2020 07 Politický komiksVýtvarný KapitálRómska pieseň v čase rasových nepokojov

Dominika Moravčíková9. júla 2020413

 

 

Žandári nás pochytali,

aby všetkých ostrihali.

Nestrihajte ma dohola,

jááj, radšej pôjdem do tábora!

 

Aven, aven, ó žandára,

hoj mre bala te čingheren.

Mačhingeren mire bala

jááj, in kam den man pro táboris!

 

Emília Rigová je angažovaná umelkyňa, ktorá sa vo svojich inštaláciách a performance venuje otázkam rómskej identity a apropriácie rómskeho tela v západnej kultúre. Jej autorská výstava Revive/Purano Hangos (Oživenie starých hlasov) na základe jednej mikročastice tradičnej rómskej kultúry piesne dochovanej len v notovom zápise rozkrýva otázky kolektívnej pamäti, prerušenia línie tradície i života genocídou a (ne)možnosti oživenia stratených hlasov. Rigová tiež otvorene tematizuje násilie na rómskych ľuďoch (text výstavy pripomína, že policajti nedávno zbili rómske deti v Krompachoch) a upozorňuje, že ak nepoznáme kontinuálny historický útlak rómskych ľudí, nedokážeme správne vnímať a pomenovať ani ten súčasný. Vernisáž výstavy sa konala v období prepukajúcich rasových protestov v USA aj vo svete v reakcii na vraždu Georga Floyda. O to viac nás vyzýva k tomu, aby sme sa razantne postavili proti používaniu neprimeranej hrubej sily represívnymi zložkami voči rasovaným ľuďom.

 

Ako píše etnomuzikologička Zuzana Jurková, každý zberateľ a zberateľka rómskych piesní typu halgató pozná špecifické ťažkosti spojené s ich zápisom v rytmických aj melodických zložkách. Štandardná európska notácia totiž nepozná znaky, ktoré by zachytili rytmické nuansy a ťahavé melodické tvary typické pre tento typ piesne (Jurková, 1997). Ako hovorí kurátorka výstavy Tamara Moyzes v rozhovore s Adélou Gálovou pre portál HateFree Culture, halgató piesne pôvodne zastupovali intímny typ spevu žien adresovaného mužom v prostredí domácnosti. Druhá svetová vojna zmenila ich námety na tie, ktoré súvisia s koncentračnými tábormi.

 

Emília Rigová svoju výstavu Revive/Purano Hangos situovala práve okolo jednej takejto hudobnej pamiatky – piesne Aven aven o žandára (Žandári nás pochytali), ktorá sa viaže k rómskemu holokaustu (rómsky termín porajmos, ktorý pomenúva snahu o vyhladenie Rómov v Európe). Pieseň zvolená pre výstavu sa radí do cyklu, ktorý naspieval Róm Ján Cibuľa z Klenovca a do nôt zapísal nerómsky skladateľ Bohuslav Valašťan v roku 1957. Cyklus z Klenovca bol v roku 1994 uverejnený v rómskom štvrťročníku Romano Džaniben.

 

Pre pokračovanie článku a pre prístup do archívu, si prosím zakúpte ročné predplatné. Ďakujeme a prajeme dobré čítanie.

 

Autorka je doktorandka hudobnej vedy, študuje konštrukcie rasy v hudbe

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *