoré Sebald nachádza) ani nestal alebo ho nebolo možné vyjadriť.
On the Natural History of Destruction je predovšetkým štúdiou traumy a toho, ako traumatická skúsenosť nonplusultra (typu spojeneckého bombardovania) utvára individuálnu psychológiu, ako aj kultúrny systém spoločností. Ako je vôbec možné umelecky spracovať katastrofu, o ktorej je nielen ťažké hovoriť, ale vôbec mentálne spracovať jej celkovú magnitúdu? Akú úlohu hrá literatúra pri pretváraní individuálnej traumy na traumu kultúrnu? A prečo v Nemecku k tomuto procesu nedošlo? Pri snahe porozumieť týmto otázkam vychádza Sebald zo slušného korpusu literárnych zdrojov aj faktických dát, ktoré spája v štylisticky vybrúsenej esejistike. Niektorých čitateľov môže miestami iritovať jeho moralizovanie – no len ťažko si predstaviť, že by sa pri tejto téme určitému morálnemu hodnoteniu Sebald, ako Nemec píšuci o nemeckej traume, mohol vyhnúť.
