Filmový KapitálSedem filmov siedmich radikálne autorských režisérok

Matej Sotník30. decembra 20191228

The Souvenir (2019)

Umelecká kariéra a identita mladej režisérky je poznačená toxickou láskou ku staršiemu intelektuálovi. The Souvenir vyjavuje problém parazitnej závislosti jej partnera a trpko nadobúdané skúsenostné poznanie cieľavedomej študentky filmovej školy nádherným subtílnym rozprávaním. The Guardian zaradil autobiograficky ladenú snímku britskej režisérky Joanny Hogg medzi sto najlepších filmov 21. storočia. 

 

Searching Eva (2019) 

Umelecký dokumentárny debut nemeckej režisérky Pie Hellenthal v štylisticky vycibrenom tvare na hranici reality a fikcie dekonštruuje multiidentitu mladej umelkyne Evy žijúcej v Berlíne. Eva ako poetka a umelkyňa, Eva ako „sex worker“, Eva ako narkomanka, ktorá mnohosť svojej osobnosti vo veľkom exponuje na sociálnych sieťach. Konceptuálna esej je aj pátraním po ženskej identite a hraniciach, kde sa intímne stáva verejným. 

 

Portrét ženy v plameňoch (2019) 

V bezčasí izolovaného ostrova sa za fatálnych okolností stretávajú nadaná maliarka Marianne s dievčaťom z bohatej rodiny Héloise, ktorú má potajomky portrétovať. Tajomnosť zohráva vo filme dôležitú úlohu, ktorá spočíva i v zakúšaní prvej lásky. Nádherná baroková dráma ocenená tento rok v Cannes Queer palmou a cenou za najlepší scenár je sapfickou romancou, ktorú nakrútila francúzska režisérka Céline Sciamma. Svojím výtvarným spracovaním, minimalistickým hereckým stvárnením a hudobnou dramaturgiou patrí Portrét ženy v plameňoch k najfrenetickejším filmovým zážitkom uplynulého roka. 

 

Frem (2019) 

V experimentálnom debute slovenskej dokumentaristky Viery Čákanyovej umelá inteligencia objavuje svet Antarktídy, ktorý môže vplyvom ekologickej katastrofy zaniknúť. Optika dronu vo filme performuje pohľad neľudskej subjektivity. Čo sa stane, keď utečie z digitálneho priestoru? Frem je nekompromisným dielom, ktorého odvážna forma rozprávania a spôsob zobrazenia reality osciluje na pomedzí filmových rodov a štýlov. Na poli slovenskej kinematografie nemá obdobu. 

 

Maya (2018)

Francúzska režisérka Mia Hansen-Løve čerpajúca z tradície filmov Roberta Bressona či Érica Rohmera vo svojom šiestom filme opäť portrétuje človeka v existenciálnom zovretí okolností oddramatizovanou melancholickou formou. Vojnový reportér Gabriel bol zajatcom blízkovýchodnej teroristickej skupiny. Krátko po návrate odchádza z Paríža, kde sa stal národným hrdinom, do Indie, kde prežil detstvo, aby traumu dokázal spracovať. Tam stretáva dcéru svojho krstného otca, Mayu. Málokto dokáže zobraziť súzvuk plynutia času a iniciačnej bytostnej transformácie tak presvedčivo ako práve autorský zjav Mie Hansen-Løve.

 

Narušiteľ systému (2019)

Sociálny realizmus bez povrchnej dramaturgickej matematiky veľkej vlny trendy arthousových sociálnych drám. Narušiteľ systému je poeticky, až snovo spracovaný príbeh o nadľudských výkonoch, v ktorom všetky herečky a herci podali doslova extrémne výkony. Dievča Benni trpí agresívnymi a sebadeštrukčnými návalmi hnevu. Jej stav nedokáže riešiť nijaké špecializované zariadenie. Hraný debut nemeckej režisérky Nory Fingscheidt ukazuje, ako môže nad nefunkčným systémom starostlivosti vyhrať len láska.

 

High life (2018)

Snímka High Life je pesimistickou sci-fi štúdiou s výraznými prvkami sexualizovaného násilia, odohrávajúcou sa v priestore vesmírnej lode. Príbeh skupiny ľudí, ktorí v ňom vyrastajú, lebo boli v mladosti odsúdení za najťažší zločin a použití na politický experiment, nás vystavuje nástojčivej úvahe o budúcnosti. Odsúdenci sú odkázaní na život bez spojenia so svetom, pomalé a úzkostné starnutie v neprirodzenej temporalite. Jedna z najvýraznejších osobností súčasnej svetovej kinematografie, francúzska režisérka Claire Denis, vo svojom filme charakterizuje náš politický vzťah k svetu a našej existencii v dobe planetárnej ekologickej krízy, ktorá má hlboký existenciálny pôvod.

 

 

Autor je filmový kritik

 

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *