Správna žena je matka plne nasadená v pracovnom procese, s výkonom vysoko nad normu, uvedomelá občianka, líderka úspešne zdolávajúca všetky prekážky, na nič sa nesťažuje, s úsmevom sa stará o rodinu a po nociach číta o vývinovej psychológii, učí sa o emóciách a vzťahových väzbách v utkvenej predstave, že takto zastaví generačnú traumu a vychová dobrého človeka.
Nie, v našich končinách to nie je dôsledok prvej či druhej vlny feminizmu, konzumných snáh o dosiahnutie materiálneho neba či honbe za dokonalosťou à la Carnegie. Pre mnohé z nás je to základné nastavenie, dedičstvo toho, čo nám odovzdali mamy, staré mamy a prastaré mamy. Pretože ony museli byť superženy. A nemali na výber. Socialistická žena totiž „drží hubu a krok“, nerepce a maká. Je hrdá na to, že všetko zvláda. Má sa spoliehať na štát, že za ňu prevezme rolu gazdinej, zatiaľ čo štát sa spolieha na to, že ona mu dodá mnoho novej pracovnej sily a sama prispeje k spoločnému blahobytu. Keď sa niekto opýtal Ľudmily Ulickej na feminizmus, zasmiala sa. Aký feminizmus? Veď nebolo na výber!
Sledovať vývoj rodových otázok či tzv. ženskej otázky možno z rôznych uhlov pohľadu. Každopádne je to niečo, čomu by sme sa mali na Slovensku začať skutočne a systematicky venovať. Nestačí sa spoliehať na to, že český výskum nám už priniesol dostatočné výsledky. [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
